Z toho obrovského množstva nadprirodzených bytostí, ktoré si doteraz ľudia stihli vyfantazírovať možno 2870 charakterizovať ako „božských“, to znamená ako entity stojace nad celým systémom, majúce neobmedzenú moc. Nakoľko všetky majú svoju existenciu opodstatnenú rovnako kvalitnými dôkazmi (teda nijakými), možno ich všetkých postaviť do jednej rady a považovať za rovnako nereálne, respektíve nedôležité.
Všetky zázraky, ktoré mali doteraz hovoriť za to-ktoré božstvo sa ukázali buď pomätenými svedectvami ľudí, alebo len svedectvami, o ktorých sa niekoľkí ľudia rozhodli, že „sa proste budú správať tak, ako keby to bola pravda“.
Viera je stav mysle, postoj k určitému tvrdeniu, na ktoré nemáme dôkazy, ktoré by hovorili v jeho prospech, no my aj napriek tomu konáme, myslíme a hovoríme, ako keby to bol fakt.
Viera, teda správanie ktoré nie je založené na dôkazoch, nebráni snahe dokázať, že je opodstatnená. Keďže dať priamy dôkaz sa napriek všetkým snahám nepodarilo, majú apologéti naporúdzi „logiku“. Existujú totiž tvrdenia náboženských mysliteľov, pri ktorých veriaci víťazoslávne „hmknú“ a založia ruky nečakajúc žiadnu odozvu.
Jedným z nich je Pascalova stávka.
Blaise Pascal prehlásil, že či Boh existuje alebo nie, je vždy výhodnejšie „vsadiť“ na jeho existenciu. Ak sa preukáže, že existuje, potom človek vyhrá. Ak nevsadil a Boh existuje, potom čaká katastrofálna prehra a ak Boh predsa len neexistuje, nie je to žiadna strata. Čiže vždy je lepšie veriť, než neveriť.
Z tabuľky vyplýva, že ateista môže buď nič nezískať, alebo stratiť svoju dušu vo večnom utrpení. Veriaci môže získať “bod”, ak sa ukáže, že Boh existuje, alebo nestratiť nič. Podľa takejto logiky je výhodné byť veriacim. Až do chvíle, kým sa nespýtate, kto je ten “správny” Boh…
Chyby
Touto teóriou sa najčastejšie obhajujú kresťania, keďže Blaise bol kresťan a mnoho z nich si ju cení ako jasný dôkaz existencie kresťanského Boha. Táto predstava je však mylná a Pascalova stávka nie je žiadnym dôkazom, snaží sa byť len vypočítavým kalkulom, ako získať ovocie za málo snahy.
Akokoľvek sa táto teória javí zaujímavá – najmä presvedčivá – nadšenie z nej prejde, čím viac sa človek zamyslí nad jej dopadmi. Základnou chybou tejto teórie je, že by mohla fungovať jedine vo svete, kde existuje len jedna idea Boha a kde sa má iba veriť – bez žiadnych iných prídavkov, akými sú správanie sa podľa kódexu danej viery, morálny svetonázor a spôsob myslenia. Ak by sme túto hru hrali v takom jednoduchom svete, mohli by sme s trochou zaslepenosti uznať, že máme možno šancu na výhru. Zároveň by sme si museli byť istí, že naozaj existuje len jedna idea boha a žiadna iná a teda sa bavíme o jednom bohu, ktorý existuje s pravdepodobnosťou 50%.
Božstvo X, ktoré nepoznáme
Ak žijeme vo svete, kde existuje 2870 ideí rovnocenných entít, z ktorých každá je buď pravda alebo výmysel (má 50% pravdepodobnosť existencie), nachádzame sa na veľmi tenkom ľade. V prvom rade si musíme uvedomiť, že ak skutočne existuje nejaká taká bytosť, máme šancu 1 ku 2870, že si vyberieme práve tú správnu, respektíve s môžeme 2869 krát vybrať zle. Ďalej musíme uvažovať aj o tom, že môže existovať nejaké 2871. božstvo, ktoré nespomína žiadna idea, a práve to môže byť to pravdivé. A k tomu môže existovať nekonečne veľa takých ideí, z ktorých, ak sme vo svete kde naozaj existuje jedna taká entita, jedna idea je pravdivá a my o nej nevieme.
Ako dopadne stávka na vieru, ak si zahráme vo svete, kde je 6 božstiev, z toho jedno nik nepozná a jedno z nich je reálne? Každý jeden veriaci v jednom prípade získava, v ostatných stráca. V takomto svete má kresťan šancu, že ak existuje jeden z piatich známych bohov, tak 1:5 “trafil” na správneho boha. Ak existuje nejaké 6. božstvo, všetci žalostne prehrajú.
Ateista stratí vždy, nech existuje ktorékoľvek božstvo. Ale musíme započítať aj možnosť, že neexistuje žiadne božstvo a každý jeden veriaci nič nezíska, ani nestratí, rovnako tak ateista.
Blaise nevsádza v hre, kde je jeden Boh áno/nie, ale kde musí mať najprv šťastie “trafiť stávku” na toho pravého. Čo na tom, že každý jeden veriaci považuje svoju vieru za tú pravú, ak všetky ostatné majú rovnakú váhu v opodstatnenosti?
Ako si vybrať?
Vybrať si toho správneho boha je neľahké. Narodíme sa na Ukrajine a sme pravoslávni, v Indii sme hinduistami, v Izraeli sme židmi, v Egypte sme moslimovia (alebo kedysi dávno Raisti, či Horusovci). Ak ostaneme vo viere svojich predkov, a táto bude uctievať boha ktorý nie je ten pravý, sme stratení a naša hra priniesla obrovskú prehru. Museli by sme sa veľmi silne uistiť, že božstvo na ktoré sme vsadili, je to správne. Na to by nám pomohli dôkazy, lenže žiadne kvalitné dôkazy nejestvujú, inak by viera vierou nebola. Presvedčenie, akokoľvek silné, nie je dostatočnou istotou, že máme správnu kartu.
Napriek tomu môže Blaise povedať, že ak boh (akýkoľvek) neexistuje, tak sa nič nedeje. Lenže ono sa deje.
Nesprávna viera, nesprávne činy!
Stredoveké mučiace zariadenie. Malým “modelom” sa trestali najmä rúhači, ale aj “bosorky”, krivoprísažníci a ostatní nepohodlní ľudia. Postupným rozťahovaním v ústnej dutine spôsobovalo vylomenie zubov, rozlomenie sánky, jej odtrhnutie od čeľuste. Niekedy obeť umrela od bolesti. Ak sa jej to nepodarilo, nasledovali iné formy mučenia. Veľké “modely” slúžili na trestanie žien a homosexuálov, strkali sa do vagíny či konečníka a roztrhali človeka za živa. Viac na http://en.wikipedia.org/wiki/Choke_pear_(torture)
Ďalšou chybou Blaiseho úvahy je, že do hry nepočíta hodnotu činov, ktoré človek v takto vypočítavej viere koná. Medzi najčastejšie je odsudzovanie všetkých, ktorí nezdieľajú rovnaké nadšenie, čo sa v určitých ideách prejavuje strkaním kovových predmetov do iných živých bytostí, či horšie veci. K tomu patrí diskriminácia, obmedzovanie a terorizovanie rôznych skupín ľudí, od etník až po pohlavie.
Ak žiaden boh neexistuje, tak samozrejme sa človek trestu za ohavné činy nedočká. Lenže čo takáto ľahostajnosť vypovedá o morálke? Môžeme sa uspokojiť s tým, že ak sa naša nesprávna viera a činy podmienené jej ideológiou ukážu ako chyba, nič sa nám nestane? A čo vlastný pocit zodpovednosti a svedomie?
S takouto predstavou musíme okamžite stratiť právo nárokovať si morálny kredit – keďže miesto uvažovania nad skutočným dopadom činov viery spoliehame na odmenu, alebo prinajlepšom na “nič”.
Čo na to povie Boh?
Ešte stále sme však nezobrali do úvahy samotného Boha a jeho postoj k takej viere. Nakoniec sa buď (50%) dostaneme pred nejakého boha, alebo nie. Ak hej, a tento boh nebude oným, nami uctievaním, avšak bude mať vlastnosti ako Blaiseho kresťanský žiarlivý boh, potom bude veľmi rozhnevaný, že sme slepo verili v iného.
Nesmieme však zabudnúť aj na fakt, že ak boh existuje, je všemohúci a vševedúci. Môžeme hrať hru viery, no také niečo rozhodne nie je úprimné. Ak jediným argumentom veriaceho je Blaiseho stávka, potom v prípade existencie daného boha sa veriaci ocitne vo veľmi nepríjemnej situácii, pretože bude súdený za neúprimnú, vypočítavú vieru, ktorá ani nebola vierou, len pokryteckým investovaním do zadných vrátok.
Ak ktorýkoľvek veriaci argumentuje takouto stávkou, správa sa vypočítavo a nemiluje svojho Boha úprimne. Tým pádom či už jeho boh existuje alebo nie, táto stávka končí prehrou každého takého veriaceho. Ak je každý jeden boh bigotný, žiarlivý a nenávistní ako ten biblický, pričom mnoho existujúcich božských ideí majú problémy zvládať stres a hnev, potom je táto prehra fatálna. Trest za snahu oklamať všemohúceho! Aké pochabé.
Je lepšie neveriť?
Vzhľadom na to, čo všetko obnáša Blaiseho hra, je iste morálnejšie neveriť v idey božstiev, ale správať sa morálne na základe faktov. Nedá sa nijakým spôsobom určiť pravosť božstva, pretože neexistuje okrem laxných neopodstatnených úvah o tej ktorej existencii žiaden podstatný dôkaz. Existujú však aj idey božstiev, ktoré sú múdre a benevolentné k ľudskej prirodzenosti a snahe o dobro, a jedno. Ak budeme hrať lotériu a náhodou ostaneme stáť pred múdrym božstvom s Russellovským povzdychom: „Málo dôkazov, málo dôkazov..“ takýto boh ocení našu úprimnosť a celoživotnú snahu poznávať a učiť sa, žiť morálnym životom založeným na faktoch a poznaní. Vtedy získava neviera a skepsa a berie všetko.
Ak sa ocitneme zoči voči žiarlivému bohu, potom prehráme, avšak s vedomím, že sme robili najlepšie ako sme vedeli a chceli vedieť. Ak by sme stáli zoči voči žiarlivému bohu biblie, iste by sme nepochodili ani s neúprimnou snahou hrať Blaiseho hru, rovnako ako nepochodia žiadni veriaci, nech už veria v akékoľvek z 2870 + x božstiev.
Božstvá podľa odmeny/trestu
Rozdeľme si tieto božské idey na skupiny. Nenávistní bohovia ktorí trestajú za neprejavenú úctu, benevolentní, ktorí si ctia úprimnosť a rozum, ľahostajní bohovia a potom tá možnosť, že nič také nie je.
Ak hráme Blaiseho hru vo svete, kde môžu (nemusia) existovať takéto skupiny bohov, môžu z toho vyplynúť úplne iné výsledky, než si Blaise sľuboval.
Ak budú existovať nenávistní bohovia, potom nás potrestajú za vypočítavosť a snahu oklamať ich. Ateista neverí a prehráva tiež.
Ak bude existovať boh, ktorý si cení rozum a intelektuálnu úrpimnosť, tak veriaci prehráva, pretože viera nie je rozumným aktom, je to uspokojenie sa s neopodstatnenou predstavou. Ateista, ktorý zamietol tvrdenie o bohu ako neopodstatnené môže získať, ak žil čestne a humánne.
Ak existuje ľahostajný boh, nezíska ani veriaci ani ateista.
Ak neexistuje žiadny boh, nezískava ani ateista, ani veriaci.
Morálny človek riadiaci sa poznaním.
Morálku môžeme stavať na poznaní (tu), ak budeme žiť morálne, ctiť si slobodu a trvať na jej ochrane, ak budeme svetom pochodovať s vedomím si súvislostí a snahou pomáhať, konať v prospech seba i iných, potom v hre, ktorú ukazuje posledná tabuľka vyhráme.
Nejde tu o to veriť, ale správať sa ako jedinec, ktorý si ctí a cení hodnotu života, ktorý vie aké prchavé je žitie. Viera bez poznania reálneho stavu vecí môže spôsobiť, že môžeme konať aj nepriaznivo, zhubne, v presvedčení, že konáme dobre.
Vypočítavosť sa nevyplatí ani ak “trafíme” na správneho boha, čo je v mori možností ktoré existujú a ktoré ešte (už) neexistujú ako 1:nekonečno.
Blaiseho stávka nie je dôkazom existencie boha, je jedným z plytkých tvrdení o tom, že by sme asi mali, pretože je to výhodnejšie. Lenže pokiaľ sa neukáže, že naozaj žijeme vo svete, kde existuje nejaký reálny boh, je akékoľvek hranie takejto hry patetickým špliechaním vody v malom pohári, detskou arogantnou túžbou vyhrať všetko sami pre seba, aj keď sa žiadna hra vôbec nehrá.
Záver?
Či už nejaký boh existuje, alebo nie, vsádzať na vieru je nezmysel: dôležité je žiť morálne, správne, svoje činy zakladať na poznaní. Ak totiž veríte z vypočítavosti, je to snaha klamať, s možnosťou pohnevať si boha, ktorý nie je váš, pretože pravdepodobnosť že ste “trafili” je 50% že nejaký existuje a jedna k nekonečnu, že je to ten váš. A činy, ktoré napáchate len kvôli viere nemusia byť vždy správne, ani dobré, ani morálne.
Ak ste dobrý a morálny človek, možno že narazíte na boha, ktorý vás potrestá za neúctu či zamietnutie. Ale môžete si aspoň povedať, že boh, ktorý trestá intelektuálnu úprimnosť a nectí si snahu byť dobrým, si úctu nezaslúži tak či tak.
Keďže však idea boha ako taká nie je ničím opodstatnená, môžete viery a ich obrady vypustiť a snažiť sa spoznať svet a konať podľa toho, čo prinesie prospech a zníži utrpenie tých, ktorí by trpieť nemuseli.
Za článok môžete aj hlasovať: http://vybrali.sme.sk/c/Pascalova-sadzka-nie-je-dokaz-boha-ale-vypocitavosti/
Príspevok sa pôvodne objavil na stránke https://www.facebook.com/Biblia.nie.je.bonboniera
Autor: Avenger
DAWKINS, R. 2006 – Boží blud. Praha: Academia, 2009. 480 s. ISBN 978-80-200-1698-0
HITCHENS, Ch. – Bůh není veliký. 2007.Praha: Metafora. 380.s ISBN 978-80-7359-155-7
http://wiki.answers.com/Q/How_many_gods_and_goddesses_are_there
http://en.wikipedia.org/wiki/Pascal’s_Wager
http://plato.stanford.edu/entries/pascal-wager/
http://rationalwiki.org/wiki/Pascal’s_wager
Cely clanok je super, ale by este viac super, keby ste opravili tie “sadzky” na stavky, lebo to derie oci. Fakt hrozne.
Ďakujeme za upozornenie, už je to opravené.
Ešte to všakovaké “vsádzanie” zmeniť na stavenie, tak má článok u mňa jednoznačne +.
No, autor sa snažil, ale celkové vyznenie argumentačnej línie jeho článku je prinajlepšom rozpačité. Utešiť ho môže akurát, že takéto vyznenie majú prakticky všetky články o podobnej problematike ( neteistická morálka založená na chladnom rozume, ľudské svedomie vykované miliónmi rokov evolúcie a recipročného správania atď. atď.) napísané omnoho väčšími kapacitami.
Z filozoficko-psychologického pohľadu platí, že čím viac túto problematiku tematizujeme, čím sa viac pýtam e a premýšľame o tom, tým menej jednoznačne môžeme predstavu všemohúceho a odmeňujúceho/trestajúceho Boha z našich predstáv vypudiť. Inými slovami, Boh sa vkráda do našich predstáv tým viac, čím intenzívnejšie sa ho snažíme poprieť. Iste, môžeme postulovať človeka v jeho absolútnej, čistej prirodzenosti, keď morálne koná bez akejkoľvek introspekcie a reflexie, keď sa nepotrebuje pýtať, prečo tak koná a či nemôže konať inak. Má to len jednu chybičku – je to len teoretický konštrukt, človek v takomto stave nikdy nebol. Odkedy je človek človekom, vždy bol rozorvaný introspekciou a sebareflexiou, silno emocionálne zafarbeným pýtaním sa “ako mám konať?” a ” v čo môžem dúfať?” Môj osobný pohľad je, že morálka založená čisto na “rozume a poznaní” je tu nedostatočná, lebo nesaturuje tieto najhlbšie ľudské túžby. Je to technokratická morálka “chladnej ocele”, ktorá sa skôr či neskôr pretransformuje v cynizmus až nihilizmus ( viď film Equilibrium).
Tým by si odsúdil všetky morálne ľudské bytosti, ktoré pre svoje konanie nepotrebovali nátlak božskej entity, pretože mali sami dostatok empatie, citlivosti a snahy nekonať ješitne aj bez autority. Povedať, že v takom stave človek nikdy nebol je prinajmenšom neznalé, existujú ľudské skupiny, ktoré sa potrebou božskej bytosti nezaoberali a žili spokojný život. Niekedy až pokiaľ ich nenavštívili tí, čo takú potrebu mali.
V čom je nedostatočná morálka založená na poznaní a uvedomení? V tom, že jej chýba nátlak a odôvodnenie, že je treba zmasakrovať všetkých, ktorí nedúfajú v rovnakú imaginárnu postavu? To jej iste chýba, pretože ak človek koná morálne z rozumu, neposlúcha nápady nerozumu. A potom sa dostaneme k zásadnej otázke, na ktorú musíš odpovedať, keďže do morálky privolávaš božskú entitu:
Menuj jediný jeden morálny čin, ktorého je schopný jedine človek, ktorý by veril v božskú entitu, čin, ktorý nie je človek rozumu, kritického myslenia a morálky založenej na poznaní, schopný. Jediný dobrý morálny čin, ktorý by bol človek schopný vykonať, jedine ak by veril, pretože ostatným je to vzdialené.
Jedine tak bude tvoja invokácia božskej bytosti zmysluplná a na mieste. Inak si len chceš udržať pátos niekoho, kto má morálny kredit lebo verí v boha, pričom ani nevie, že sa dá žiť aj bez neho, podstatne morálnejšie. A ja tu viem vymenovať naopak veci, ohavné činy, ktoré dokáže konať iba človek viery (bez iných psychóz a porúch), a nikdy žiaden rozumný zdravý a normálny človek
neviem, ako je to inde. no v krestanstve je to trochu inak ako “budem dobry a vsetko bude ok”. konkretne je to velmi jednoduche: kazdy, kto je bez hriechu, bude v posmrtnom zivote spaseny (= v nebi) a kto bude mat hriech, tak nebude spaseny (= nebude v nebi). to teda je dost jednoducha definicia, spolocna pre krestanstvo aj zidovstvo. takze nejde o nejaky rating, kde sa da na vahu pocet dobrych skutokov, moralnych a pocet hriechov – nie, proste je to ako s analogiou, teraz si nespomeniem, kto je jej autor: ked das lyzicku spinavej vody do pohara cistej vody, vysledok bude spinava voda. no ked das lyzicku cistej vody do pohara spinavej vody, vysledok nebude cista voda, ale stale spinava voda.
ok, takze ked ma clovek definiciu tak treba definovat jednotlive slova, aby sme ju pochopili, ze? ok, prve je: hriech – to je prestupenie Bozieho zakona. teda mozno z istej casti tam je prienik s tou moralkou, co stale spominas, no nie je to samozrejme cele ale su tam aj dalsie veci, co mozno ani nutne nevieme presne definovat (co je zjavne z toho, ze rozne cirkvi v krestanstve maju niektore veci inak). takze nejde o to, aby si zil “moralne” (hocico to v danej dobe znamena, kedze moralka sa meni casom), ale aby si nemal hriechy. problem je, ze podla krestanov to nie je mozne, nemat hriechy. a hoci by si mohol argumentovat, ze ten tvoj rozumny zdravy a normalny clovek by hriechy nerobil, do Bozieho zakona rozhodne patria prikazania a v nich hned prve hovoria, ze Boh je clovekov boh a ze nema mat inych bohov, takze teda ako ateista urcite toto prestupuje.
zjavne je to neriesitelna situacia a tu prichadza ta finta co mame na zbavenie sa hriechov, ktore je v zkratke to, ze prijmeme Jezisovu obetu za nase hriechy, co je samozrejme trochu zlozitejsie v detailoch no nie v podstate. Urcite ako je v clanku, musime to spravit v uprimnosti a nie z vypocitavosti. samozrejme, Pascal si myslim hovoril skor o tom, ze je lepsie hladat Boha a snazit sa o to, aby sme tie hriechy mali odpustene, lebo ak by neexistoval, nic by sa nam nestalo, no pri opacnej situacii mame problem. Co samozrejme je relativne rozumovo-logicky dovod preco ZACAT, no nie je to samotna dostacujuca podmienka vsetkeho.
dalej, hoci to nie je uplne nutne pre definiciu, ale teda ” v nebi”. zjavne to ma byt odmena, t.j. byt v nebi je lepsie ako nebyt v nebi. asi dost znamy je citat z Biblie, ze “tam vonku [teda mimo neba] bude plac a skripanie zubov”. ja si myslim, ze to byt vonku nie je nutne take, ako si to predstavovali v stredoveku, ze ta budu v pekle mucit diabli alebo co. Ale zober nasledovnu analogiu: Je jesen a ide zima, ked je vsade chlad. Ty sa mozes rozhodnut, ci budes pocas nej v teple, teda ze ci si postavis dom. Ak si nepostavis, tak ti bude zle. Ak si postavis a budes v nom mat teplo, tak ti bude dobre. Takze tebe nebude mimo neba zle preto, ze ti nutne musi niekto robit zle, staci, aby si vedel, ze v nebi by ti bolo lepsie. Jedna z veci, co si myslim ateisti myslia je, ze Boha nepotrebuju, co si myslim je spojene s tym, ze ho nepoznaju. No v posmrtnom zivote, ked ho budu poznat vsetci, tak uz ho vsetci budu poznat a predpoklad je, ze budu chciet byt pri Nom v nebi, lebo to bude lepsie ako bez Neho
.
A len posledna vec, ohladne ohavnych cinoch, co robia ludia kvoli viere. Je smutne, ak si myslis, ze to nie su prestupenia Bozieho zakona, teda hriechy. Ci myslis, ze inkvizicne sudy, kde slo inkvizitorom viac o majetok odsudenych bol akoze ok s Bohom? Alebo kriziacke vypravy neboli viac o dobyti uzemi pre kralov a papezov ako pre nejake akoze oslobodenie nejakeho Jeruzalema? Alebo ked jeden clovek nenavidi ineho cloveka pre nieco (jeho rasu, peniaze, vyhody, atd)? Ono ani veriaci clovek nie je automaticky bez hriesny, stale robi zle – otazka je, ci si to uvedomuje, ze robi zle a ze ci je naozaj co i len veriaci…samozrejme, ublizit moze hocikto aj nevedomky, atd. No vacsina ohavnych cinov (pokial nehovorime o psychicky chorych jedincoch) nie je podla mna robenych skutocne veriacimi ludmi, len sa tvariacich, ze su veriaci…
Pri vsetkej ucte k Vasim nazorom(yderf). Precital som si cely Vas komentar a jedine co ma pri tom napadlo – ze ak by nejaky clovek v jednej knihe nenapisal ze existuju bozie prikazania a ze jezis nam dal nejaku novu zmluvu – tak by ste ani nemal o com pisat a nad cim filozofovat.
Ked si precitam pana Prstenov je to nadherny svet – je skutocne uchvatny a dokonca ma aj istu logiku ktorou sa jeho bytosti riadia. Je tu vsak jedna velmi podstatna vec. Ja sa nesnazim organizovat svoj zivot a ani zivot nikoho ineho na zaklade toho literarneho diela. Biblia je proste len kniha ktoru napisal clovek(resp ludia – autor isto nebol jeden) a reprezentuje znosku ludskych predstav o bohu. Snaha cokolvek z nej vysvetlovat bez toho aby sme pochopili tento kontext je ciry nezmysel. Hladat v nej akusi logiku a poukazovat na novu zmluvu z panom Jezisom je asi to iste ako zamyslat sa nad cestou pana Froda do Mordoru.
Prepacte prosim moj cynizmus, ale mne vykladanie biblie pride rovnake ako vykladanie tarotovych kariet. Pri tarotovych kartach mame obrazky a tym prisudime zmysel podla potreby ako sa nam to prave hodi – a vykladanie biblie je proste to iste – akorat miesto obrazkov sa tak vykladaju pribehy, dialogy atd…
Pisat by sa dalo dlho – ale zmysel to nema … Vas to aj tak nepresvedci, a mne to len zbytocne zabije cas … Tak Vam teda prajem vsetko dobre.
Jednu vec mi prosím vysvetli… Ako nás Ježiš VYKÚPIL? Ako sa za nás obetoval? ČO sme tým ZÍSKALI my? Ja to doteraz neviem pochopiť.. Mne to príde veľmi nelogické, že AKO sa za nás OBETOVAL. Neviem, či som ja nejako zaostalý, ale moja matematikárka si to o mne nemyslí…
vypíšem pre teba kľúčové slová môjho Replayu:
VYKÚPIL ČO? čo sme ZÍSKALI? AKO sa OBETOVAL? príp. čo nám priniesla jeho smrť?
V tvojej úvahe je chybička. Napríklad do mojich úvah sa žiadny boh nikdy nevkrádal.
Morálka nie je založená iba na rozume a poznaní, ale v značnej miere je výtvorom evolúcie, a teda – aj keď nie vždy dokonale – reflektuje aj podmienky, v ktorých daná spoločnosť žije.
Autor článku by si mal pravidelne prezerať všetky nové veci okolo dôkazov existencie Boha. Keby tak urobil, zistil by že český vedec Miloslav Král vedecky dokázal existenciu Boha.
“Vedecky dokazal existenciu Boha” znie rovnako doveryhodne ako Vino z vody, Kamen mudrcov, Elixir Zivota a ine podobne “dobrotky”. Uz to nehul cece, skodi ti to.
Poprosil by som link na uvedený dôkaz existencie boha a o názor, ako je možné, že Miroslav Král ešte nemá Nobelovu cenu. Ďakujem.
Zaujímavo napísaný článok, ale prosím vás, najvyšší boh pohanov (Vikingov) je Odin a nie Thor
ad: Richard Kral
Padla mi sanka, ako si v par vetach vystihol velmi vela. Nie som filozof a nemam taky dar vyjadrovania. Dalo by sa vela o tom rozpravat, kazdy bude hajit tu svoju pravdu. Ale jedno z praxe urcite viem. V cloveku je hlad po Bohu. Da sa to interpretovat inak – ludske srdce potrebuje naplnit. Nesmie ostat prazdne, lebo to ma za nasledok prave onu prazdnotu veducu k cynizmu, beznadeji, roztrpceniu. k nihilizmu. Inak kto co cita, to sa aj utvrdzuje. Pokial clovek cita knihy popierajuce existenciu Boha, na zaklade argumentov sa utvrdzuje v danej “pravde”. Plati to vsak aj opacne, ak clovek cita knihy dokazujuce existenciu Boha, ak aj nie priamo, tak uz len preto, ze clovek sa niecim takym vobec zaobera, tiez sa utvrdi v tomto smere. Otazkou existencie Boha s velmi vystiznymi obrazmi a sposobom vyjadrovania sa zaoberal napriklad Jozeph Ratzinger (Benedikt XVI) v knihe “Zasiahnuty neviditelnym”. Paci sa mi okrem ineho, ze v knihe spristupnuje svetonazor mnohych znamych ateistickych filozofov, spisovatelov, basnikov a dava im na ich otazky a hladanie zaujimave odpovede. Neviem ale mna ta kniha dostala. Odporucam ju kazdemu kto sa zaujima o tieto veci zivota, bez ohladu na to, ci v Boha veri. Inak Avenger, k tvojmu argumentu, vymenovat nejaky dobry moralny cin, ktory by bol akoby vyhradeny len veriacemu cloveku: taky priklad ti nedam, asi ani nikto. Ale skus to otocit, a hned sa situacia dost zmeni. Uviest priklad nemoralneho cinu…. Mimochodom verit v boha este neznamena ze to ma suvis s kladnou moralkou. Ved ak niekto veri v “zleho” boha, tak mu je blizsie robit zlo, a je to iste horsie ako neverit vobec. cize aj tu je ista volba. A vobec odkial vieme, ze dobro je dobre, a zlo zle? V tom je pes zakopany, ze clovek je asi jediny tvor na zemi s touto dilemou. Preto hlada odpovede, ktore nenajde len rozumom. Musi popri poznani zapojit srdce, tuzby, celu svoju osobnost.
Tento článok by som skôr považoval za zoznam ateistých “dogiem”, resp. pohľadov na existenciu Boha.
Argumenty, ktoré však autor použil sú nekonzistentné a v niektorých prípadoch sú to vyložené bludy(rozumej logické nezmysly) Uvediem tieto dva.
Blud prvý :
Autor tu používa existenciu viacerých Bohov ako argument v zmysle pravdepodobnosti. Prezentuje to tak, že keď existuje toľko bohov (spomína číslo väčšie ako 2000), tak pravdepodobnosť že si vyberieme toho pravého je 1/2000, čo je takmer nulové číslo. Možno je to neznalosť a možno zámer, ale autor opomína podstatnú vec. Neevidujeme 2000 rôznych Bohov, ale 2000 rôznych pohľadov na Boha. Je totiž logický nezmysel, aby bytosť, ktorá je všemohúca, vševediaca a všadeprítomná existovala v množstve, ktoré je viac ako je jeden. Je skôr pravdepodobné, že tí viacerí bohovia, ktorých autor rozpísal do tabuľky sa môžu prelínať a autor túto vec zase nespomína.(Autor striktne uvažuje v línii, že všetci spomínaní bohovia sú rozdielne osoby a že neprijímajú ľudí z iných vier.)
Blud druhý :
Autor si vymýšla existenciu “benevolentného Boha”, podľa ktorého veriaci budú na omyle a skončia s hodnotením -1. Je to logický spor. Alebo je niekto benevolentný, tak mu je jedno čo kto o ňom a ako a preto nemôže veriaci obísť s hodnotením -1, ale najhoršie s 0, alebo je to porušenie princípu, že ateisti veria v nejakého Boha. Takýto Boh totiž neexistuje v žiadnej skupine veriacich a taktiež nemôže byť ani v skupine ateistickej nakoľko podľa nich Boh neexistuje.
“Neevidujeme 2000 rôznych Bohov, ale 2000 rôznych pohľadov na Boha.” Skus toto povedat napriklad moslimovi
Co ti na to povie, ked mu povies, ze krestanstvo je len iny pohlad na Alaha. Predpokladam, ze bude s tebou vrelo suhlasit. 
Ale inak co sa tyka logickych sporov, tak uz len tradicna krestanska dogmatika ich ma plno. Vratane tych, ktore spominas “vsemohuci, vsevediaci, vsadepritomny”. Tieto vlastnosti su bud nelogicke, alebo si odporuju. Ale to len tak pre ilustraciu.
A boh nema s podobnymi otazkami nic spolocne. Za Pascalovych cias sa napriklad “nebo” chapalo doslova ako to, co je nad nami (atmosfera). Dnes sa tam uz kazdy dostane v pohode aj bez boha. Ruhanie, co?
A co ked veda definitivne potvrdi, ze ani posmrtny zivot s tym nic nema spolocne? Moze to byt velmi skoro. Potom co? 
Stale bude mozne verit v boha. Verit mozno comukolvek. Otazka je, aky je z toho prospech? Ziadny. Len nenavist k tym, ktori maju ine predstavy.
1) Vlastne to nie je logický nezmysel. Autor sa snaží poukázať na to, že existencia jedného boha odporuje existencii iného boha, nakoľko to je základ väčšiny náboženstiev a vychádza to z odlišností medzi jednotlivými náboženstvami. Nečítal som bibliu roky, ale pokiaľ ma pamäť neklame, tak jedno z 10 prikázaní znie “Nebudeš mať iného boha ako som ja”. Nevylučuje napríklad takéto tvrdenie existenciu boha ktorý je len perspektívou/pomenovaním? Aj keby sme vynechali toto tvrdenie, pokiaľ by sme prijali monoteistické aj polyteistické náboženstvá iba ako formu vnímania jedného boha, ako je možné, že rozdielne náboženstvá majú rozdielne pohľady na morálku, a ktoré z nich má pravdu? Ak by sme uvažovali v línii, že boh je len jeden a prijíma ľudí iných (v podstate akýchkoľvek) náboženstiev ktoré uctievajú nejakú jeho deriváciu, neexistuje dôvod asociovať sa s akoukoľvek náboženskou organizáciou, pretože boh je benevolentný a zakladá si iba na viere a nie na konkrétnej organizácii. Resp. pokiaľ mu nezáleží na podstate jednotlivých kultov, ale na samotnej viere, logicky mu nezáleží ani na tom či veriaci chodí do jedného z nich alebo nie, pokiaľ má rovnakú vieru, nakoľko ide o v tomto zmysle relatívne benevolentného boha.
Pokiaľ prijmeme tvoju teóriu o bohovi ktorý je na rôznych miestach popisovaný inak, alebo existuje akési prekrytie s niektorými inými bohmi, ako si má človek vybrať správne morálny kódex a ako mu má slúžiť? Tieto veci sa neskutočne odlišujú aj v samotných denomináciách kresťanstva. Preto budeme predpokladať, že šanca trafiť správneho boha( toho ktorý má správne bohoslužby a správny morálny kódex, kedže boh v tomto prípade nie je benevolentný) je menšia ako 1/2000, lebo beriem do úvahy aj denominácie a odklony od základných učení.
2) Benevolentný boh je boh ktorému záleží na správaní a nie na viere jednotlivca, autor zabudol poukázať na to, že predpokladáme empatického, morálneho ateistu a vypočítavého amorálneho kresťana (aspoň to si myslím, nakoľko mi to pripomína argument ktorý som videl inde, akurát kostrbato preložený a skrátený /nič proti autorovi, sám by som sa nedal na to prekladať to/).
Ateizmus nemá dogmy. Keď a ak mi ukážeš logickú chybu v mojom uvažovaní ktorá je skutočne chybou a nie len rozdielom v perspektíve/použitím neopodstatneného tvrdenia (typu prvý hýbateľ), tak prosím, rád sa niečo nové naučím.
Nedošiel som sa zastávať autora, proste mi nedalo to čo si napísal neodpovedať.
Autor článku má k tomu len toľko, že článok nemá slúžiť na uvedomenie veriacich, pretože ako už bolo mnohokrát uvedené, ten kto veriť chce, bude veriť vždy, nech sa deje čokoľvek. Tieto rôzne špeciálne prehlásenia, ktoré tu predkladáte, o definícii boha ako všetkého, len zakaždým s inou ideou a podobné veci, sú pre mňa ako autora článku nepodstatné. Rátal som s nimi, no nemal som ani potrebu sa k nim v predstihu vyjadriť. Článok má totiž iné zameranie a cieľovú skupinu.
Pomenováva veci tak, ako sú, ako vypočítavú vieru za chybu a stanovisko, ktoré nemá žiaden morálny kredit. Taktiež ukazuje na to, čo veriaci človek nikdy zrejme nepochopí a to je hodnota ideí, ku ktorým sa prikláňa a podobne a na koniec to, že morálnym možno byť bez boha, dokonca lepšie, než s bohom, na čo slúži otázka:
Ako môže kohokoľvek viera v boha morálne obohatiť nad rámec toho, čo by dokázal človek bez viery?
Článok je tu od toho, aby poukázal na nemorálnosť takýchto obhajob a aby pomenoval veci pravými slovami. Viera je vierou, lebo je bez dôkazov a tam, kde nie sú dôkazy, nie sú ani rozumné dôvody a tam, kde nie sú rozumné dôvody, je veľká možnosť nerozumných činov, čoho sme svedkami stále. Takže svoju vieru si stále chráňte voči všetkým argumentom a obhajujte čím len chcete. Ja to budem volať pokryteckosť a tu je vysvetlené prečo. Ale nerobím si nádeje, že by tento článok veriaceho presvedčil, že dobro a zmysel života má hľadať v rozumnosti, poznaní a uvedomení, keď vyslovene nechce/nechcete. Nie som ten typ človeka, čo by vás chcel presvedčiť a preto sa k vašim prehláseniam ani nepotrebujem vyjadriť nad rámec tohto vysvetlenia.
Konanie dobra a morálne správanie nie je u neveriacich chladný kalkul ako sa to tu niektorí snažia tvrdiť. Chladný kalkul je napríklad konanie dobra kvôli Bohu, alebo kvôli nejakým iným egoistickým cieľom (nie je to nutne zlé, pokiaľ je výsledok takéhoto konania pozitívny). Keďže uvažujeme, že naše konanie má dopad jedine na nás, naše okolie a našich blízkych, tak akékoľvek naše zlé činy, nazvime ich trebárs hriechy budú mať negatívny dopad jedine na okolie alebo na nás, pomyselného Boha trápiť nemusia (neviem, či si pomyselný Boh ráta spasené duše, ale zrejme by nemal problém zatratiť celé ľudstvo, keby si to zaslúžilo), zjednodušene máme svet aký si stvoríme. Ku konaniu dobra alebo konaniu podľa akejsi morálnej šablóny, ktorá je aj výsledkom niekoľko tisícročnej evolúcie spoločnosti, stačí empatia, rácio a citlivá “duša”. Takže, aby som sa vyjadrilk k pointe tohoto článku, takéto “hry” na víťazov a porazených nemajú zmysel, lebo je to ako keby sme v hokeji hrali na strely na bránu a pritom víťazom je ten kto dá viac gólov.
Ja som mal rovnaké uvažovanie ako Pascal, ale až o mnoho rokov som prišiel na to, že ma “predbehol”.
Keď sa autor baví o kresťanoch, že to často používa, nie je to pravda. V podstate to nikto nepozná.
A viera nie je o rozumových dôkazoch. Rovnako ako láska nie je o rozumových dôkazoch. Veriaceho kresťana nie je prakticky možné presvedčiť o tom, že Boh neexistuje. To je podobný nezmysel, ako by niekto chcel párik zaľúbených presvedčiť, že neexistuje láska. Veď čo je to láska? Akú má veľkosť, tvar a farbu? Akú má hmotnosť? Atď. Boha možno cítiť, ale ťažko ho možno rozumovo pochopiť. Presne ako lásku. Preto sa aj často hovorí, že “Boh je láska”.
Veriaci nemajú tendenciu presviedčať ateistov o svojej viere – najmä nie v súčasnosti. Opačne sa to už ale povedať nedá.
Rozdiely medzi Alahom, Jahvem, Bohom či Manituom robia hlavne ateisti. Veriaci vedia alebo skôr cítia, že je to opis tej istej najvyššej inštancie – len vždy inými slovami.
Láska že sa nedá vysvetliť rozumom? Máš nejaké vedomosti z chemie a nervového systému že toto tvrdíš? Ak si to naštuduješ tak zistíš, že rozumom sa to dá vysvetliť už dosť dlho. Veľa šťastia. Veriaci nemajú tendenciu presviedčať druhých o svojej viere? Práve že majú a často pri takomto presviedčaní ide o potvrdzovanie si svojho vlastného presvedčenia bez ohľadu na protiargumenty. A máš pravdu o ateistoch sa to povedať nedá, pretože ateisti nikoho nepresviedčajù o svojej viere lebo ateizmus nie je viera. Ateisti ponùkajù logické vysvetlenia.
Rozdiely medzi Alahom, Jahvem, Bohom či Manituom robia hlavne ateisti. Veriaci vedia alebo skôr cítia, že je to opis tej istej najvyššej inštancie – len vždy inými slovami….. To môže byť pravda, lenže s každým bohom idù ruka v ruke jeho vlastné pravidlá. Ako vieš že tvoje pravidlá sú správne a nie trebárs židovské alebo mnohé iné. ? Len nepíš, že sa to zakladá na viere. Lebo viera nie je to isté čo pravda.
Pascalová stávka nieje dôkazom existencie Boha. Prvá časť vety platí, druhá v žiadnom prípade.
Pascal hovorí jasne, že je lepšie v Boha veriť, nakoľko človek nemá čo stratiť v prípade že Boh neexistuje.
Pascal pripúšťa možnosť neexistencie Boha, teda sa v žiadnom prípade nejedná o dôkaz jeho existencie.
Je to akási rada do života. Preto celý tento článok je logický nezmysel, nakoľko pojednáva o veci, ktorá s Pascalovou stávkou nemá nič spoločné.
Toto ma potešilo “Pascal hovorí jasne, že je lepšie v Boha veriť, nakoľko človek nemá čo stratiť v prípade že Boh neexistuje.” a presne o tom článok je. O nemorálnosti takého rozhodnutia veriť výmyslom, konať podľa dogiem takého výmyslu, konať aj vyslovené zverstvá, pretože tam kde je viera, rozum netreba a potom na koniec to uzavrieť tým, že ak aj Boh nie je, nie je čo stratiť.
Ale u mňa ľudia s takýmto nazeraním na svet strácajú:
- Právo mať morálny kredit
- Právo vstupovať do závažnej diskusie
- Právo byť braný vážne
– Právo na legálne vykonávanie činností, ktoré vyplývajú z fanatickej viery len preto, že aj keby sa to všetko ukázalo ako zlé a súčasne neopodstatnené (že by pánbožko nebol), tak sa vlastne nakoniec nič nedeje…
Keby ste trošku mysleli a uvažovali nad tým, čo tu píšete, tak by ste sa nemuseli takto zhadzovať a poukazovať na veľké priepasti v chápaní toho, čo je morálne, správne, rozumné a etické. Lenže to by ste sa potom nenazývali veriaci a to už by nebola taká sranda!
Takéto “morálne nazeranie” by malo byť ostro, rázne a prísne odsúdené spoločnosťou. Je to urážka všetkých rozumných morálnych ľudí, ktoré svoje konanie zakladajú na poznaní súvislostí a uvažujú, akú mieru újmy či prospechu iným prinášajú.
Človek s názorom, že jeho konanie založené na viere, je niečo iné než pochabý postoj k životu a že by mal užívať v spoločnosti nejaké postavenie, lebo sa rozhodol nekriticky prijať niektorú z x ideí, ktoré vyplývajú z poverčivosti, by mal byť usadený! Zakladá na niečom čo je nedokázateľné a čo má rovnakú pravdivostnú hodnotu ako víly a škriatkovia.
Dospelý človek v súčasnej informáciami pretkanej spoločnosti, ktorý povie, že radšej ako vzdelanie, poznanie, riešenie problémov rozumne, prijme nejaké dogmy, výmysly, ktoré nie sú ani tak konzistentné, ako príbeh Pána prsteňov, by nám mal byť na smiech: ako niekto, kto príde do auly vysokej školy a nárokuje si titul z odboru, ktorý nielen, že odmietol študovať, ale na ktorý má nejaký neopodstatnený neznalý názor.
Potom keď sa zamyslíme na tom, aká morálka “plynie” z týchto ideí, nech je to kresťanstvo alebo čokoľvek iné, nemožno k človeku, čo povie: “no a čo, že verím a konám podľa viery, veď najhoršie, čo sa mi môže stať bude, že žiaden boh nie je a mne sa nič nestane”, pristupovať inak než opatrne a nedávať mu pocit, že jeho postoj takto “opodstatnený a odôvodnený” má nejakú vyššiu hodnotu, než prázdne blábolenie.
Je to na smiech, že máme v dobe, kedy je možné skúmať subatomárne častice ľudí, ktorí si takto hája morálku, postoje a ešte aj čakajú nejakú úctu. Niekde sa stala asi chyba, asi tam, kde sa malo povedať “dosť, buď budete svoje názory zakladať na relevantných faktoch, alebo odchod!” a nepovedalo sa to.
A k tomu už len čakám, kedy sa do diskusie o morálke či energetike pustia veštice, pretože ony majú svoje idey tiež rovnako opodstatnené ako kresťania – nijak, než klamstvom, ilúziami, fanatizmom a neschopnosťou uvažovať.
Budete to volať militantný ateizmus, pretože každý jeden postoj, ktorý odsúdi vaše nemorálne úvahy považujete za útok voči svojej hegemónie. Ale tá hegemónia je len váš umelý nezaslúžený pocit, ktorý si tu udržujete, dúfam že nie nadlho.
Mily Avenger,
dakujem za Tvoje racionalne a logicke odpovede. Budem reagovat trocha z ineho postoja.
Kladiem si otazku, preco sa zaoberas touto temou a co Ta na nej tak velmi pritahuje?
Z Tvojich odpovedi tusim, ze si cital a videl vela zleho, co bolo vykonane s menom toho, alebo onoho nabozenstva. Mozno sa Ta to dotklo a to Ta privadza k tejto teme?
Ked sa touto temou zaoberas, co je Tvojim cielom? Co dufas, ze Tvoje uvazovanie prinesie?
To, ze ludia s nazeranim na svet, aky si opisal u Teba stracaju menovane prava mi znie strasidelne. Verim, ze by sa taki ludia mohli spolahnut na Tvoje vysoko moralne citenie a racionalitu, ktore by snad nikdy nevyustili v to, ze by sa v Tvojich ociach stali az zvieratami, ktore by nemali ziadne prava…
Tiez by som sa chcela opytat, co by si povazoval za kvalitny dokaz o existencii Boha.?
“Potom keď sa zamyslíme na tom, aká morálka “plynie” z týchto ideí, nech je to kresťanstvo alebo čokoľvek iné (odporucam precitat si cosi z Tomasa Akvinskeho)
, nemožno k človeku, čo povie: “no a čo, že verím a konám podľa viery, veď najhoršie, čo sa mi môže stať bude, že žiaden boh nie je a mne sa nič nestane” – mozem Ta uistit, ze ziaden naozaj veriaci clovek (v krestanskeho Boha) Ti taketo nieco nepovie.
Posledna otazka, ktora by ma zaujimala je tato: “Aky je Tvoj postoj k pravde?”
Napoviem niekolko moznych odpovedi- hladas ju, pretoze ju milujes; hladas ju, pretoze je to dobre intelektualne cvicenie, alebo…?
Dôvod: vždy, keď vidím, ako niekto obhajuje nemorálne činy a stavia ich na piedestál cnosti, vždy keď vidím, že sa deje nesloboda, bezprávie, tak som ten, čo vyslovuje na hlas nesúhlas. Lebo si myslím, že ľudia, ktorí sú ticho, súhlasia, alebo minimálne ignorujú, sú tiež z veľkej časti dôvodom, že sa tieto veci, ktoré by mali patriť niekam do jaskyne, ešte dejú.
Čo si myslím, že dosiahnem? Že ľudia prestanú byť ticho, že prestanú tolerovať primitivizmus, hlúposť a toto sväté chrapúnstvo. Čakám, že si ľudia osvoja zvyklosť vyjadriť sa vždy, ak uvidia, že sa koná s pompou proti rozumu.
Kvalitný dôkaz o existencii boha? O existencii nejakej mocnej bytosti, netvrdím že boha, by sa dalo uvažovať, ak by zrazu z nejakých príčin prestali fungovať základné fyzikálne zákony a tieto príčiny by sa nedali pripísať žiadnemu inému dôvodu, než ľubovôli nejakej entity, ktorá by si tieto zákony menila kedykoľvek a akokoľvek. Muselo by sa preukázať, že tieto javy spôsobuje naozaj bytosť a že táto bytosť nie je týmito zákonmi ovplyvnená. Ale stále by to ešte nebol dôkaz boha, ale dôkaz nejakej bytosti, ktorá ovláda poznanie nám doteraz vzdialené. Také bytosti by sme mali problém odlíšiť od bohov, museli by sme rozhodnúť, či sú bohmi, alebo nie. Toto rozhodnutie by bolo tiež mylné. Takže to uzavriem tým, že ak by sa aj niečo, čo podľa doterajšej definície boha objavilo, nie je možné si byť istý, či je to ozaj boh
Našťastie pre nás sa také niečo ešte neobjavilo, pretože ak by to bol boh ako si ho vysnívali blázni z blízkeho východu, ktorí ledva prežívali každodenný život a svoje ženy radi kameňovali, boli by sme v peknej onej…
Akvinského mám rád, je to jeden z najväčších zmätkárov čo sa išli trhať len aby si odôvodnili boha, ako mnohí tu v tejto diskusii. Ale oveľa radšej mám Comforta, je s ním viac srandy.
“žiaden naozaj veriaci” = špeciálne prehlásenie, tzn. nezmyselné vyjadrenie za účelom posunúť definíciu tak, aby bola nenapadnuteľná. z tohto hľadiska neexistuje ani jeden veriaci.
Môj postoj k pravde: k pravde sa dá približovať iba poznaním, nie nahováraním si, že ju už máme, lebo nás to uspokojuje.
Filmuska,
reagujes ako typicky nabozensky “recruiter” (napr. od Jehovistov, ale podobny pristup maju aj manipulativni MLM dileri ci verbovaci do tajnych sluzieb). Nereagujes na jeho argumenty, ale vytahujes velke temy: zlo (dobro), pravdu (nespravodlivost) a podobne a pytas sa a analyzujes jeho motivaciu.
Tak sa mozem spytat, je nasa tuzba a potreba, aby bol svet spravodlivy a dobry – dostatocny “dokaz” existencie Boha? No asi nie, ze.
Na to, ako by mohol napr. vyzerat “dokaz” ti odpisal Avenger dole. Ak by malo ist o vedecky “dokaz” – tam primarne dokazuju ti, co nejaku teoriu (napr. o Bohu) tvrdia. A ze tie ozajstne dokazy su mizerne (okrem ludsky velmi silneho ale vedecky slabeho mnohonasobneho svedectva ludi – veriacich) povedal uz Russell (niezeby jeho osobny bonmot nieco dokazoval ci vyvracal).
Dobre pises Avenger, plne s Tebou suhlasim. K tejto tematike som uz precital kadeco, ale nikde som sa nedopracoval k definicii Boha…ani v Biblii nie. Z Biblie mi prave vychadza ze pravdu bude mat asi Däniken. Je fakt pravda ze teistov na ateistov nezmenis, ani sa o to netreba snazit, treba ale vsemozne zabranit tomu aby ta chobotnica ” cirkev ” mala svoje chapadla v celej spolocnosti a este statom stedro dotovane.
Suhlasim s tvrdenim, ze verit v boha je zbytocne, ked nie su dokazy. Ak naozaj jestvuje nejaky boh, nemal by nas posudzovat podla toho, ci sme niecomu slepo uverili, ale podla nasich umyslov cestne zit a skutkov. Ak by boh mal niekoho potrestat len za to, ze bez dokazov neveril, to by bol velmi hlupy boh. Povedane surovo, to by som bol radsej v pekle s mudrymi ludmi ako v nebi s hlupym bohom.
Ale celkovo predstava boha z tohto pohladu je zbytocna — boh nejestvuje (vsemohuca bytost nemoze jestvovat) a ak by som sa mal po smrti hanbit, tak len za to, co som umyselne urobil zle a nie kvoli nejakej inej bytosti. Ale aj fakt, ze by sa jej to nepacilo, by mohol byt dovodom.
Posmrtny zivot jestvuje, ale (nastastie) celkom inac, ako si to predstavuju tradicne nabozenstva. Boh v zmysle nejakeho “veduceho” jestvovat moze (ale nie vsemohuci boh), ale aj nemusi. Zaoberat sa touto predstavou moze byt celkom zabavne, ale nie je to nutne.
Pascalova stávka nie je a ani nechce byť dôkazom existencie Boha a nie je ani zdôvodnením, prečo v boha veriť, alebo ešte lepšie, nie je ponúknutým dôvodom na vieru – už preto, že veriť sa nedá z kalkulácie. Z kalkulácie sa dá viera predstierať pred spoločnosťou, nie však pred vševedúcim Bohom.
Pascalova stávka proste len hovorí, že byť veriacim je “štatisticky výhodnejšie” (aj keď teda nemáme mnoho svetov ale len jeden a takáto množina nie je dosť dobrá štatistická vzorka), než byť ateistom.
Veriaci, ktorý je dodatočne oboznámený z Pacsalovou úvahou, môže byť ňou potešený, ale namá vplyv na jeho “pravú vieru”.
Neveriacemu môže byť táto úvaha obdobne ukradnutá – nezakladá pre neho na žiadny dôvod veriť v Boha a nie je preto treba v jej logike hľadať nijaké “diery” (logika tam je, pretože ona tá úvaha vôbec nehovorí o tom, že veriacim v nej sa myslí veriaci výlučne či hoci len čiastočne na základe tejto úvahy).
Aleista, ako ja si povie: “Á do kelu – a som v háji!”, s chuti sa zasmeje a ide robiť zasa niečo užitočné (prípadne napíše k 3 roky starému príspevku komentár, ako je tento, na stránku s názvom ateisti.sk, kde väčšina prispievajúcich zjavne nie sú ateisti, čo odporúčam zainteresovaným zanalyzovať).
Ide proste len o drobné Pascalovo intelektuálne cvičenie.
OK, chápem, aj v prípade autora je to tak – trocha ho rozšíril…