Prečo je evolučná teória dôležitá

Evolučná teória popisuje vznik druhov. V kocke. Pre bežného človeka môžu poznatky evolučnej teórie znamenať lepšie pochopenie samého seba, ľudí okolo seba, spoločnosti, spoločností, prírody a vzťahov v nej. Rozširuje mu to obzor, ale nenaje sa z toho, nezarobí na tom peniaze, nedá sa na tom cestovať ani tým stavať dom. Je to hobby. Môže síce pomôcť v mnohom riešiť problémy, ale dá sa žiť aj bez toho.

Bežný človek teda môže ale aj nemusí evolúciu poznať, nie je to až tak hrozné. Môže veriť v iné spôsoby vysvetlenia vzniku druhov (pozor, to nie sú alternatívne, alternatíva je niečo iné) a nič extra sa nedeje. Bežnému človeku nehrozia až tak veľké problémy z toho, ak nevie ako-čo funguje, stále sú odborníci, ktorí to vedia.

A to je ono! Existujú odborníci, pre ktorých je znalosť evolučnej teórie a princípov v nej podstatná. Čo viac, od ich znalosti rôznych evolučných mechanizmov závisia aj tí, čo ju nepoznajú, alebo dokonca nenávidia. Odborníci vo farmácii, šľachtitelia, poľnohospodári, ale i technici a inžinieri, títo všetci potrebujú poznať evolučnú teóriu. Musia vedieť ako fungujú mutácie, ako sa menia rôzne kmene baktérií, ako fungujú choroby, vrodenosť a iné podstatné veci. Z týchto vecí potom upíjajú smotanu tí ostatní, dokonca aj tí, čo veria, že sme vznikli z marshmallow.

Je teda jedno, ak sa niekto nevzdelane, ignorantsky a možno aj vulgárne vyjadruje o veciach, ktorým nerozumie a ani nemusí. Je to patetické, lebo vďaka iným, ktorí rozumejú, môže taký človek prežiť, ak sa mu stane úraz alebo choroba. Ale všeličo sa dá prepáčiť. Nemusíte presvedčiť kreacionistu alebo kohokoľvek o hodnote evolučnej teórie a vzdelania. On sa už rozhodol, že nechce, to je márny boj.

Dôležité však je trvať na tom, že táto teória nemá relevantnú alternatívu. Alternatívou by bolo niečo, čo vysvetľuje vznik druhov rovnako dobrým, možno aj lepším spôsobom. Ale ak by taká bola, tak by sme sa nebavili o evolučnej teórii ale o nej. Dávať priestor domneným alternatívam v médiách a najmä na akademickej pôde, je zvrátené. Tu nejde o slobodu a rovnosť, rozprávky faktom rovné nie sú, faktom sú rovné len fakty, dôkazom dôkazy, vysvetleniam vysvetlenia.

Bežný človek môže trvať na čomkoľvek. Ale na akademickej pôde sa vychovávajú odborníci, ktorí potrebujú fakty, pretože od ich práce na základe faktov potom závisia tí, čo len sedia a pília konár.

Už aj na Slovensku máme ľudí, ktorí sa snažia pretláčať napríklad kreacionizmus ako alternatívu, či možno aj lepšiu formu vysvetlenia vzniku života a druhov (pričom evolučná teória ani vznik života ako taký nerieši). Na tieto snahy treba reagovať tak, ako si zaslúžia – sú to rozprávky a rozprávky nie sú veda ani poznanie.

Vždy, keď sa diskutuje s niekym, kto na veci nazerá disproporčne, teda že verí niečomu bez najmenšieho relevantného dôkazu a zaznáva niečo len preto, že to nemá nekonečne veľa dôkazov, je vhodné sa zamyslieť: je tomuto človeku vôbec treba čosi vysvetľovať? Pracuje vo výskume? Je jeho výsledok činnosti závislý od poznania evolučnej teórie? Má dosah na to, aby túto svoju fantasmagóriu tlačil tam, kde môže napáchať škody? Ak nie, škoda energie.

Ale zmysel má písať o evolučnej teórii a oboznamovať s ňou verejnosť, aj tých bežných ľudí, aspoň z časti. Pretože máme demokraciu. A to nie je zrovna vláda rozumu.