Prečo ma to trápi?

Často keď vystupujem proti náboženstvám sa ma najmä veriaci, ale aj neveriaci ľudia pýtajú, prečo ma to vôbec trápi, veď viera je osobná vec a ja nemám do toho čo hovoriť. A tak by som rád v krátkosti zhrnul dôvody prečo nielen ja ale kopa známych i menej známych ľudí vystupuje, často aj ostro, proti náboženstvám.

Musím na začiatok dodať, že sa nejedná ani zďaleka len o kresťanstvo, ako sa mnohí ľudia často domnievajú. Ako ja tak aj ostatní odporcovia sa snažia čo najviac hovoriť všeobecne, ale samozrejme je dobré prispôsobiť sa publiku, a tak aj ja najčastejšie kritizujem kresťanstvo, keďže píšem moje články po slovensky a na Slovensku je stále kresťanstvo drvivo dominujúce, a príklady najčastejšie uvádzam z katolíckej cirkvi, keďže tá je podobne dominujúca, čo ale neznamená, že sa kritika netýka aj iných sekcií kresťanstva alebo iných náboženstiev.

Prečo ma to teda trápi? Pri jednej debate s veriacim človekom som uviedol takýto príklad: „Predstav si, že sa narodíš ako otrok, celý život si vychovávaný ako otrok, myslíš si, že byť otrokom je to najlepšie a najsprávnejšie, cítiš sa šťastný, že si otrok. Nechcel by si, aby niekto prišiel a povedal ti, že to nie je to najlepšie? Že vlastne o veľa prichádzaš?” Odpoveď bola približne: „Pokiaľ by som bol šťastný, tak nie, nechcel by som aby ma niekto z otroctva vyslobodil.”

Že to nemá s vierou nič spoločné? Zoberte si Vianoce. Väčšina rodičov svojim deťom hovorí, že im darčeky nosí Ježiško. Predstavte si, že stretnete dospelého človeka, ktorý stále verí a je hlboko presvedčený, že mu darčeky nosí Ježiško. Nechceli by ste mu povedať, že sa mýli? Že neexistuje jediný dôvod prečo by mal niečomu takému veriť, napriek tomu, že ho to možno robí šťastným? Takáto viera je absurdná a každý rozmýšľajúci človek by sa proti tomu postavil.

Pri náboženstve je to však ešte horšie. Nielen že človek verí niečomu, čo nemá absolútne žiadne základy v realite, ale ešte sa aj snaží ostatných okolo seba ovplyvňovať na základe tejto náuky. Pokiaľ je človek fyzická osoba, tak môže maximálne poškodiť svojim deťom, prípadne útočiť slovne, niekedy aj fyzicky na homosexuálov, ľudí čo podporujú legalizáciu potratov, eutanázie atp. Ak sa však takýto človek dostane k väčšej moci, napr. do parlamentu, a ešte k tomu tam bude takáto skupina dominovať, môžu sa začať diať veľmi zlé veci. Predstavte si, že by väčšinu v slovenskom parlamente mali ľudia ako pán Kuffa, Čarnogurský, Palko a iný ultrakonzervatívni kresťania, ktorí by radi aplikovali kresťanskú náuku na celú spoločnosť, napriek tomu, že väčšina tejto náuky nielen že nemá základy vo faktoch, ale často im priamo aj odporuje.

Možno si poviete, že ľudia čo vystupujú proti náboženstvu nemajú o nič väčšie právo hovoriť ostatným či sú potraty a kontrolované rodičovstvo správne, eutanázia morálna atp. Rozdiel je v tom, že skeptickí ľudia sa snažia vystupovať na základe vedeckých faktov a nie na základe svojho presvedčenia a pocitov. Napríklad čo sa týka potratov a výskumu kmeňových buniek, treba si uvedomiť vedecký fakt čo je to embryo, čo vám vysvetlí Sam Harris.

A nejedná sa len o tieto otázky. Pre mnohých ľudí je to možno prekvapivé, ale veda dokáže poskytnúť lepšie riešenia k morálnym otázkam ako náboženstvá. A to z jednoduchého dôvodu. Náboženstvá vychádzajú zo starých príbehov a povier, zatiaľ čo veda sa zakladá na faktoch.

Prečo ale ľudia inklinujú k náboženstvu? Ľudia sú iracionálni. Pokiaľ sa budeme baviť o konkrétnych náboženstvách, tak jasná odpoveď je výchova. Ak by ste boli vychovávaný ako moslim, boli by ste moslim, ak ako kresťan, boli by ste kresťan, ak ako budhista, boli by ste budhista atď. Príslušnosť ku konkrétnemu náboženstvu je založená čisto na výchove. Je absolútne nelogické uprednostniť jednu sto až tisícky rokov starú zbierku ľudových príbehov nad inými. Neviem koľko poznáte ľudí, čo uctievajú Zeusa, Jupitera alebo iných starovekých bohov, ktorí sú pravdepodobnostne na takej istej úrovni ako všetky iné božstvá. Každý človek, čo verí v konkrétneho boha, si musí uvedomiť, že je ateista. Existujú tisícky bohov v ktorých neverí, on si len vybral, alebo pravdepodobnejšie bol vychovaný aby veril v jedného. Ako vraví Richard Dawkins: „Všetci sme ateisti v otázke väčšiny bohov v ktorých kedy ľudia verili. Niektorí z nás však idú ešte o jedného boha ďalej.”