Christopher Hitchens bol anglicko-americký spisovateľ, novinár a známy kritik náboženstiev. Vo svojom článku v časopise Free Inquiry, 24/2, s. 14, 2004 sa vyjadril aj k údajným cirkevným zázrakom:
Presne tak ako sa Panna Mária zvykne zjavovať len veriacim katolíkom, aj zázraky sa dejú spravidla vtedy, keď ich treba. A tak keď mala byť „matka“ Tereza beatifikovaná, vyhlásená za blaženú – to je prvé štádium plnej kanonizácie, vyhlásenia za svätú – bolo treba dosvedčiť zázrak, ktorý sa udial v dôsledku jej posmrtnej snahy. Náležite sa aj našla bengálska žena a vyhlásilo sa, že jej rakovinový nádor zmizol po zapôsobení lúča svetla z alumíniového obrázku pominutej mníšky.
Každý doktor vám povie, že nevysvetliteľné či „zázračné“ vyzdravenia sa vyskytujú vo veľkých nemocniciach skoro každodenne. Nie je to také časté ako nález krvnej zrazeniny v srdcovom svale alebo zhubného nádoru u na pohľad zdravej osoby (a za toto sa nevyhlasuje zodpovedné žiadne dosiaľ vynájdené božstvo!), ale stáva sa to. Výraz „zázrak!“, nech ho používame v jeho sekulárnom alebo religióznom chápaní, značí, že pre predmetný prípad niet lekárskeho ani vedeckého vysvetlenia. No keďže v biblii sa píše, že egyptskí faraóni mali kúzelníkov a mágov, ktorí vedeli robiť zázraky (stavím sa, že nevedeli), máme k dispozícii biblickú autoritu pre názor, že výskyt zázraku nedokazuje pravdivosť žiadneho náboženstva. Je samozrejmé, že bengálska žena mohla v každom prípade vyzdravieť, s použitím alebo bez použitia čara zázračne pôsobiaceho obrázku.
Byrokrati beatifikácie sa neunúvali zachovať nejaké štandardy. Lekár dotyčnej ženy na plné ústa vyhlásil, že nemala rakovinu, ale jednoduchú cystu. A táto cysta nereagovala na modlitbu, ale na predpísanú a aplikovanú liečbu. Manžel pacientky podporoval túto verziu historky. Interviewoval niekto lekára čo len na preverenie tvrdenia, že pre lekársku vedu bolo vyzdravenie hádankou? Nie, nik to neurobil. Inými slovami: Aj vzhľadom na nepresné metódy poľovníkov na svätcov bol tento „zázrak“ hmatateľný podvod takého druhu, že by bol priviedol aj mastičkára, predávajúceho pod plachtou svojho voza zafarbenú vodičku, do takých ťažkostí, že by pošibal koníka a cválal na najbližší jarmok hľadať ľahkoverných.
To však nie je celé poučenie z písania masmédií, ktoré stále ohlasovali „zázrak“ a ani ich nenapadlo spomenúť aj opačné dôkazy. Proces svätorečenia vyžadoval zázrak, a ten sa našiel. Koniec. Ak sa našiel skeptický reportér, nemohol urobiť viac ako citovať tých, čo boli „za“ zázrak a tých, čo boli „proti“, akoby uvedením oboch mienok splnil svoju povinnosť objektivity. Niektorí ľudia hovoria, že drevené sochy krvácajú a kamenné ronia slzy, niektorí hovoria, že to teda nie. Kto vie? Novinári o tom píšu … vy sa rozhodnite.
To je nezodpovedné a hlúpe. Mnohí seriózni katolíci majú ťažkosti s koncepciou zázračnosti, ktorá ponecháva nevysvetlenú dilemu nevyslyšaných modlitieb nevinných dôverčivých trpiacich. Čo tí nešťastníci musia prekonať, kým sa ich úpenlivé prosby nezosúladia s potrebami zosnulej celebrity, ktorej treba v posmrtnom živote ešte väčšmi pochlebovať? V Indii a mnohých iných štátoch sa za chudobných a chorých modlia mastičkári a šarlatáni, predávajúci popri tom nadprirodzené medicíny proti známym a liečiteľným chorobám. Viacerí indickí lekári a racionalisti protestovali proti beatifikácii „matky“ Terezy práve z tohto dôvodu: Sťažila úlohu preventívnej a kuratívnej medicíny. Tí z nás, čo sú zabezpečení proti zázračným hláskam zo samozrejmých dôvodov – že prírodné zákony nereagujú na modlitby a že čo sa dá tvrdiť bez dôkazov, to sa dá bez dôkazov aj odmietnuť – majú tendenciu zabudnúť, že táto nevkusnosť a hystéria zvyšuje sumu biedy na Zemi a nijako ju nezmenšuje falošnými sľubmi posmrtného života. Naše masmédiá, ktoré sú v toľkých prípadoch tak hrubo materialistické, sú antimaterialistické práve v nesprávnej chvíli.
zdroj: Spoločnosť Prometheus