Dejiny ľudstva sú popretkávané rôznymi udalosťami a história je len odleskom pravdy, ktorá hovorí o tom, aké sú „veci“ v skutočnosti. Tisíce rokov človek upiera svoje oči k nebesiam a v jeho mysli ide dlhý zástup bohov a božstiev. V celej histórii viery sú moderní bohovia ako Boh, Alah, Šiva, Jehova a podobne. viac menej len nováčikmi. 25 000 rokov primitívni ľudia uctievali prírodu a predkov. Ich viera bola pevná a neochvejná, nespochybniteľná.
Akoby sa asi pozerali naši prapredkovia na katolíckeho kazateľa? Presvedčil by ich? A čo uctievači bohyne Isis, mocného Ra, koľko barbarov by sa odvrátilo od svojho Thóra, aby sa poklonili Pánu Bohu? Ani jeden! Samozrejme, ak by tých kazateľov bol milión a ďalší milión vojakov by ich „presviedčal“ o tej istej veci, k tomu obrovská kopa peňazí a chrámy až do neba, pár sto rokov by určite stačilo, aby presvedčili každého hoci aj o tom, že náš pán a stvoriteľ je „Dlažobná kocka“. V skutočnosti by však nechápali odkaz moderných bohov.
Prečo sa domnievať, že primitívna viera bola slabšia ako tá novodobá? Viera je viera tak dnes ako pred 30 000 rokmi. Čo však je odlišné, sú bohovia. Celé zástupy sa ich vystriedali, ale viera zostala. Totiž každý z pomedzi starobylých bohov bol produktom svojej doby. Boli to ľudia, ktorí sa rozhodli uctievať božstvá. Tvorili ich z rôznych pohnútok, o ktorých už boli napísané stohy kníh. Žiadny kresťan ani moslim o tom nikdy nepochyboval a skutočne by ma pobavilo, keby sa teraz ozvali s tým, že napríklad na tom Thórovi predsa len voľačo je. Nestane sa to, pretože každý moderný človek považuje už Thóra za nezmysel, v lepšom prípade za kultúrny odkaz severu. Veriaci či ateisti jasne chápu, že jednoducho Thór nikdy neexistoval. Myslím Thór ako Thór, nie ako potenciálny názov pre súčasného superboha, ktorý mal samozrejme existovať od počiatku.
Tu dochádza k zásadnému rozporu medzi ateizmom a vierou. Každá moderná viera ma neznesiteľné nutkanie domnievať sa, že jej boh je niečo extra. Každý dobrý katolík síce pripustí, že aj židovská viera je viera v toho istého boha, ale katolík si samozrejme myslí, že v boha kresťanského, a žid opačne, takže problém spoločného superboha ostáva nevyriešený, len sme si ho natreli na ružovo.
Kladiem si teda otázku, o čo je môj Boh lepší ako napríklad chudák Thór. Kvôli Ježišovi, Mohamedovi, Mojžišovi? Biblii, Koránu? Myslíte si, že v stenách pyramíd je Isis a Ra nezmyslom, ale Boh na stránkach biblie je pravdou? Nie, neexistuje žiadny dôkaz, že akýkoľvek súčasný boh je skutočnejší ako ktorýkoľvek dávno zabudnutý boh. Jediné, čo z toho vyplýva, že aj súčasní bohovia sú len produktmi svojej doby a budú tu tak dlho, ako si ich budeme držať v svojich hlavách, alebo ako dlho nám ich bude vtĺkať do hláv niekto iný. Jediné z čoho má aj boh strach, je zabudnutie.
Myslím, že z histórie dosť preukázateľne vieme, že nepotrebujeme tisíc kazateľov a desať tisíc vojakov, dokonca žiadne majetky. Ak sa pozrieme na to, kde, v akom prostredí a za akej politickej situácie sa šírilo prvé kresťanstvo príslušníkmi Prvej Cirkvi, dozvedáme sa celkom paradoxné veci. Namiesto tisícky vyškolených kazateľov stačí jedenásť rybárov, Zákon a Proroci a Duch Svätý.
ano ale bez tych vojakov by krestanstvo bolo dnes dalsim zabudnutym nabozenstvom a to je tiez historicky fakt.
Krestanstvo zrejme JE do istej miery lepsie nabozenstvo ako anticke nabozenstva. Z vedeckeho hladiska je lepsie v zmysle ze je “zivotaschopnejsie” – t.j. uspesnejsie pri ziskavani veriacich. V dnesnej dobe jeho uspesnost samozrejme suvisi aj s ekonomickou, kulturalnou a vedecko-technickou vyspelostou nasej civilizacie. Ale krestanstvo vyhralo v sutazi prinajmensom na zaciatku nasho letopoctu nielen s tradicnym rimskym nabozenstvom, ale napr. aj s vyznavamim Mithru. Pricina nie je uplne jasna ale je to zaujimava historicka otazka. Aj pri sutazi nabozenstviev (alebo sirsie vzate svetonazorov) sa zrejme uplatnuju zakonitosti evolucie. Nabozenstva sa vyvijaju a sutazia pricom niektore su uspesnejsie ako ine. (Nabozenstva su istym systemom memov, takze v podstate ide o evoluciu memov)
Samozrejme, niekedy zavazi aj historicka nahoda (ale presne to iste sa dialo aj v evolucii zivych organizmov). Dolezity moment je, ze pravdivost memu moze byt jeho velkou vyhodou, ale nemusi byt nutne – ak sa neda dokazat ani vyvratit moze pokojne uspesne fungovat (co vidime v sucasnosti napr. na uspechu roznych modernych konspiracnych teorii).