Často keď vystupujem proti náboženstvám sa ma najmä veriaci, ale aj neveriaci ľudia pýtajú, prečo ma to vôbec trápi, veď viera je osobná vec a ja nemám do toho čo hovoriť. A tak by som rád v krátkosti zhrnul dôvody prečo nielen ja ale kopa známych i menej známych ľudí vystupuje, často aj ostro, proti náboženstvám.
Musím na začiatok dodať, že sa nejedná ani zďaleka len o kresťanstvo, ako sa mnohí ľudia často domnievajú. Ako ja tak aj ostatní odporcovia sa snažia čo najviac hovoriť všeobecne, ale samozrejme je dobré prispôsobiť sa publiku, a tak aj ja najčastejšie kritizujem kresťanstvo, keďže píšem moje články po slovensky a na Slovensku je stále kresťanstvo drvivo dominujúce, a príklady najčastejšie uvádzam z katolíckej cirkvi, keďže tá je podobne dominujúca, čo ale neznamená, že sa kritika netýka aj iných sekcií kresťanstva alebo iných náboženstiev.
Prečo ma to teda trápi? Pri jednej debate s veriacim človekom som uviedol takýto príklad: „Predstav si, že sa narodíš ako otrok, celý život si vychovávaný ako otrok, myslíš si, že byť otrokom je to najlepšie a najsprávnejšie, cítiš sa šťastný, že si otrok. Nechcel by si, aby niekto prišiel a povedal ti, že to nie je to najlepšie? Že vlastne o veľa prichádzaš?” Odpoveď bola približne: „Pokiaľ by som bol šťastný, tak nie, nechcel by som aby ma niekto z otroctva vyslobodil.”
Že to nemá s vierou nič spoločné? Zoberte si Vianoce. Väčšina rodičov svojim deťom hovorí, že im darčeky nosí Ježiško. Predstavte si, že stretnete dospelého človeka, ktorý stále verí a je hlboko presvedčený, že mu darčeky nosí Ježiško. Nechceli by ste mu povedať, že sa mýli? Že neexistuje jediný dôvod prečo by mal niečomu takému veriť, napriek tomu, že ho to možno robí šťastným? Takáto viera je absurdná a každý rozmýšľajúci človek by sa proti tomu postavil.
Pri náboženstve je to však ešte horšie. Nielen že človek verí niečomu, čo nemá absolútne žiadne základy v realite, ale ešte sa aj snaží ostatných okolo seba ovplyvňovať na základe tejto náuky. Pokiaľ je človek fyzická osoba, tak môže maximálne poškodiť svojim deťom, prípadne útočiť slovne, niekedy aj fyzicky na homosexuálov, ľudí čo podporujú legalizáciu potratov, eutanázie atp. Ak sa však takýto človek dostane k väčšej moci, napr. do parlamentu, a ešte k tomu tam bude takáto skupina dominovať, môžu sa začať diať veľmi zlé veci. Predstavte si, že by väčšinu v slovenskom parlamente mali ľudia ako pán Kuffa, Čarnogurský, Palko a iný ultrakonzervatívni kresťania, ktorí by radi aplikovali kresťanskú náuku na celú spoločnosť, napriek tomu, že väčšina tejto náuky nielen že nemá základy vo faktoch, ale často im priamo aj odporuje.
Možno si poviete, že ľudia čo vystupujú proti náboženstvu nemajú o nič väčšie právo hovoriť ostatným či sú potraty a kontrolované rodičovstvo správne, eutanázia morálna atp. Rozdiel je v tom, že skeptickí ľudia sa snažia vystupovať na základe vedeckých faktov a nie na základe svojho presvedčenia a pocitov. Napríklad čo sa týka potratov a výskumu kmeňových buniek, treba si uvedomiť vedecký fakt čo je to embryo, čo vám vysvetlí Sam Harris.
A nejedná sa len o tieto otázky. Pre mnohých ľudí je to možno prekvapivé, ale veda dokáže poskytnúť lepšie riešenia k morálnym otázkam ako náboženstvá. A to z jednoduchého dôvodu. Náboženstvá vychádzajú zo starých príbehov a povier, zatiaľ čo veda sa zakladá na faktoch.
Prečo ale ľudia inklinujú k náboženstvu? Ľudia sú iracionálni. Pokiaľ sa budeme baviť o konkrétnych náboženstvách, tak jasná odpoveď je výchova. Ak by ste boli vychovávaný ako moslim, boli by ste moslim, ak ako kresťan, boli by ste kresťan, ak ako budhista, boli by ste budhista atď. Príslušnosť ku konkrétnemu náboženstvu je založená čisto na výchove. Je absolútne nelogické uprednostniť jednu sto až tisícky rokov starú zbierku ľudových príbehov nad inými. Neviem koľko poznáte ľudí, čo uctievajú Zeusa, Jupitera alebo iných starovekých bohov, ktorí sú pravdepodobnostne na takej istej úrovni ako všetky iné božstvá. Každý človek, čo verí v konkrétneho boha, si musí uvedomiť, že je ateista. Existujú tisícky bohov v ktorých neverí, on si len vybral, alebo pravdepodobnejšie bol vychovaný aby veril v jedného. Ako vraví Richard Dawkins: „Všetci sme ateisti v otázke väčšiny bohov v ktorých kedy ľudia verili. Niektorí z nás však idú ešte o jedného boha ďalej.”
Pretoze niesom krsteni tak ma dost vela ludi za to odsudzuje… myslite si ze to je spravne?
Krstenie v podaní súčasnej cirkvi nie je tak celkom krstenie. V Biblii je povedané, že krstený má byť ponorený celým telom. Myslíš, že tí ľudia, ktorí ti to hovoria boli takto krstení? Určite nie. Súčasna cirkev toto nedodržiava a teda nerobí to čo káže sväté písmo. Vlastné si robia z Boha srandu. Skús sa opýtať protiotázkou ľudí, ktorí ťa odsudzujú, či si uvedomujú fakt, že cirkev nekoná podľa svätého písma. Tiež sa ich opýtaj, či je podľa nich morálne a v súlade s kresťanstvom odsudzovať ľudí, pretože podľa nich samých nato má pravo len jeden – ten najvyšší.
Odpovedám na otázku:”Prečo ale ľudia inklinujú k náboženstvu?”
Hnací motor náboženstiev.
Všetky živé tvory zrejme majú genetickú danosť zachovania si života. Pri človeku má aj rozmer, zachovať si vedomie aj po smrti prostredníctvom, vraj, cez nesmrteľnú dušu. S toto ponukou prichádzajú náboženstvá. Len stačí v niečo veriť a plniť náboženstvami predpísané úkony. Je to báječná ponuka, len blázon by ju odmietol. Takáto ponuka oslovuje aj mnohých „ateistov“, ktorí konvertovali, alebo konvertujú na „vieru“ a stávajú sa veriacimi. Ateisti, (bez uvodzoviek) sú si vedomí toho, že zánikom ich fyzického tela definitívne zaniká aj ich vedomie a nečaká ich žiadne spasenie, ani večný život. Sú to, podľa veriacich, blázni a aj ja patrím medzi nich. Kto sa vedome pridá? Ostatných tiež čaká takýto osud, či to chcú, alebo nie. Sú to prírodné zákony ktoré pôsobia nekompromisne.
Toto je jedným z hnacích motorov náboženstiev – nesplniteľný sľub večného života.
Čo jednoduchému občanovi ponúka ateizmus? Šťastný život tu na Zemi bez vojen, násilia a definitívny zánik smrťou. Preto 90% obyvateľov inklinuje k náboženstvám a ich iluzórnym učeniam.
Nelam si s tím hlavu. Já naopak pokřtěný jsem, zažil jsem tahání příbuznými do kostela, a doma jsem měl ateistickou výchovu. Jsem ateista.
Myslím, že najlepšie by sa to dalo definovať asi takto – každý sa chce znova stretnúť so svojimi blízkymi, ktorí už z tohto sveta odišli. Zároveň nechcú vidieť svet taký aký je – krutý a nemilosrdný, v ktorom prežitie závisí od vašich schopností a toho ako ich dokážete používať; namiesto toho si ho radi idealizujú. Skúste v dnešnej spoločnosti spomenúť napr. slovo smrť. Každý sa začne odvracať, akoby ste ako slušný človek začali špinavo nadávať, pritom je smrť našou každodennou súčasťou. Pritom práve na smrť by sme sa mali zamerať – uvedomovať si, že nemáme nekonečné množstvo času, ktorý bude po smrti pokračovať ďalej, ale máme len obmedzené množstvo času – už od počatia prakticky začíname umierať, čo by nás malo smerovať k tomu aby sme si život vychutnávali. Teraz ale nemyslím pôžitkárstvo, ale ceniť si každú sekundu a venovať sa tomu, čo ma baví a robí šťastným. Vojny boli aj budú, bez ohľadu na náboženstvá. Mnoho ich bolo, je, aj bude nábožensky motivovaných, ale ľudstvo má krátku pamäť a takmer každá druhá generácia po vojne si potrebuje znova pripomenúť, prečo je lepšie sa navzájom nehasiť.