Poďme sa pozrieť bližšie a takisto si rozobrať najčastejšie argumenty kresťanských veriacich v prospech existencie Boha. Vybral som ich schválne desať, narážam tým na kresťanské Desatoro. Tých argumentov samozrejme existuje oveľa viac, ale nebolo mojim cieľom sa pokúsiť o spísanie všetkých argumentov.
1. Argument nutnosti cieľavedomého stvoriteľa
Celý vesmír i príroda sa nám zdajú byť presne a dokonale nalinajkované. Všade vládne prísny poriadok, takže je nutný istý stvoriteľ, ktorý za týmto všetkým stojí. Tento argument najviac preslávil britský teológ William Paley v 18.storočí so svojou analógiou s hodinkami na pláži. Hodinky sú zložitý mechanizmus, ktorý musela stvoriť vyššia inteligencia – človek. Takouto postupnosťou sa dostávame až k nutnosti existencie najvyššej inteligencie, teda boha.
Protiargument – Logika nám káže, že táto postupnosť nemôže skončiť pri bohu a tak sa musíme spýtať, kto stvoril boha? Ak je boh večný a vždy tu jestvoval (odpoveď veriaceho), tak takisto môže byť večný vesmír. I argument s hodinkami je už v dnešnej dobe nedostačujúci, lebo vieme, že príroda pomocou jednoduchých mechanizmov (genetické mutácie, prírodný výber) dokáže vytvárať veľmi zložité štruktúry.
2. Argument prvotnej príčiny (kozmologický argument)
Všetko má svoju vlastnú príčinu a všetko je výsledkom príčiny predchádzajúcej, čiže, niekde to začať muselo. Prvotnou príčinou je teda boh, ktorý je tvorcom a organizátorom vesmíru.
Protiargument – Už základná premisa logickej rovnice je chybná. Podľa veriacich musí mať všetko príčinu, boh ju však nepotrebuje, čiže ani jedno z týchto tvrdení nemôže byť pravdivé. Ak by sme však pripustili, že boh nemá príčinu, prečo by takisto nemusel mať príčinu vesmír ako taký? Navyše, vznik vesmíru bol kvantový jav a na úrovni kvantovej fyziky funguje svet úplne odlišne, ako ho vnímame dennodenne my. Fyzikálne objekty sa na tejto úrovni správajú nepredvídateľne a niektoré procesy vznikajú a zanikajú zjavne bez príčiny.
3. Argument zákonodarcu
Celá príroda funguje na báze prírodných zákonov, preto tu musí byť i zákonodarca, ktorý tieto zákony vytvoril.
Protiargument – Prírodné, resp. fyzikálne zákony vznikli pri samotnom vzniku vesmíru. Tieto systémy a ich fungovanie opísal človek a človek ich aj mení.
4. Argument vzniku života
Človeka stvoril boh, evolúcia je neudržateľná teória, ktoré obsahuje veľa chýb a nemohla by fungovať bez zásahu boha.
Protiargument – Veriaci často napádajú evolúciu. Niektorí ju odmietajú úplne, niektorí tvrdia, že bola spustená a riadená bohom. Evolúcia je však vedecký fakt, na čom sa zhoduje absolútne drvivá väčšina vedcov. K jej vysvetleniu nepotrebujeme žiadne nadpozemské zásahy. Všetky argumenty v neprospech evolúcie od veriacich boli zmätené zo stola ako nezmyselné.
5. Argument osobného stretnutia
Veriaci sa často odvolávajú na osobné zážitky s bohom, ktorého stretli, resp. s ním nejako komunikujú.
Protiargument – Takéto mystické zážitky sú psychologicky vysvetliteľné. Ak by sme chceli uveriť veriacim ich osobné zážitky, tak takisto by sme museli uveriť autistovi, že jeho imaginárna osoba, s ktorou komunikuje, existuje. Faktom zostáva aj to, že veľmi veľa ľudí si radi vymýšľajú – niekedy aj nevedome. Takisto veriaci zvyknú veci prikrášľovať a ľahko vysvetliteľné javy hneď označujú za nadprirodzené. Túto problematiku dokonale vystihol Robert M. Pirsig: „Ak jeden človek trpí falošnými predstavami, hovoríme o duševnej chorobe. Ak falošnými predstavami trpí mnoho ľudí, hovoríme o náboženstve.”
6. Argument o morálke
Morálne zákony pochádzajú od boha. Ak by boh neexistoval, nebola by žiadna garancia morálky, čiže by sa nemuseli dodržiavať a nastala by neudržateľná situácia amorálnej spoločnosti.
Protiargument – Koreňom morálneho podvedomia je ľudský rozum a ohľad na ďalších členov ľudskej spoločnosti. Treba napísať aj to, že nič také ako univerzálna morálka neexistuje. V každej kultúre a v každej dobe bolo morálne či nemorálne niečo iné. Ľudstvo sa síce môže dohadovať na základných aspektoch morálky, ale úplný konsenzus sa nikdy nenájde. V dobe Aztékov bolo morálne obetovať pre bohov ľudí. Dnes by sme sa s takýmto niečím ťažko stotožnili. Naviac, nie je dokázané, že by nábožensky orientovaní ľudia boli morálnejší ako ateisti. Ku príkladu nemusíme ísť ďaleko, stačí si porovnať Českú a Slovenskú republiku, ktoré sa v otázke konfesie značne odlišujú. Vidieť snáď nejaký rozdiel v počte vrážd, znásilnení, prepadov či krádeží? Ešte krikľavejším prípadom je takmer 100% katolícke Rio de Janeiro, kde dosahujú štatistiky brutálnej kriminálnej činnosti celosvetové špičky.
7. Argument Pascalovej stávky
Tento argument vyslovil známy francúzsky filozof Blaise Pascal: „Vsádzam všetko na jednu kartu a to na takú, že boh existuje – tak totiž nemám čo stratiť. Nemám čo stratiť (bez ohľadu na to, či boh existuje alebo nie), tým pádom mám šancu (aspoň) sa dostať do neba. Ak vsadím všetko na druhú kartu a ukáže sa byť nesprávna, tak som svoju šancu premárnil.“
Protiargument – Toto nie je vôbec žiadny dôkaz, ale iba čistá vypočítavosť, strach zo smrti a túžba po odmene. Je však pravdou, že veľa veriacich takto rozmýšľa a táto presvedčovacia taktika s nedokázaným tvrdením aj funguje (prečo by inak bolo toľko veľa veriacich?). Faktom zostáva, že posmrtný život či existencia „neba“ dokázané nebolo, naopak, racionálne poznatky a každodenná skúsenosť nás vedú k tomu, že nič takéto nejestvuje. Hodí sa sem i to, čo povedal Albert Einstein: „Človek by na tom bol dosť biedne, keby musel byť ovládaný strachom z trestu a nádejou na odmenu po smrti.“
8. Argument o vedcoch
Veľa vedcov verí v Boha a pretože sú to ľudia výnimočne inteligentní, svedčí to o fakte, že viera je opodstatnená a pravdivá.
Protiargument – Je tu použitý logicky chybný argument o odvolávaní sa na autoritu. Avšak, viaceré štatistické výskumy dokázali, že drvivá väčšina vedcov sú ateisti, takisto ako existuje aj potvrdená korelácia, že počet ateistov narastá s rastúcim vzdelaním a najviac ich je medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi. Aj tá jasná vedecká minorita však verí väčšinou na abstraktného boha, na nejakú vyššiu inteligenciu či prvohýbateľa (stvoriteľa), takže nie sú ateisti, ale sotva možno hovoriť o aktívnych praktikantoch nejakého náboženstva. Napokon, aj vedci sú ľudia ako všetci ostatní a takisto nie sú imúnni voči vonkajším tlakom a tradičnému prostrediu.
9. Argument zjavenia (biblický argument)
Už v Biblii sa píše, že sa Boh zjavoval, nie je teda dôvod o tom pochybovať. Samotná Biblia je dôkazom Boha.
Protiargument – Biblia sama o sebe určite dôkazom nemôže byť. Je to obyčajná kniha, ktorá je výsledkom kultúry danej doby i obrazom úrovne poznania a myslenia ľudí žijúcich v tejto dobe. Je to logická chyba circulus vitiosus (ako vieme, že Boh existuje ? – Je to napísané v Biblii. Ako vieme, že je Biblia pravdivá ? – Je zjavená Bohom). Dostávame sa aj k pochybnostiam o živote a pôsobení Ježiša Krista tak, ako to je opísané v Biblii. O Ježišovi písali ľudia, ktorí ho nikdy nevideli, v časovom rozpätí 30-80 rokov po jeho smrti (a to je ešte priaznivý odhad). Spomeňme aj to, že celkový počet evanjelií činí circa 200 týchto starých textov. Len štyri boli vyhlásené za pravé, ostatné boli označené ako kacírske.
10. Argument viery
Náš rozum a poznanie sú obmedzené. Pravdu (o bohu) môžeme dosiahnuť jedine cez vieru, ktorá prekračuje hranice nášho rozumu i logiky, nie však s nimi v rozpore = je rozumné veriť v boha.
Protiargument – Náš rozum je ohraničený v oblasti faktov, čo je oblasť, ktorá sa stále vyvíja smerom dopredu. Ak však odbočíme do oblasti fantázie, nedokázaných predpokladov či prianí, tak je pravdou, že tu naozaj rozum končí. Veď sa pozrime na definíciu náboženskej viery: je to prijímanie istého tvrdenia ako pravdivého, avšak dôkazy o jeho pravdivosti sú nedostatočné, alebo mu priamo odporujú.
Veriaci nám stále dookola opakujú, že Boh je všemohúci, že Boh je dobrotivý, že Boh je vševedúci. Toto však vyvrátil už starogrécky skeptik Epikuros zo Samu (341-270 p.n.l.) :
- ak Boh chce zabrániť zlu, ale nemôže, nie je všemohúci
- ak Boh môže zabrániť zlu, ale nechce, nie je dobrotivý
- ak Boh môže zlu zabrániť a chce tak učiniť, potom na svete nemôže zlo existovať
Ján a Matúš boli očitý svedkovia Ježiša, / na margo deviatej argument /
Tie mená prvých kníh Nového zákona boli vymyslené umelo.
Apoštoli nie sú autori Evanjelií.
Autori evanjélii sú tí, ktorí sú v ich nadpise. (podobne, ako “moricone” je autorom príspevku, na ktorý reaguješ)
Matusovo evanjelium nenapisal apostol Matus a. Janovo evanjelium vraj nenapisal apostol Jan ani podla mnohych teologov. Podla teologov boli vsetky evanjelia napisane najskor v rokoch 60-80 nasho letopoctu (mozno aj neskor), podla toho ich pravdepodbne nenapisali ociti svedkovia (inak by sa museli dozit velmi vysokeho veku).
Ale aj tak: Ucenici aj keby nieco napisali, ich pohlad na vec vobec nemusel byt objektivny. Chyba nam akykolvek nezavisly zdroj (napr. od rimanov) z cias zivota Jezisa.
Ale inak argument PAscalovej stavky je obzvlast zabavny, pretoze predpoklada, ze boha je velmi lahke oklamat. Bud mu na viere naozaj zalezi a potom lahko prekukne takyto podvod (najma ak dotycny sa tym chvali …), alebo mu na viere nezalezi a potom je to vlastne jedno ci clovek veri, alebo nie. (Ono predstava boha, ktory ocenuje najma ako clovek zije je logickejsia ako predstava boha ktory sleduje to ci v neho veri (a pochlebuje mu)).
Matúšovo evanjelium údajne nenapísal apoštol Matúš a Jánovo údajne nenapísal apoštol Ján. Problém je, že tieto evanjeliá museli nejako vzniknúť a niekto ich predsa len musel napísať. A vzhľadom na to, že sa to vzťahovalo na konkrétnu oblasť a konkrétne udalosti v dejinách, nemohli si to vycucať z prsta a predať to ľuďom, ktorí by si povedali “Ale počkať, moja rodina tu býva už sto rokov a žiaden Ježiš tu nežil.”. Preto aj napriek tomu, že nie je jednoznačné, že evanjeliá napísali ľudia, po ktorých majú mená, je to najpravdepodobnejšia a najmenej prekomplikovaná alternatíva.
To, že nám chýba zdroj od Rimanov nie je prekvapujúce. To by bolo ako keby majú historici písať o prestrelkách gangov v Bronxe. Každú chvíľu tam prišiel nejaký revolucionár, každú chvíľu tam prišiel nejaký Mesiáš. Nečudujem sa im, že im ako jeden z mnohých nestál za zmienku ani Ježiš – ktorý bol ešte k tomu relatívne pasívny. Až jeho učeníci stáli za zmienku (lebo robili bordel po celej ríši, nie len v nejakom zapadákove).
A k Pascalovej stávke. Áno, súhlasím, že ide o istú formu falošnej viery – ale Pascal nehovoril, že Boha možno oklamať. Jediné čo hovorí je, že veriť v Boha je praktické. Stačí si to prečítať jeho vlastnými slovami, nie len prerozprávanú verziu. To, čo sa na prvý pohľad javí ako čistý blud v slovách inteligentného človeka, ktorý to myslí smrteľne vážne, naberá až prekvapivo racionálne tvary.
A keď už sme pri tom, Bohu nejde o “pochlebovanie”. Na to stačí kúsok logiky a základnej teológie (ak nemáte ako pán profesor Dawkins problém “študovať lepruchológiu, aby ste mohli hovoriť o leprikónoch”).
to ze Jara Cimrman sa narodil vo Viedni vam potvrdi kazdy druhy Cech a aj mnoho Slovakov
a priroda podla vas neni vyssia inteligencia? VED TO JE VEDOMA BYTOST KTORA KONA. a albert einstein odsudil krestanske ponatie, ale v boha,dušu a posmrtnu existenciu veril. a studoval aj hinduisticke vedy. bol to spiritualny clovek, ktory vedel presne co sme a odkial sme prisli…….
Einstein bol Panteista. Neveril v osobneho boha, co aj sam napisal v istych listoch. Avsak podla mna sa Einsteinovo meno v tejto teme sklonuje ovela castejsie, akoby si zasluzil. Vravi sa, ze bol tiez alchemista. Ale to este akosi tvrdeniu, ze sa zelezo da zmenit na zlato, uveritoelnost nepridava.
Chcel by som dodať k tomu šiestemu argumentu o božskej morálke. Morálka vznikla ako jednoduchý biologický princíp, ktorý umožňuje našej spoločnosti fungovať bez toho aby sme sa navzájom povraždili.
Nie je potrebné aby bola dielom vyššej moci. Nemorálna spoločnosti rozhodne neprežila dlhší čas.
Len si položte otázku čo by sa stalo keby sme stratili svedomie, keby v jednu chvíľu padli všetky pravidlá.
Úplný chaos. Ďalší príklad prirodzeného vývoja