Objavuje sa námietka, že ak platí, že ateizmus nie je náboženstvom tak, ako nezbieranie známok nie je koníčkom, prečo sa teda ateisti tak často angažujú v oblasti náboženstva, zatiaľ čo nezberateľom známok sú filatelisti ľahostajní. Na tento argument existuje jednoduchá odpoveď.
Tá je založená na skutočnosti, že príklad s filatelistom nie je úplne presný. Je to pekná analógia, ale existuje oveľa lepšia: Ateizmus nie je náboženstvom tak, ako nepoužívanie drog nie je fetovaním. Človek, ktorý neberie drogy, môže byť k drogám úplne ľahostajný (rovnako ako nefilatelista k známkam), ale môže byť tiež adiktológom, členom protidrogovej komisie, terénnym pracovníkom, novinárom zameraným sa na túto tému, či trebárs ustaraným rodičom. Všetkým vyššie spomenutým neužívateľom drog nie sú návykové látky ľahostajné a bolo by absurdné tvrdiť, že z nich ich angažovanosť v tejto oblasti robí feťáka.
Ateistovi môžu byť Boh a náboženstvo úplne ľahostajné, ale môže ich aj vnímať ako nebezpečenstvo pre spoločnosť. Môže vnímať, že náboženská viera vytvára viac problémov, než koľko ich rieši, môže mu robiť starosť nábožensky motivované násilie (možno pred ním vôbec zatvárať oči?) či napríklad náboženská snaha deformovať vzdelávací systém, môže mať starosť o seba a svoje deti a o budúcnosť ľudstva ako takého. Je v tom prípade niečo podivného na tom, že sa angažuje?
Náboženstvo nie je neškodná iracionálna kratochvíľa tak, ako ňou nie je užívanie tvrdých drog. Zatiaľ čo niektoré formy náboženstva (Bahá’í, unitári, starokatolíci, niektoré európske evanjelické cirkvi, liberálny judaizmus, wicca …) sú – zostaneme u zvolenej analógie – občasným kultivovaným pokorením ópia s priateľmi, či občasným žuvaním koky, viery, ako je evanjelikálne kresťanstvo, ortodoxný judaizmus, či islam, majú deštruktívny potenciál pervitínu, či cracku, a to ako na osobnej, tak i na celospoločenskej úrovni. Veľa vier sa svojou nebezpečnosťou pohybuje niekde medzi týmito pólmi. Ako zdôrazňuje Sam Harris, aj umiernení veriaci sú nebezpeční, aj keď, na rozdiel od samovražedného atentátnika, či amerického kresťanského náboženského fanatika, nie sú nebezpeční tak evidentne a bezprostredne. Problém spočíva v ich neochote postaviť sa proti fanatikom s odvolávaním na „slobodu viery“, prípadne fanatikov považujú za svojich bratov, ktorí to len trochu preháňajú so svojou horlivosťou. Neuvedomujú si pritom, zdá sa, že ak by fanatici mohli, zatočili by s nimi prakticky rovnako ako s neveriacimi.
Tak, ako je oprávnené upozorňovať na nebezpečenstvo drog, je oprávnené angažovať sa kriticky v oblasti náboženstva. Už vzhľadom na skutočnosť, že drogy – na rozdiel od náboženstva – zjavne nedisponujú potenciálom zničiť našu civilizáciu alebo ju prinajmenšom uvrhnúť do novej doby temna…
Cau. Aj ked sa to nezda tak takmer kazde (to takmer tam pisem len preto, lebo nepoznam kazde nabozenstvo na svete), je svojim sposobom skodlive. I krestanske nabozenstvo je velmi nebezpecne. Aj ked mozno nabozensky fanatici tejto viery sa nikde neodpaluju tak skodia inymi mozno i ovela nebezpecnejsimi sposobmi kedze nie su az tak do oci bijuce.
Napriklad toto nabozenstvo je silne demotivujuce. Demotivuje ludi k uspechu i uspesnemu zivotu kedze uci ze tento zivot co prave teraz zijeme je vlastne nepodstatny a podstatny je ten vecny co pride po nom. Preto sa mnoho ludi ani nesnazi zit svoj zivot na plno. Vela ludi ma uzastny potencial, ale nevyuziva ho pretoze v tom nevidi zmysel. Mnohi ludia vedome odmietaju akykolvek uspech pretoze ten vedie i k velkym majetkom a tie krestanska viera odmieta. Kaze ze bohati ludia su zly az zakerny, sebecky, lebo ich ovlada Mamona co je vlastne diabol atd, atd, atd. Preto podvedome vela ludi nechce ani byt bohatym ani inak uspesnym.
Je to strasne ked si predstavim kde by nasa spolocnost mohla byt teraz keby miesto tohto radsej nabozenstva motivovali ludi k uspechu. Kolko ludi by asi tak sa viacej zdelavalo, aby dosiahlo svoj ciel, kolko ludi by pracovalo usilovnejsie, snazilo sa ziskat viacej skusenosti a viacej ZILO?!
Ludstvo ma iba 2 moznosti. Bud sa zbavime vsetkych nabozenstiev sveta alebo sa ludstvo same znici.
Nesúhlasím.
Kresťanstvo netvrdí, že tento život je nepodstatný. Práve naopak, tento život je pre ľudí nekonečne podstatný, práve tu sa odohráva celý náš “boj”. Známe “vanitas vanitatum et omnia vanitas” z knihy Kazateľ neznamená, že sa máme na všetko vykašľať a už vôbec, že nemáme využívať svoj potenciál. Asi nepoznáš podobenstvo o talentoch. Boh odmeňuje tých, čo sa snažia čo najviac využívať dary, ktoré im dal. Mrhať naším potenciálom nemá nič spoločné s kresťanskou filozofiou. Zdá sa ti, že by ľudia ako Ján Pavol II, Matka Tereza, Ján XXIII., Thomas More, Benedikt XVI, … a mnoho ďalších, nevyužívali svoj potenciál? A to som spomenul len tých, čo mi napadli ako prví.
A ak mi povieš, že byť pápežom nie je úspech (tak okrem toho že sa nad tým pousmejem), musím pripomenúť, že Ján Pavol II sa zaslúžil o pád komunizmu a socializmu v Poľsko a v celom Východnom bloku; Ján XXIII pomohol zastaviť otvorenú nukleárnu vojnu medzi USA a Ruskom, počas druhej svetovej vojny zachraňoval židovských utečencov (tak ako to robila väčšina Cirkvi okolo Pia XII.). a Benedikt XVI je vysoko inteligentný a uznávaný človek, teológ, filozof, exegét,… Čo urobila Matka Tereza asi ani netreba spomínať.
Takže nie, odmietam, že by katolícka cirkev, či kresťanstvo ako také, potláčalo úspech. Jediné čo si správne povedal je, že potláča sebeckosť a lakomosť, modlárstvo okolo mamony. A to je myslím len dobre.
Mamona nie je diabol.
“Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.” (Jn 10,10)
Takže, aby som parafrázoval tvoju poslednú vetu – Ak sa zbavíme všetkých náboženstiev, tak ľudstvo samo seba zničí.
No, netvrdi, ze tento zivot je nepodstatny, na druhej strane urcite tlmi ambicie, a nabada k pasivite (nastavit druhe lice). Niekedy to moze byt uzitocne, niekedy je to skodlive.
Ale podstatne je cosi uplne ine. Nabozenstvo presvedcenim o svojej vlastnej pravde potlaca akekolvek ine nazory, vzdy ked ma na to moznost (dejiny aj sucasnost su plne prikladov), takisto vnucuje svoj sposob zivota aj ty, ktori veriaci nie su. V tom je nebezpecenstvo. Neveriaci proste musia sa branit a najma branit svoje pravo vyberu. Privatne a intimne oblasti, rodina, zdravie, sex, zabava a podobne by mali byt co najviac volne pre kazdeho. Ak niekto chce zit podla urcitych zasad, nikto mu v tom nebrani, nesmie vsak tieto zasady vnucovat inym.
Dalsi problem je v tom, ze ateista vnima krestana ako “zavisleho” od falosnej dogmy – kym je vsak neskodna je mu to v celku jedno (nech robi ako uzna za vhodne, dokial ho to robi stastnejsim). Krestan vsak chape ateistu ako pobludenca, ktory kvoli svojej tvrdohlavosti straca moznost vecneho zivota – cize ak sa ho bude celou silou snazit obratit na vieru, tak vo svojom chapani mu vlastne “pomaha”. Kym krestania sa tohto principu do velkej miery nevzdaju, tak ateisti sa vlastne musia branit !
Ty toho asi vela nevies o Matke Tereze, odporucam si lepsie nastudovat fakty o tejto zvrátenej zene posadnutej bolestou a utrpenim, pozriet si dokumentarny filmy o jej spolupracovnikoch a pochopis, ze Tereza mala daleko od pomahaniu komukolvek, okrem seba.
Matka Tereza je vyhlásená za blahoslavenú. To znamená, že je veľmi blízko k tomu, aby bola vyhlásená za svätú. Na tomto procese sa podieľa určitá skupina ľudí na to určená Vatikánom, jeden z týchto ľudí je tzv. “diablov advokát”. Jeho úlohu je vykopať na danú osobu čo najväčšiu špinu a hnus, čo najviac sa ju pokúsiť zdiskreditovať na základe faktov a reálnych dát. Pochybujem, že ak by Matka Tereza bola taká ako ju opisuješ, prešla by procesom beatifikácie (a tiež by ju celý svet nevolal Matkou).
No aj k niektorym svatym mozeme mat iste vyhrady aj ked tym procesom presli. Prikladom su aj kosicki ucenici.
Ono problem je asi aj v tom, ze to co niekto povazuje za dobre pre niekoho ineho este nemusi byt pre dotycnu osobu skutocne dobre. To plati ako pri vztahu rodicov k detom, tak aj vo vztahu misionarov ku svojmu okoliu (je to prave kvoli tomu vnucovaniu nazorov a zivotneho postoja niekomu inemu). Aj ja som pocul o urcitych problemoch okolo Matky Terezy, ktore spocivali na takomto rozpore – ale blizsie som to nestudoval, takze kolko je na tom pravdy, to neviem.
Nemáš aktuálne informácie. Funkciu “diablovho advokáta” Ján Pavol II. zrušil.
V tú noc prejdem cez Egypt a usmrtím v ňom všetko prvorodené od človeka až po dobytok. Nad všetkými egyptskými bohmi vykonám súd. Ja som Hospodin. Vaším znamením bude krv na domoch, v ktorých bývate. Keď uvidím krv, obídem vás, takže vás zhubná rana nezastihne, keď budem biť Egypt.
11 Zapamätaj si, čo ti dnes prikazujem: Vyženiem pred tebou Amorejčanov, Kanaánčanov, Chetitov, Perizzejov, Chivvijov a Jebúsejov. . 13 Preto zrúcaš ich oltáre, rozlámeš ich posvätné stĺpy a povytínaš ich ašéry. 14 Nebudeš sa klaňať inému bohu, lebo Hospodin, ktorý sa volá Žiarlivý, je naozaj žiarlivý Boh.
toto som len tak vytiahol z biblie… Toto je ten milostivý “boh” ktorému sa mám klaniať ??? Prečo sa nemôžem klaniať Bohovy, ktorého si niekto vymyslel? Prečo si nemôžem vymyslieť vlastného ???
To čo píše Martin sa mi zdá zavádzajúce a nepresné a preto som sa rozhodol reagovať na jeho kvázy vyhlásenie. Spomína tu významné osobnosti ako Ján Pavil II. , Matku Terezu atď. je tu uvedený chybný argument založený na autorite. áno, Ján Pavol II. aj Matka Tereza boli veľmi významný ľudia a určite urobili veľa dobra ale to neznamená že to nejako podporuje význam kresťanstva respektíve že to čo robili robili preto že kresťanmi boli. to je ako keby som povedal že Adolf Hitler nenávidel cigánov a židov pretože bol vegetarián a z toho by som vydedukoval chybný záver že všetci vegetariáni sú rasisti alebo antisemiti. Ján Pavol a Matka Tereza možno konali dobro pretože to pokladali za správne a užitočné mnohým ľuďom a nie len preto aby sa niekomu (Bohu respektíve Bohom )zapáčili. A pokiaľ ide o ten spomenutý príbeh z Biblie o talentoch a následný výrok tie ako ateista neberiem do úvahy pretože pochybujem o tom akože morálnom učení v tejto fakt čudnej knihe, niekde sa nachádzajú celkom dobré postrehy a inde sú zase diametrálne odlišné príbehy a pokiaľ ide o ten príbeh s talentami pozorne si prečítajte si ho prečítajte a aj v ňom nájdete pár fakt čudných výrokov. aby som to skrátil Bibliu neberiem vážne pretože nie je nijako dokázané že by mala vedeckú alebo filozofickú či inú úroveň.
Tvrdím, že Biblia má vysokú filozofickú a morálnu úroveň, ale treba ju čítať pozorne, s pochopením a porozumením. A v kontextoch.
To, čo hovoríš o MT a JPII je čiastočne pravda, páči sa mi analógia na vegetariána Hitlera, ale keď si prezrieme životy a názory (explicitne) Terezy a Jána Pavla, tak dospejeme k tomu, že ich viera zásadne ovplyvňovala ich životné filozofie.
Ja nezachádzam tak ďaleko, aby som povedal, že kresťanstvo robí človeka lepším (to by bola bigotná hlúposť), ja tvrdím, že byť “svätý” robí človeka lepším a taktiež tvrdím, že bez Boha nemá “svätosť” racionálny základ.
A ja tvrdím, že ak niekto považuje Bibliu za niečo iné ako zbierku rozprávok, tak ešte nevidel reálnu filozofickú knihu. Prečítaj si niečo od Nietzscheho. A prosím, nečítaj preklady ktorých autori nemajú ani tušenia čo vlastne prekladajú. Ja tvrdím, že svätosť je umelý koncept ktorý si kresťanská viera vymyslela aby mohla rozšíriť svoj okruh mýtických postáv (tak ako v Grécku mali Herkula, Persea, Odssea…) a aby mohla zamestnať svoje ovečky niečím čo im zabráni v tom aby sa pozreli na jasné chyby kresťanského svetonázoru.
Za všetko hovorí, že jediný zdroj, kniha, na ktorom je založené, bola napísaná po všetkých udalostiach ktoré opisuje, obsahuje perly ktoré nepriamo naznačujú, že Zem je plochá a má “okraje” a “konce” a nemáme prakticky žiadne nezávislé súdobé historické dokumenty hovoriace o veciach opísaných v novom zákone. Nikto mimo biblie ani nevie o akomkoľvek Ježišovi.
Vedel si, že Osiris už zopár storočí pred tým menil vodu na víno a povstal z mŕtvych? Že v starovekom babylone mali legendu (zachovanú vo forme eposu ak sa správne pamätám) hovoriacu o veľkej potope s inými menami a iným bohom? Biblia je jeden veľký, tučný a nafúknutý paradox. Čítať to má asi takú hodnotu ako väčšina modernej literatúry… hlavne ak mi chceš povedať že 600 rokov starý Noe a jeho rodina znovu zaľudnili Zem. Alebo starý zákon neplatí a plánuješ používať len ten nový, ten ktorý môže byť celý od začiatku po koniec kusom beletrie?
Ja tvrdím, že vôla k moci robí človeka lepším, lebo nepotláča jeho základnú podstatu a nedeformuje jeho ciele.
To s tymi talentami… tak si vedla… talent bola jednotka hmotnosti … meralo sa nimi hlavne mnozstvo minci z hladiska hmotnosti 1 talent = 27kg
http://cs.wikipedia.org/wiki/Talent_%28jednotka%29
Takze som takto z voleja objavil dalsiu nezrovnalost v biblii … na jednej strane sa mame vyvarovat bohatstvu, na strane druhej ho mame zveladovat…..
Aj ked sa to nezda tak takmer kazde (to takmer tam pisem len preto, lebo nepoznam kazde nabozenstvo na svete), je svojim sposobom skodlive. I krestanske nabozenstvo je velmi nebezpecne. Aj ked mozno nabozensky fanatici tejto viery sa nikde neodpaluju tak skodia inymi mozno i ovela nebezpecnejsimi sposobmi kedze nie su az tak do oci bijuce.
Mít jiný pohled na svět je škodlivé? Nezavání to fanatismem?
Napriklad toto nabozenstvo je silne demotivujuce. Demotivuje ludi k uspechu i uspesnemu zivotu kedze uci ze tento zivot co prave teraz zijeme je vlastne nepodstatny a podstatny je ten vecny co pride po nom. Preto sa mnoho ludi ani nesnazi zit svoj zivot na plno. Vela ludi ma uzastny potencial, ale nevyuziva ho pretoze v tom nevidi zmysel. Mnohi ludia vedome odmietaju akykolvek uspech pretoze ten vedie i k velkym majetkom a tie krestanska viera odmieta. Kaze ze bohati ludia su zly az zakerny, sebecky, lebo ich ovlada Mamona co je vlastne diabol atd, atd, atd. Preto podvedome vela ludi nechce ani byt bohatym ani inak uspesnym.
Neřekl bych, že lidi demotivuje k úspěchu. Spíše jim ukazuje možnost úspěchu v jiných oblastech. Snaha zlepšit sám sebe, svoji duši, pomáhat ostatním, angažovanost v rodinném životě atd… Místo vydělávání papírků – jejich utracení a znovu a znovu. Žít ve světě kde jsou peníze tím nejhlavnějším není pro křesťana, a jsem tomu opravdu rád, takový život by za moc nestál. Ale dle mého se mýlíte. Existovala spousta lidí, kteří o sobě tvrdili, že jsou věřící a dokázali si užívat života a věnovat se vydělávání. Z těch úspěšnějších třeba hlavy katolické církve v minulosti, šlechta využívající naboženství, jako záminky pro vojenské operace, vyběrčí odpustků, dobyvatelé Ameriky atd… tak nás neházejte do jednoho pytle i mezi námi se najdou rozumní ziskuchtiví věřící jedinci, neboť moc a peníze s charakterem nikdy nesouvisí
.
Je to strasne ked si predstavim kde by nasa spolocnost mohla byt teraz keby miesto tohto radsej nabozenstva motivovali ludi k uspechu. Kolko ludi by asi tak sa viacej zdelavalo, aby dosiahlo svoj ciel, kolko ludi by pracovalo usilovnejsie, snazilo sa ziskat viacej skusenosti a viacej ZILO?!
Těžko říct kde by byla společnost. Rychlejší ekonomika, větší spotřeba zdrojů a jejich následné vyčerpání. Osobně jsem rád, že ne každý člověk uvažuje, jako vy, aspoň je tu nějaká naděje na budoucnost lidstva v příštích pár letech.
Ludstvo ma iba 2 moznosti. Bud sa zbavime vsetkych nabozenstiev sveta alebo sa ludstvo same znici.
Vemte pušku a hurá na věřící
.
Ale né teď vážně. Náboženství, ani náboženské konflikty nemají potenciál zničit lidstvo. Tento potenciál se skrývá spíše v konzumním způsobu života a výdobytcích vědy, teď mám na mysli zvrhlé pokusy a zbraně hromadného ničení. Naprostá většina věřících lidí u větších světových náboženství nemá v úmyslu někoho vraždit. Toto se může zdát při pohledu do medií, ale není tomu tak. Ani muslimové nejsou tak vražední, jak si kde kdo myslí. Podívejte se do některé země pod nadvládou islámu, já v takových byl a můžu vám říct, že pohostinost a úcta k člověku zde není o nic menší, než v západních zemích, spíše naopak…
Pasivite? Netvrdil by som. Práve naopak. Myslíte si, že Jánovo Pavlovo “Be not afraid” v srdci komunistického Poľska, obklopený miliónmi ľudí, ich nabádalo k pasivite? A ani Kristovo “druhé líce” nenabáda k úplnej pasivite. Jeden z výkladov, ktorý som čítal, bol, že keď tomu, čo vás udiera, nadstavíte druhé líce, zakazujete mu znova vás udrieť po tom prvom.
Nebezpečenstvo. No, zo strany pozorovateľa sa to ako nebezpečenstvo môže zdať. Súhlasím. Samozrejme, je rozdiel medzi tým, či kresťania budú svoju filozofiu brániť a presadzovať intelektuálne, racionálne, mierumilovne a s láskou k Bohu a bližnému; alebo takým marxisticko-polpotovským spôsobom vyvražďovania a pálenia kníh.
Napriek tomu mi príde racionálnejšie zastávať akési stabilné a pevné hodnoty, než sa snažiť stavať rozumnú a morálnu spoločnosť na relativistických základoch. Dom na piesku?
Neveriaci sa istotne musia brániť, musia brániť svoje práva a presvedčenie.
Neviem ako vám, ale mne sa nezdá, že “závislí veriaci” pripadajú neveriacim v poriadku, kým sú neškodní. A kde je hranica, kým je ich viera “neškodná”? Nevytvára to obrovské množstvo problémov a priepastí, ktoré by tam byť nemuseli? Hľadajú neveriaci naozaj pochopenia a vzájomný rešpekt, alebo zdiskreditovanie a vraždu môjho “imaginárneho kamaráta”? Netvrdím, že veriaci nepristupujú k neveriacim ako k “zlým ľuďom” a “pohanom”, niektorí určite, ale to nie je len ich viera, ktorá ich k tomu vedie, ale aj kultúra, spoločnosť, prostredie…
Akosi mi príde, že keby bola Zem doteraz ateistická a zrazu by povstala generácia “nových teistov”, veci by neboli o toľko odlišné.
(Pardon, veci by boli odlišné, napríklad si nie som istý, či by moderná civilizácia vôbec vznikla.)
Nabozenstvo nabada zrejme k pasivite len v urcitych oblastiach. To sa urcite netyka obrany nabozenstva – co bolo – povedzme si – hlavnym dovodom vyziev Jana Pavla II. proti komunizmu. Je otazne ako by to vyzeralo, keby komunizmus bol prokrestansky ? Ono pasivita moze byt chapana tak, ze sa vyzaduje poslusnost (k cirkvi), niekedy prilisne spoliehanie sa na bozi zasah, trest pre supera a podobne, a aj to nastavenie druheho lica sa neda vysvetlit ako nabadanie k aktivite (fakt je ze niektore veci vyzaduju aj razne “asertivne” reakcie).
Stabilne hodnoty – ono zivot a spolocnost sa meni a s nou sa obcas musia do istej miery menit aj hodnoty (nasilie, humanita, spravodlivost – to vsetko dnes chapeme uplne inak ako pred 2000 rokmi – a aj preto hodnotenie historickych postav dnesnymi moralnymi zasadami je tak castou chybou). Niektore hodnoty vsak pretrvaju aj preto, ze bez nich by cela spolocnost zanikla.
Ci “závislí veriaci” pripadajú neveriacim v poriadku ? Zrejme ako ktorym. Ak su ti ateisti sucasne aj liberali (co samozrejme nemusia byt) tak prinajmensom by mali respektovat nazory a slobodu druheho – vratane slobody vyznania. “Neskodna” viera sa stava problematickou v momente, ked zacne vnucovat svoje presvedcenie vsetkym okolo. Tu nehovorim o diskusiach, ale o tom, ked veriaci sa snazia vnutit svoj zivotny styl ostatnym (napr. aj cez zakony), ked neveriaci su zo spolocnosti vylucovani (vacsinou na vidieku).
Snaha obratit ludi na “pravu vieru” a nazor ze neveriaci su “v moci diabla” a podone nie je len vec kulturnou ale vyplyva priamo z krestanskeho ucenia (aj ked v dnesnej dobe sa to vacsinou az tak nezdoraznuje). Toto je urcity problem, ktory si vsak krestania musia vyriesit sami.
-Čo sa týka komunizmu, ak by bol prokresťanský, tak by to nebol komunizmus, ale niečo úplné iné, polemizovať a hypotetizovať o tomto je priveľa asi aj na mňa.
-Samozrejme, spoločnosť neustále prechádza zmenami a premenami, aj na poli morálky a rôznych hodnôt. A práve preto je dôležité otvoriť otázky o absolútnosti morálnych zákonov a vplyve relativizovania týchto zákonov na spoločnosť.
-Súhlasím, že je to problém, ktorí si kresťania musia vyriešiť sami.
Práve náboženské presvedčenie je dom postavený na piesku, t.j. na ilúzii.
Moderná civilizácia nevznikla vďaka náboženstvam, ale vďaka vedeckým poznatkom. Náboženstvá rozvoj civilizácie len brzdia. Keby ľudstvo využívalo svoje mozgové kapacity len na zveľaďovanie svojho okolia, vývoj nových technológií včítane efektívnejšieho využívania finančných zdrojov namiesto ich strkania cirkvám mohli sme už dávno kolonizovať iné planéty.
Ja osobne som celý život nepotreboval žiadnu cirkev ani žiadneho boha a mám sa dobre z čoho má osoh aj moje blízke okolie.
Isteze moderna civilizacia nevznikla vdaka nabozenstvu, ale aby sme boli objektivni:
1. Nabozenstvo malo isty zmysel pri vzniku civilizacie (zavedenie istych pravidiel)
2. Krestanski mnisi zachovali niektore filozoficke diela antiky a rozsirovali ich mysliensky (samozrejme len tie, ktore prilis krestanstvu neprotirecili).
3. Moderna veda vznikla aj vdaka tomu, ze krestanstvo tolerovalo racionalne uvazovanie a argumenty (isteze, ak neboli priamo obratene proti jeho uceniu). A ani to nebola taka samozrejmost (aspon pokial viem), az kym tento smer nepodporil Tomas Akvinsky v 13. storoci. Samozrejme, nemusime suhlasit s jeho filozofoiu, ale pravdepodobne vo velkej miere vdaka nemu vobec mohli vzniknut nejake racionalane uvazujuce vedy. (Samozrejme jeho zasluhy obmedzuje to ze on sam sa urcite o nic take neusiloval, ale umoznil to ako “vedlajsi efekt” jeho presadzovania racionalneho uvazovania). Zrejme nie je nahoda ze rozvoj nasej civilizacie nastal az po Tomasovi Akvinskom.
Takze krestanstvo ako take malo napriek vsetkemu urcity vyznam pri vzniku nasej civilizacie.
Áno, Akvinský má na tomto obrovský podiel, ale už pred ním bolo mnoho ďalších, možno menej známych osobností kresťanského sveta (napr. sv. Anselm). A zároveň s Akvinským, samozrejme, aj celá generácia scholastikov.
Napriek všetkému?
Odporúčam knihu “How the Catholic Church Built Western Civilization” od Thomasa E. Woodsa, prípadne 13-dielnu sériu toho istého autora na youtube, s názvom “Catholic Church Builder of Civilization”.
A čo keby kresťanstvo nikdy nebolo? Rímska ríša mala fungujúce pravidlá čo sa týka zákonov. Jej právny systém je základom modernej civilizácie. Keby kresťanstvo nebolo vôbec, je možné, že technologický pokrok by napredoval omnoho rýchlejšie. Keby napríklad mohli ľudia vykonávať pitvy bez toho aby ich cirkev chcela upáliť skôr ako pred Jesenským (áno, DaVinci a iní to robili nelegálne).
Dovolím si nesúhlasiť! Naša civilizácia sa nerozvinula až po Tomášovi Akvinskom, ale rozvíjala sa už v starovekom Grécku.
Vedeckým poznatkom? Ako sme prišli k tomu, že vedecké poznatky môžu byť vôbec na niečo dobré? Ako sme prišli k teórii, že ak sa opakovaním pokusov dostaneme k rovnakým výsledkom, môžeme tým podložiť hypotézu? Cez filozofiu.
Naozaj si niekto ešte stále myslí, že civilizácia tak, ako ju poznáme, pochádza z osvietenstva? A že ten zvyšok dobrých vecí, pochádza z antiky? To, čo v Novoveku vykvitlo, bolo dávno zasadené v Stredoveku, vrátane vedy a techniky. Myšlienka ľudských práv, medzinárodných zákonov, spravodlivej vojny, univerzitný systém, cenenie racionality, charita, nezištná pomoc,…
Pozri sa von oknom. Smog, znečistenie, smrť, samovraždy, choroby, bezdomovci,… už je to pár rokov, čo je Európa sekulárna, minimálne, čo sa ľudia sekulárne správajú (mimo kostola, samozrejme)… Moc sme si nepomohli.
Martin? To si robíš srandu? Že či? … Pozri sa na staroveký Egypt…. Keby niet vedeckých poznatkov tak doteraz by tam tyzanizovali otrokov a stavali trojuholníčky-pardon pyramídy…. pre bohov… až neskôr ich (egypťanov) presvedčili ostatné národy, že to ich náboženstvo bolo postavené na hlavu…. . spôsobom, že im vedecky dokázali, že to je nepravda…. A prečo egypťania verili??? A prečo kresťania veria???
Odporúčanie? Naštuduj si základy egyptskej mytológie (teda podstatu)
ja osobne za seba môžem povedať, že som umiernený kresťan, ale môžem takisto povedať, že fundamentalisti alebo kresťanský fanatici, ktorí nabádajú na tvrdé obmedzovanie slobody alebo vraždenie mi nie sú sympatickí, nemôžem akceptovať ich správanie, a bol by som ochotný zakročiť v prípade že by chceli niečo vážne spáchať a nemal by som s tým problém. takže nebol by som pasívny. preto nesúhlasím s tvrdením v článku že umiernení sú pasívni k extrémistom. ja a moja rodina určite nie. tiež nesúhlasím s tvrdením, že viera alebo kresťanská etika nabáda k pasivite a nič nerobeniu a pasivite, zabíjaniu talnentu. práve úplne naopak. odporúčam prečítať si dielo protestanská etika a duch kapitalizmu. a tiež dôležitosť práce a kritika lenivosti. mamona sa v tomto prípade chápe skôr ako lenivosť. a podnikanie a vytváranie hodnôt ako pracovitosť. treba to takto interpretovať. netreba mať čierne okuliarky a vidieť svet čiernobielo. ale treba to interpretovať tak ako je to myslené a neakceptovať vykladanie akéhokoľvek náboženstva extrémistami. záleží aj od kultúrnej úrovne spoločnosti ako takej.
Martin ja nemam slou co tu citam vsetky tie tvoje bludy je mi z teba na zvracanie . kedysi som bol oddany katolik ale otvorili sa mi oci a behom par rokou som si naplnou uvedomil aka zumpa je katolicka cirkev . Ani sa na teba nemozem hnevat lebo si natolko zaslepeny ako ja kedysi . Prajem skore uzdravenie
Milan… Pravda je … Pripime si na to
A že ako som ja prišial na to, že prítomnosť boha je zbytočná/nepotrebná? Jednoduchá úvaha… Predstav si, že si sa prváve zobudil (spal si) a teraz sa snaž spomenúť si, ako si sa cítil/čokoľvek zo spánku okrem sna… zistíš, že si nič nepamätáš… a keď som si predstavil, že takto nejako by to mohlo byť po smrti… vidina nejakého neba sa mi zdala úplne zbytočná…. radšej budem takto pokojne spať…. ako nekonečná nuda v nebi