Sam Harris – List kresťanskému národu

List kresťanskému národu Sam Harris
Autor bestselleru Koniec viery

Mojej manželke

Poznámka pre čitateľa

Od uverejnenia mojej prvej knihy Koniec viery mi tisíce ľudí napísali, že sa mýlim, keď neverím v Boha. Najnenávistnejšie z týchto odkazov prišli od kresťanov. Je to irónia, keďže kresťania si vo všeobecnosti myslia, že žiadna iná viera nepresadzuje cnosti lásky a odpustenia efektívnejšie ako práve tá ich. Pravdou je, že mnohí, ktorí tvrdia, že boli premenení Kristovou láskou, sú hlboko až vražedne netolerantní ku kritike. Hoci to môžeme chcieť pripísať ľudskej prirodzenosti, je očividné, že takáto nenávisť čerpá značnú podporu z Biblie. Ako to viem? Najznepokojenejší z mojich pisateľov z nej vždy citujú kapitolu a verš.

Hoci táto kniha je mienená pre ľudí všetkých náboženstiev, bola napísaná vo forme listu kresťanovi. Odpovedám v ňom na argumenty, ktoré predkladajú kresťania na obranu svojich náboženských predstáv. Prvotný účel tejto knihy je vyzbrojiť sekularistov v našej spoločnosti, ktorí veria, že náboženstvo by malo byť držané mimo verejnej politiky, proti ich oponentom z kresťanskej pravice (Christian Right). „Kresťan“, ktorého oslovujem týmto listom, je preto kresťanom v užšom slova zmysle. Takáto osoba verí prinajmenšom v to, že Biblia je inšpirovaná slovom Božím a že len tí, ktorí prijímajú božskosť Ježiša Krista sa po smrti dočkajú spasenia. Desiatky odborných prieskumov dokumentujú, že viac ako polovica amerického obyvateľstva sa hlási k takejto viere. Samozrejme, takéto metafyzické záväzky nepatria k žiadnej špecifickej kresťanskej denominácii. Konzervatívci v každej sekte – katolíci, protestanti hlavného prúdu, evangelikáni, baptisti, pentakostáli, svedkovia Jehovovi a ďalší – všetkých sa moje argumenty týkajú rovnako. Ako je dobre známe, predstavy konzervatívnych kresťanov majú dnes mimoriadny vplyv na náš národný diskurz v Spojených štátoch – na našich súdoch, školách, v každej zložke vlády.

V Liste kresťanskému národu som si zaumienil zbúrať intelektuálne a morálne nároky kresťanstva v jeho najoddanejších formách. Z tohto dôvodu sa liberálni a umiernení kresťania zrejme nespoznajú medzi mnou oslovovanými „kresťanmi“. Mali by však spoznať stopäťdesiat miliónov svojich susedov. Mám len málo pochybností, že pre liberálov a umiernených sú desivé istoty Kresťanskej pravice rovnako znepokojujúce ako pre mňa. Mojou nádejou ale je, že tiež začnú vidieť, že rešpekt ktorý žiadajú pre svoje vlastné náboženské presvedčenie, poskytuje útočisko extrémistom všetkých vier. Hoci liberáli a umiernení nevrážajú lietadlami do budov a neorganizujú svoj život okolo apokalyptických proroctiev, len zriedka spochybňujú legitimitu výchovy dieťaťa tak, aby verilo, že je kresťanom, moslimom či židom. Aj tie najprogresívnejšie náboženstvá poskytujú tichú podporu náboženským štiepeniam v našom svete. V Liste kresťanskému národu však oslovujem kresťanstvo v tom, v čom je najrozdeľujúcejšie, najzraňujúcejšie a najspiatočníckejšie. V tomto môžu liberáli, umiernení a neveriaci nájsť spoločnú reč.

PODĽA súčasného Gallupovho prieskumu len 12% Američanov verí, že sa život na Zemi vyvinul prírodným procesom, bez intervencie božstva. 31 percent verí, že evolúcia bola „vedená Bohom“. Ak by sa hlasovalo podľa nášho svetonázoru, tézy „inteligentného dizajnu“ by porazili biologickú vedu skoro tri ku jednej. Je to znepokojujúce, keďže príroda nedáva žiadne presvedčivé dôkazy o inteligentnom dizajnérovi, zato poskytuje bezpočet príkladov neinteligentného dizajnu. Súčasné kontroverzie okolo „inteligentného dizajnu“ by nás však nemali urobiť slepými voči skutočnému rozsahu náboženskej poblúznenosti na úsvite 21. storočia. Ten istý Gallupov prieskum ukázal, že 53% Američanov sú skutoční kreacionisti. To znamená, že napriek celému storočiu vedeckých poznatkov potvrdzujúcich dávnosť života a pradávnosť Zeme, viac ako polovica našich susedov verí, že celý vesmír bol stvorený pred šesťtisíc rokmi. Zhodou okolností je to tisíc rokov po tom, ako Sumeri vynašli glej. Ľudia čo majú moc voliť našich prezidentov a kongresmanov – a mnohí z nich sú sami zvolení – veria, že dinosaury žili v pároch na Noemovej arche, že svetlo zo vzdialených galaxií bolo stvorené na ceste k Zemi, a že prví príslušníci nášho druhu boli stvorení z hliny a božského dychu, v záhrade s hovoriacim hadom, rukami neviditeľného Boha.

Spomedzi rozvinutých krajín, Spojené štáty stoja s týmito presvedčeniami osamotené. Naša krajina dnes vyzerá, ako nikdy predtým v jej histórii, ako potácajúci sa, agresívny, nahlúply obor. Každý komu záleží na osude civilizácie urobí správne keď uzná, že kombinácia veľkej moci s veľkou hlúposťou je strašidelná – dokonca aj pre vlastných priateľov.

Pravdou však je, že mnohým z nás na osude civilizácie nezáleží. 44 percent amerického obyvateľstva je presvedčených, že sa Ježiš niekedy v priebehu nasledovných 50 rokov vráti na Zem, aby súdil živých a mŕtvych. Podľa najbežnejšej interpretácie biblických proroctiev sa Ježiš vráti až potom, čo veci na Zemi pôjdu hrôzostrašne z kopca. Preto nepreženiem, keď poviem, že ak by sa mesto New York náhle premenilo na ohnivú guľu, signifikantné percento americkej populácie by videlo striebornú čiaru v následnom hríbovom mraku, pretože by to pre nich znamenalo, že sa práve ide stať tá najlepšia vec ktorá nás kedy čakala: Kristov návrat. Malo by byť oslepujúco zrejmé, že viery tohto druhu urobia len málo v prospech našej lepšej a trvalejšej budúcnosti – sociálne, ekonomicky, environmentálne, alebo geopoliticky. Predstavte si dôsledky toho, keby signifikantná časť vlády USA naozaj verila že svet práve ide skončiť a že tento koniec bude slávny. Skutočnosť, že skoro polovica amerického obyvateľstva tomuto čiste na základe náboženských dogiem zjavne verí, by mala byť považovaná za urgentný morálny a intelektuálny núdzový stav. Kniha, ktorú začínate čítať je mojou odpoveďou na tento núdzový stav. Úprimne dúfam, že vám bude užitočná.

Sam Harris, 1. mája 2006, New York

List kresťanskému národu

VERÍTE, že Biblia je slovo Božie, že Ježiš je Syn Boží a že len tí, ktorí veria v Ježiša nájdu po smrti spasenie. Ako kresťan veríte v tieto predpoklady nie preto, že Vám dávajú dobrý pocit, ale preto, lebo si myslíte, že sú pravdivé. Skôr ako vypichnem niektoré problémy s touto vierou, by som rád ocenil, že existuje mnoho vecí, na ktorých sa Vy a ja zhodneme. Zhodneme sa napríklad na tom, že ak má jeden z nás pravdu, druhý sa mýli. Biblia buď je slovo Božie, alebo ním nie je. Buď Ježiš ponúka ľudstvu jedinú pravú cestu ku spáse (Ján 14:6), alebo nie. Zhodneme sa na tom, že byť skutočným kresťanom znamená veriť, že všetky ostatné viery sú mylné, a veriť v to hlboko. Ak je kresťanstvo správne a ja zotrvám vo svojej neviere, mal by som očakávať utrpenie v pekle. Čo je ešte horšie, presvedčil som aj iných – mnoho z nich mojich blízkych – aby odvrhli samotnú myšlienku na Boha. Aj oni budú trpieť vo „večnom ohni“ (Matúš 25:41). Ak je základná doktrína kresťanstva správna, potom som tým najnepredstaviteľnejším spôsobom premárnil svoj život. Uznávam to bez najmenšej výhrady. Skutočnosť že ma moje pokračujúce a verejné odmietanie kresťanstva netrápi, by Vám malo prinajmenšom naznačovať za aké neadekvátne považujem Vaše dôvody pre bytie kresťanom.

Samozrejme že sú kresťania, ktorí nesúhlasia ani s jedným z nás. Sú kresťania, ktorí považujú iné náboženstvá za rovnako účinné cesty ku spáse. Sú kresťania, ktorí sa neboja pekla a ktorí neveria vo fyzické znovuzrodenie Ježiša. Takíto kresťania sami seba často opisujú ako „náboženských liberálov“ alebo „umiernených kresťanov“. Z ich pohľadu sme ani Vy, ani ja rovnako nepochopili čo to znamená byť veriacim človekom. Ubezpečujú nás, že existuje široké a nádherné územie medzi ateizmom a náboženským fundamentalizmom, ktoré v tichosti objavovali generácie hĺbavých kresťanov. Podľa liberálov a umiernených je viera o mystériu, a zmysle, a spoločenstve, a láske. Ľudia formujú náboženstvo z plného tkaniva života, nie len z viery.

O problémoch, ktoré vidím s náboženským liberalizmom a umiernenosťou som písal inde. Tu si musíme všimnúť len že celá vec je aj jednoduchšia, aj urgentnejšia ako liberáli a umiernení vo všeobecnosti pripúšťajú. Buď je Biblia len obyčajná kniha, napísaná smrteľníkmi, alebo nie je. Alebo Ježiš bol božstvom, alebo nebol. Ak je Biblia obyčajná kniha a Ježiš bol obyčajným človekom, základná doktrína kresťanstva je chybná. Ak je Biblia obyčajná kniha a Ježiš bol obyčajným človekom, potom je história kresťanskej teológie príbehom mužov posadnutých knihami analyzujúcimi kolektívne poblúznenie. Ak sú základné princípy kresťanstva pravdivé, potom na neveriacich ako som ja čakajú veľmi kruté prekvapenia. Vy tomuto rozumiete. Najmenej polovica obyvateľov USA tomuto rozumie. Takže buďme voči sebe poctiví: keď sa naplní čas, jedna strana ide tento spor skutočne vyhrať a druhá ho ide skutočne prehrať.

UVÁŽTE: každý oddaný moslim má tie isté dôvody preto aby bol moslimom, ako máte Vy preto, aby ste boli kresťanom. A predsa Vás ich dôvody nepresvedčujú. Korán opakovane deklaruje, že je dokonalým slovom stvoriteľa univerza. Moslimovia tomuto veria rovnako pevne ako Vy veríte to samé o Biblii. Existuje rozsiahla literatúra opisujúca život Mohameda, ktorá, z pohľadu islamu, dokazuje, že on bol posledným prorokom Božím. Mohamed tiež ubezpečil svojich nasledovníkov, že Ježiš nebol božský (Korán 5:71-75, 19:30-38) a že ktokoľvek, kto verí v opak, strávi večnosť v pekle. Moslimovia sú si istí, že Mohamedov názor na túto vec – ako aj na všetky ostatné – je neomylný.

Prečo netrpíte nespavosťou kvôli prestupu na islam? Môžete dokázať že Alah nie je ten jediný skutočný Boh? Môžete dokázať že archanjel Gabriel nenavštívil Mohameda v jeho jaskyni? Samozrejme že nie. K tomu, aby ste ako absurdné odmietli to, v čo veria moslimovia, Vy nepotrebujete potvrdiť žiadnu z týchto vecí. Ťarcha dôkazu platnosti toho, v čo o Bohu a Mohamedovi veria, je na nich. Neurobili tak. Nemôžu to urobiť. Moslimovia jednoducho nerobia nároky na realitu, ktorú možno dokladovať. Toto je perfektne jasné každému, kto nie je umŕtvený dogmou islamu.

Pravda je taká, že viete presne aké je to byť ateistom vo vzťahu k tomu, v čo veria moslimovia. Nie je evidentné, že moslimovia sa oblbujú? Nie je evidentné, že každý kto si myslí, že Korán je dokonalé slovo stvoriteľa sveta túto knihu čítal nekriticky? Nie je evidentné, že doktrína islamu predstavuje skoro perfektnú bariéru pre poctivé skúmanie? Áno, tieto veci sú evidentné. Pochopte, že to ako Vy vidíte islam je presným obrazom toho, ako oddaní moslimovia vidia kresťanstvo. A presne toho, ako ja vidím všetky náboženstvá.

Múdrosť Biblie

Veríte, že kresťanstvo je bezkonkurenčným zdrojom ľudskej dobroty. Veríte, že Ježiš učil cnostiam lásky, súcitu, a nesebectva lepšie ako ktorýkoľvek učiteľ čo kedy žil. Veríte, že Biblia je najhlbšia napísaná kniha a že jej obsah obstál v skúške času tak dobre, že musel byť božsky inšpirovaný. Všetky tieto presvedčenia sú falošné.

Otázky morálky sú otázkami o šťastí a utrpení. Toto je dôvod prečo ani Vy, ani ja nemáme morálne povinnosti voči skalám. Otázky morálnosti sa aplikujú do tej miery, do akej môžu naše skutky pozitívne alebo negatívne ovplyvniť skúsenosť iných tvorov. Idea, že Biblia je dokonalý návod k morálke je vzhľadom na jej obsah jednoducho ohromujúca. Je nepochybné, že Božia rada rodičom detí, ktoré vybočia z radu je priamočiara: mali by ich zmlátiť palicou ( Príslovia 13:24, 20:30 a 23:13-14). Ak sú natoľko nehanebné aby nám odvrávali, mali by sme ich zabiť (Leviticus 20:9, Deuteronómium 21:15, Marek 7:9-13). Musíme tiež na smrť ukameňovať ľudí za herézu, neveru, homosexualitu, prácu cez sabat, modlenie sa k idolom, praktizovanie čarodejníctva a široký okruh ďalších imaginárnych zločinov. Tu je len jeden príklad Božej nadčasovej múdrosti:

Ak by ťa tvoj brat, syn tvojej matky, alebo tvoj syn, alebo tvoja dcéra, alebo žena v tvojom náručí, alebo tvoj priateľ, ktorý ti je ako vlastný život, tajne zvádzali a hovorili: Poďme a slúžme iným bohom! ktorých si nepoznal ani ty ani tvoji otcovia, 8 bohom okolitých národov, tebe blízkych alebo ďalekých, od jedného konca zeme až po druhý koniec zeme, 9 nepovoľuj mu ani ho neposlúchaj, ani tvoje oko nech sa nezľutuje nad ním, nemaj s ním súcit ani ho nekry, 10 ale musíš ho zabiť. Tvoja ruka nech prvá dopadne naň, aby ho usmrtila, a potom ruky všetkého ľudu. 11 Ukameňuj ho až na smrť, lebo ťa chcel zviesť od Hospodina, tvojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva … 13 Keby si sa dopočul, že sa v niektorom z miest, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj Boh, na bývanie, hovorí: 14 Vyšli naničhodní mužovia z tvojho stredu a zviedli obyvateľov svojho mesta hovoriac: Poďme a slúžme iným bohom, ktorých nepoznáte, 15 dôkladne skúmaj, vyšetruj a dopytuj sa, a ak by to bola istá pravda, ak bola spáchaná táto ohavnosť v tvojom strede, 16 musíš pobiť obyvateľov toho mesta ostrím meča, a ostrím meča vykonať kliatbu na ňom i na všetkom, čo je v ňom, ešte i na jeho dobytku.

DEUTERONOMIUM 13:7-11,13 -16

Mnohí kresťania veria, že Ježiš všetko toto nepredstaviteľné barbarstvo odvrhol a priniesol doktrínu čistej lásky a tolerancie. Nie je to tak. V skutočnosti v niekoľkých častiach Nového zákona možno čítať ako Ježiš potvrdzuje plnú platnosť zákonov Starého Zákona.

Lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane. 19 Kto by teda zrušil čo aj len jedno z týchto najmenších prikázaní, a tak učil ľudí, bude pomenovaný najmenším v kráľovstve nebeskom; ale kto by konal a učil (podľa nich), bude pomenovaný veľkým v kráľovstve nebeskom. 20 Lebo hovorím vám: Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.

MATÚŠ 5:18 – 20

Apoštoli túto tému pravidelne opakujú (napríklad druhý list Timotejovi 3:16 -17). Je samozrejme pravda, že Ježiš povedal niekoľko hlbokých vecí o láske a charite a odpustení. Zlaté pravidlo je skutočne skvelé morálne pravidlo. Ale mnohí učitelia storočia pred Ježišom poskytli tie isté inštrukcie (Zoroaster, Budha, Konfucius, Epictetos) a bezpočet textov diskutuje dôležitosť seba prekračujúcej lásky presnejšie ako Biblia bez toho, aby boli zohyzdené obscénnymi oslavami násilia, ktoré nachádzame po celom Starom a Novom Zákone. Ak si myslíte, že kresťanstvo je najpriamejším a neprekonaným vyjadrením lásky a súcitu aké svet kedy videl, veľa toho o iných náboženstvách sveta neviete.

Vezmite si ako príklad Jainizmus. Jainisti vyznávajú doktrínu úplného nenásilia. Hoci Jainisti veria mnohým nepravdepodobným veciam o svete, neveria tomu druhu vecí, ktoré zažali ohne Inkvizície. Pravdepodobne sa domnievate, že Inkvizícia bola perverzitou “skutočného” ducha kresťanstva. Možno bola. Problémom ale je, že učenia Biblie sú tak pomotané a vzájomne si odporujúce, že po dlhých päť storočí umožnili kresťanom radostne za živa upaľovať heretikov. Dokonca aj najuctievanejší patriarchovia cirkvi ako Sv. Augustín a Sv. Tomáš Akvinský mohli dôjsť k záveru, že heretici by mali byť mučení (Augustín) alebo rovno zabíjaní (Tomáš Akvinský). Martin Luther aj Ján Kalvín obhajovali vraždenie heretikov, odpadlíkov, Židov a bosoriek vo veľkom. Samozrejme že Vy máte voľnosť interpretovať Bibliu odlišne – ale nie je to úžasné, že práve Vám sa podarilo rozpoznať pravdivé učenie kresťanstva, kým najvplyvnejší myslitelia v histórii Vašej viery zlyhali? Samozrejme mnohí kresťania veria, že neškodná osoba ako Martin Luther King ml. je najlepším príkladom ich náboženstva. Ale aj toto predstavuje vážny problém, lebo doktrína Janaizmu je objektívne lepším návodom ako sa stať Martinom Luterom Kingom ako je doktrína kresťanstva. Hoci sa King nepochybne považoval za verného kresťana, svoju oddanosť nenásiliu získal primárne od Mohandasa K. Gándího. V roku 1959 dokonca cestoval do Indie aby sa princípom nenásilného sociálneho protestu učil priamo u Gándího žiakov. Kde našiel Gándí, hinduista, svoju doktrínu nenásilia? Dostal ju od Jainistov.

Ak si myslíte, že Ježiš učil iba Zlaté pravidlo a lásku k blížnemu, mali by ste si Nový Zákon prečítať ešte raz. Osobitnú pozornosť venujte morálke, ktorá bude manifestovaná keď sa Ježiš vráti na zem vznášajúc sa v oblakoch slávy:

Spravodlivé je totiž u Boha, aby tým, čo vás sužujú, odplatil súžením, 7 a vám, sužovaným, spolu s nami odpočinutím, keď sa s anjelmi svojej moci 8 v plameni ohňa zjaví Pán Ježiš z neba strestať tých, čo nepoznajú Boha a neposlúchajú evanjelium nášho Pána Ježiša. 9 Dostanú trest: večné zahynutie od Pánovej tváre a od slávy Jeho moci…

DRUHÝ LIST TESALONICKÝM 1:6-9

Ak niekto nezostáva vo mne, vyhodia ho ako (odlomenú) ratolesť, a uschne; také zozbierajú, uvrhnú na oheň a zhoria.

JÁN 15:6

Ak vezmeme Ježiša v polovici jeho nálad, môžeme ľahko zdôvodniť správanie Sv. Františka z Assisi alebo Martina Luthera Kinga. Ak vezmeme druhú polovicu, môžeme zdôvodniť Inkvizíciu. Každý kto verí, že Biblia poskytuje najlepší návod aký máme v otázkach morálky, má svojské predstavy buď o návode, alebo o morálke.

PRI HODNOTENÍ morálnej múdrosti Biblie je užitočné zvážiť morálne otázky ktoré boli vyriešené k všestrannej spokojnosti. Pozrime sa na otázku otrokárstva. Celý civilizovaný svet dnes verí, že otrokárstvo je hnus. Aké morálne pokyny v tejto veci dostávame od Boha Abraháma? Poraďte sa s Bibliou a zistíte, že stvoriteľ sveta od nás jasne očakáva, že otrokov budeme vlastniť:

Tvoji otroci a otrokyne, ktorých budeš mať, nech sú z okolitých národov; z nich si kupujte otrokov a otrokyne. 45 Aj z jednotlivých usadlíkov, ktorí sa ako cudzinci zdržujú pri vás, môžete si kupovať, aj z ich rodín, ktoré sú pri vás, ktoré oni splodili vo vašej krajine; môžu byť vaším vlastníctvom. 46 Smiete ich dediť pre svojich potomkov; smiete ich držať v stálom vlastníctve a používať ako otrokov. Ale nad svojimi bratmi, Izraelcami, nech nikto nevládne ukrutne.

LEVITICUS 25: 44-46

Biblia je tiež jasná v tom, že každý muž má voľnosť predať svoju dcéru do sexuálneho otroctva – hoci platia určité jemnôstky:

Ak niekto predá svoju dcéru za otrokyňu, neodíde, ako odchádzajú otroci. 8 Ak by sa zapáčila svojmu pánovi, ktorý si ju určil pre seba, dovoľ jej vykúpiť sa; nemá však právo predať ju cudzím ľuďom, keď s ňou neverne nakladal. 9 Ak ju však určí svojmu synovi za ženu, dá jej výbavu podľa práva dcér. 10 Ak si vezme aj druhú, neukráti ju o stravu, odev a o manželské práva. 11 Ak jej toto neurobí, odíde zadarmo, bez výkupného.

EXODUS 21: 7-11

Jediné skutočné obmedzenie ktoré nám Boh ukladá vo veci otrokárstva je že našich otrokov nemáme mlátiť tak, aby sme im zranili oči alebo zuby (Exodus 21). Asi nemusíme hovoriť o tom, že to neboli tieto morálne náhľady, čo ukončili otrokárstvo v Spojených Štátoch.

V Novom Zákone nie je miesto, v ktorom Ježiš namieta voči praxi otrokárstva. Sv. Pavol dokonca napomína otrokov aby dobre slúžili svojim pánom – a aby svojim kresťanským pánom slúžili obzvlášť dobre:

Otroci, poslúchajte svojich telesných pánov s bázňou a chvením v úprimnosti srdca ako Krista.

LIST EFEZSKÝM 6:5

1 Všetci, ktorí sú otrokmi pod jarmom, nech považujú svojich pánov za hodných všetkej úcty, aby meno Božie a (kresťanské) učenie nebolo vystavené rúhaniu; 2 tí však, čo majú veriacich za pánov, nech ich neznevažujú preto, lebo sú bratmi, ale nech tým ochotnejšie slúžia, pretože sú veriaci a milovaní (Boží), ktorí sú horliví v dobročinnosti. Toto uč a prikazuj. 3 Ak niekto iné učí a nepristupuje k zdravým rečiam o našom Pánovi Ježišovi Kristovi a k učeniu, ktoré zodpovedá pobožnosti, 4 je nadutý, i keď nič nerozumie, trpí na hašterivosť a slovné hádky, z ktorých vznikajú závisť, zvady, rúhania, zlé upodozrievania.

PRVÝ LIST TIMOTEOVI 6: 1-4

Z týchto pasáží by malo byť jasné, že hoci abolicionisti v devätnástom storočí mali morálnu pravdu, v teologickom spore boli na prehrávajúcej strane. Ako to vyjadril reverend Richard Fuller v roku 1845, “Čo Boh posvätil v Starom Zákone a dovolil v Novom, nemôže byť hriechom.” Dobrý reverend tu stál na pevnej pôde. Nič v kresťanskej teológii nezhojí odpudzujúce nedostatky Biblie v tom, čo je snáď najväčšia – a najľahšia – morálna otázka ktorej naša spoločnosť kedy čelila.

Vo svojej odpovedi kresťania ako ste Vy často poukazujú na to, že abolicionisti tiež čerpali značnú inšpiráciu z Biblie. Samozrejme že áno. Ľudia si vyberali čerešničky z Biblie po tisícročia aby odôvodnili akýkoľvek svoj impulz, morálny či iný. Toto ale neznamená, že akceptovanie Biblie ako slova Božieho je najlepšia cesta k objavu, že zajatie a zotročenie miliónov nevinných mužov, žien a detí je morálne chybné. Zjavne nie je, vzhľadom na to čo o danej téme Biblia skutočne hovorí. Skutočnosť, že niektorí abolicionisti používali časti Písma aby popierali iné časti nenaznačuje, že Biblia je dobrý návod pre morálku. A nenaznačuje ani to, že by ľudské bytosti potrebovali konzultovať túto knihu aby rozriešili morálne otázky tohto druhu. Vo chvíli keď človek rozpozná že otroci sú ľudské bytosti ako je on sám, s rovnakou schopnosťou utrpenia a šťastia, porozumie aj, že je zjavne zlé vlastniť ich a zaobchádzať s nimi ako s farmárskym náčiním. Pre osobu je pozoruhodne ľahké dospieť k tomuto jasnému poznaniu – a predsa to muselo byť rozšírené na hrotoch bajonetov po Konfederovanom Juhu medzi najzbožnejšími kresťanmi ktorých táto krajina kedy poznala.

Desatoro prikázaní

DESATORO PRIKÁZANÍ si v tomto kontexte tiež zasluhuje svoju reflexiu, keďže sa zdá že väčšina Američanov si o nich myslí, že sú morálne a právne nenahraditeľné. Kým Ústava USA neobsahuje jedinú zmienku o Bohu a v čase svojho vzniku bola široko kritizovaná ako nenáboženský dokument, mnohí kresťania veria, že náš národ bol založený na “kresťansko – židovských princípoch”. Napočudovanie desatoro je často uvádzané ako nepopierateľné potvrdenie tejto skutočnosti. Kým ich relevantnosť pre históriu USA je otázna, naša obradná úcta pre desatoro prikázaní nie je náhodná. Koniec-koncov sú to jediné tak hlboké pasáže Biblie, že stvoriteľ sveta cítil potrebu osobne ich fyzicky zapísať – a do kameňa. Ako také by človek očakával, že pôjde o najveľkolepejšie riadky kedy napísané o akomkoľvek predmete, v akomkoľvek jazyku.

Tu sú. Pripravte sa…

1. Nebudeš mať okrem mňa iných bohov.
2. Neučiníš si modly, ktorým by si sa klaňal.
3. Nevezmeš Božie meno nadarmo.
4. Pamätaj sabat a svätiť ho.
5. Cti svojho otca a svoju matku.
6. Nezabiješ.
7. Nezosmilníš.
8. Nepokradneš.
9. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.
10. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.

Prvé štyri z týchto príkazov nemajú s morálkou nič do činenia. Ako sú dané, zakazujú praktizovať akúkoľvek ne-židovsko-kresťanskú vieru (ako napríklad hinduizmus), väčšinu náboženského umenia, výrazy ako „Do boha!“, a akúkoľvek bežnú prácu v deň sabatu – to všetko pod hrozbou trestu smrti. Môžeme sa celkom s údivom pýtať ako životne dôležité sú tieto požiadavky pre udržanie civilizácie.

Prikázania 5 až 9 sa morálky týkajú, aj keď je otázne koľko ľudských bytostí kedy ctilo svojich rodičov alebo sa zdržali vraždy, cudzoložstva, krádeže či krivej výpovede kvôli nim. Napomenutia tohto druhu možno zjavne nájsť v každej kultúre v priebehu zaznamenanej histórie. Na ich prezentácii v Biblii nie je nič osobitne pôsobivé. Existujú zjavné biologické dôvody prečo majú ľudia sklon dobre sa správať k svojim rodičom, alebo prečo majú zlý názor na vrahov, cudzoložníkov, zlodejov a klamárov. Je vedecky dokázaným faktom že morálne emócie – ako zmysel pre fair play alebo odpor voči krutosti – predchádzajú akémukoľvek odhaleniu v Písme. Štúdie správania primátov dokonca odhalili, že tieto emócie (v niektorých formách) predchádzajú samotnú ľudskosť. Všetci naši bratanci medzi primátmi sa prikláňajú na stranu svojmu vlastnému druhu a vo všeobecnosti sú netolerantní voči vražde a krádežiam. A majú tiež sklon nesympatizovať s klamstvami alebo so sexuálnou neverou. Obzvlášť šimpanzy prejavujú mnohé komplexné sociálne ohľady, ktoré by sme očakávali u našich najbližších príbuzných v prírodnom svete. Preto sa zdá skôr nepravdepodobné, že by priemerný Američan získaval nevyhnutné morálne inštrukcie tým, že ich uvidí vytesané do mramoru pri vstupe do súdnej budovy. A blížiac sa ku koncu tohto pojednania, čo vyvodíme z faktu, že stvoriteľ sveta neprišiel na žiadny naliehavejší a trvalejší ľudský problém ako je prahnutie mať služobníctvo dobytok?

Ak chceme brať Boha Biblie vážne, mali by sme uznať že On nám nikdy nedáva slobodu plniť prikázania, ktoré sa nám páčia a zanedbávať ostatné. A nehovorí nám ani to, že by sme mohli zmäkčovať tresty, ktoré za ich porušenie stanovil On.

Ak si myslíte, že nie je možné zlepšiť Desatoro ako deklaráciu morálky, skutočne sám sebe dlhujete prečítať si niektoré iné náboženské texty. Znovu sa nemusíme pozrieť ďalej ako k Jainistom: ich patriarcha Mahavira prekonal morálnosť Biblie jedinou vetou: „Neráňaj, nezneužívaj, neutláčaj, nezotročuj, neurážaj, netráp, nemuč a nezabíjaj žiadne stvorenie alebo živú bytosť“. Predstavte si aký iný by mohol byť náš svet, keby Biblia obsahovala toto ako svoj ústredný koncept. Kresťania zneužívali, utláčali, zotročovali, urážali, trápili, mučili a zabíjali ľudí v mene Božom po stáročia a to na báze teologicky obhájiteľného výkladu Biblie. Je nemožné správať sa takto keď sa prikloníme k princípom Janaizmu. Ako teda môžete tvrdiť, že Biblia poskytuje najjasnejšie morálne stanovisko aké svet kedy videl?

Skutočná morálnosť

Veríte, že pokiaľ nebude Biblia akceptovaná ako slovo Božie, nemôže existovať univerzálny morálny štandard. Môžeme ale ľahko uvažovať o morálnom ráde, ktorý nevyžaduje existenciu zákonodarného Boha. K tomu aby boli objektívne morálne pravdy hodné poznania, musia byť len lepšie a horšie cesty usilovania o šťastie na tomto svete. Ak existujú psychologické zákony určujúce ľudské blaho, poznanie týchto zákonov by poskytlo trvalú bázu pre objektívnu morálku. Hoci nemáme nič také ako finálne, vedecké porozumenie ľudskej morálky, môžme bezpečne povedať, že znásilňovanie a vraždenie našich blížnych nepatria medzi jej prvotné zložky. Všetko z ľudskej skúsenosti naznačuje, že láska je so šťastím zlučiteľnejšia ako nenávisť. Toto je objektívne tvrdenie o ľudskej mysli, o dynamike sociálnych vzťahov a o morálnom poriadku nášho sveta. Je zreteľne možné tvrdiť, že niekto ako Hitler bol v morálnych termínoch zlý bez odvolávania sa na Sväté písmo.

Kým pocit lásky k iným je nepochybne jeden z najväčších zdrojov nášho vlastného šťastia, obsahuje v sebe veľmi hlbokú starostlivosť o šťastie a utrpenie tých, čo milujeme. Naše vlastné hľadanie šťastia preto poskytuje zdôvodnenie sebaobetovania a seba popretia. Niet pochýb o tom, že sú časy, keď prinášanie enormných obetí pre dobro ostatných je nevyhnutnou podmienkou vlastného hlbšieho blaha. K formovaniu takýchto zväzkov medzi ľuďmi netreba veriť ničomu opierajúcemu sa o nedostatočné dôkazy. Na rozličných miestach Evanjelia nám Ježiš jasne hovorí že láska dokáže premeniť ľudský život. K tomu aby sme si tieto učenia vzali k srdcu nemusíme veriť, že sa narodil z panny, alebo že sa ako „superhrdina“ vráti na zem.

Jeden z najzhubnejších efektov náboženstva je, že má tendenciu oddeľovať morálku od reality utrpenia ľudí a zvierat. Náboženstvo umožňuje ľuďom predstavovať si, že ich starosti sú morálne, keď nie sú – to jest keď nemajú nič do činenia s utrpením a jeho odstraňovaním. Náboženstvo dokonca umožňuje ľuďom predstavovať si, že ich starosti sú morálne aj vtedy keď sú vysoko nemorálne – teda keď presadzovanie týchto pohľadov spôsobuje nevinným ľudským bytostiam zbytočné a odporné utrpenie. To vysvetľuje, prečo kresťania ako Vy míňajú viac „morálnej“ energie na boj proti potratom než na odpor voči genocíde. To vysvetľuje prečo Vás viac trápi ľudské embryo ako životy zachraňujúci prísľub výskumu kmeňových buniek. A vysvetľuje to tiež, prečo môžete kázať proti používaniu kondómov v subsaharskej Afrike, keď tam každoročne na AIDS zomierajú milióny ľudí.

Veríte, že vaše náboženské obavy zo sexu, v celej ich únavnej intenzite, majú niečo spoločné s morálkou. Pritom Vaše úsilie obmedzovať sexuálne správanie dospelých, ktorí majú sex dovolený – a dokonca odradzovať Vašich vlastných synov a dcér od predmanželského sexu – skoro nikdy nesmerujú k úľave od ľudského utrpenia. V skutočnosti sa zdá, že odstraňovanie trápenia je na zozname Vašich priorít hlboko dole. Vaša hlavná starosť vypadá byť, že stvoriteľ vesmíru sa bude urážať niečím čo ľudia robia nahí. Táto Vaša prudéria denne pridáva k prebytku ľudskej mizérie.

Pozrime sa napríklad na ľudský papilomavírus (HPV). HPV je dnes najbežnejšie sexuálne prenášaná infekcia v Spojených štátoch. Vírusom je nainfikovaná viac ako polovica americkej populácie a zapríčiňuje, že skoro päťtisíc žien každoročne zomiera na rakovinu krčka maternice. Centrum pre kontrolu chorôb (CDC) udáva, že na svete ich zomrie viac ako dvestotisíc. Dnes disponujeme vakcínou proti HPV, ktorá sa zdá byť bezpečná a účinná. Vakcína viedla k 100 percentnej imunite u šesťtisíc žien ktoré ju dostali v klinických skúškach. A predsa, kresťanskí konzervatívci v americkej vláde odmietli vakcinačný program na základe názoru, že HPV je cennou prekážkou pred predmanželským sexom. Títo zbožní muži a ženy chcú zachovať rakovinu krčka maternice ako motív k sexuálnej abstinencii aj za cenu obetovania životov tisícok žien každý rok.

Na povzbudzovaní tínedžerov aby sa zdržali sexu nie je nič zlé. Ale vieme bez najmenších pochybností, že učiť len abstinencii nie je dobrý spôsob na prevenciu tehotenstva mladistvých, alebo na prevenciu šírenia sexuálne prenosných chorôb. Mládež, ktorá je učená len abstinencii v skutočnosti len menej pravdepodobne použije antikoncepciu keď na sex dôjde, čo sa nevyhnutne mnohým stane. Jedna štúdia zistila, že „panenské sľuby“odsunuli sex v priemere o 18 mesiacov – a súčasne viedli k tomu, že tieto panenské dorastenky sa vo zvýšenej miere oddávali orálnemu a análnemu sexu. Americkí tínedžeri majú zhruba rovnako veľa sexu ako má mládež ide v rozvinutom svete, ale americké dievčatá majú štyri až päťnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že otehotnejú, budú mať dieťa alebo podstúpia potrat. Mladá Američanka sa tiež omnoho pravdepodobnejšie nainfikuje HIV a inými sexuálne prenosnými chorobami. Výskyt kvapavky medzi americkými tínedžermi je sedemdesiat krát vyšší ako u ich rovesníkov v Holandsku a Francúzsku. Skutočnosť, že 30% amerických programov sexuálneho vzdelávania učí len pohlavnú abstinenciu (za cenu viac ako 200 miliónov dolárov ročne) s týmto určite má niečo dočinenia.

Problém je, že kresťanom ako ste Vy v princípe nezáleží na tehotenstve mladistvých a na šírení chorôb. To jest, Vás neznepokojuje utrpenie spôsobené sexom: Vás trápi sex. Ako keby táto skutočnosť ešte potrebovala ďalšie potvrdenie, evangelikánsky člen Poradného výboru CDC pre imunizáciu Reginald Finger nedávno vyhlásil, že by zvážil odmietnutie vakcíny proti HIV – a teda odsúdil každý rok milióny mužov a žien na zbytočnú smrť na AIDS – lebo taká vakcína by povzbudzovala k predmanželskému sexu tým, že by ho robila menej riskantným. Toto je jeden z mnohých bodov, v ktorých sa Vaše náboženské predstavy stávajú skutočne vražedné.

Vaše pochybnosti o výskume embryonálnych kmeňových buniek sú podobne obscénne. Tu sú fakty: výskum kmeňových buniek je jedným z najsľubnejších trendov posledného storočia medicíny. Mohol by poskytnúť terapeutický prielom pri všetkých chorobách alebo poraneniach, ktorými ľudské bytosti trpia – z toho jednoduchého dôvodu, že embryonálne kmeňové bunky sa môžu premeniť na ktorékoľvek tkanivo ľudského tela. Tento výskum tiež môže byť zásadne dôležitý pre naše porozumenie rakoviny, spolu so širokou škálou vývojových porúch. Vzhľadom na tieto fakty je skoro nemožné prehnať prísľub výskumu kmeňových buniek. Je samozrejme pravdou, že výskum embryonálnych kmeňových buniek zahrňuje deštrukciu trojdňových ľudských embryí. To je to, čo Vás trápi.

Pozrime sa na detaily. Trojdňové ľudské embryo je zhlukom 150 buniek nazývaným blastocysta. Len pre porovnanie, v mozgu muchy je viac než 100 000 buniek. Ľudské embryá, ktoré sú zničené pri výskume kmeňových buniek nemajú mozgy, dokonca ani neuróny. Preto neexistuje žiadny dôvod veriť tomu, že by mohli svojou deštrukciou akokoľvek trpieť. Je dobré pripomenúť si tiež, že keď zomrie mozog človeka, v súčasnej dobe považujeme za akceptovateľné odobrať jeho orgány (za predpokladu, že ich na tento účel daroval) a pochovať zvyšok tela. Ak je akceptovateľné nakladať s človekom, ktorého mozog zomrel ako s niečím menej ako ľudskou bytosťou, malo by byť prijateľné nakladať tak aj s blastocystou. Zabitie muchy malo byť pre Vás väčšou morálnou záťažou ako zabitie ľudskej blastocysty – ak Vás samozrejme zaujíma utrpenie na tomto svete.

Možno sa domnievate, že zásadný rozdiel medzi muchou a ľudskou blastocystou je v tom, že tá druhá má potenciál stať sa plne vyvinutou ľudskou bytosťou. Ale vzhľadom na súčasné pokroky v genetickom inžinierstve je skoro každá bunka vo Vašom tele potenciálne ľudská bytosť. Kedykoľvek si poškrabete nos, spáchali ste holokaust potenciálnych ľudských bytostí. Toto je skutočnosť. Argument o potenciáli buniek Vás nedostáva absolútne nikam.

Ale pripustime na moment, že každé trojdňové embryo má dušu hodnú Vášho morálneho záujmu. Embryá v tomto štádiu sa niekedy rozdelia a stanú sa z nich dvaja samostatní ľudia (identické dvojčatá). Dve embryá niekedy splynú do jedného indivídua zvaného chiméra. Vy, alebo niekto koho poznáte možno vznikol takýmto spôsobom. Nepochybne teológovia dodnes zápasia s otázkou čo sa v takom prípade stane s nadbytočnou ľudskou dušou.

Nie je už čas aby sme uznali, že táto aritmetika duší nedáva žiadny zmysel? Naivná predstava duší v Petriho miske je intelektuálne neobhájiteľná. Je aj morálne neobhájiteľná vzhľadom na to, že dnes stojí v ceste jednému z najsľubnejších smerov výskumu v histórii medicíny. Vaše predstavy o ľudskej duši v tejto chvíli predlžujú sotva vydržateľnú mizériu desiatok miliónov ľudských bytostí.

Veríte, že „život začína v momente počatia“. Veríte, že v každej z týchto blastocýst sú duše a že záujem jednej duše – duše dievčatka s popáleninami na 75 percentách povrchu tela – nemôžu prevážiť nad záujmami inej duše, aj ak tá druhá duša zhodou okolností žije v Petriho miske. Vzhľadom na akceptáciu, ktorú sme poskytli iracionalite založenej na viere, často sa tvrdí – dokonca aj obhajcami výskumu kmeňových buniek – že Vaša pozícia v tejto veci má istý stupeň morálnej legitímnosti. Nemá. Váš odpor voči výskumu embryonálnych buniek je prinajlepšom neinformovaný. V skutočnosti neexistujú žiadne morálne dôvody pre neochotu americkej federálnej vlády financovať tento výskum. Na výskum kmeňových buniek by sme mali vrhnúť obrovské prostriedky a mali by sme tak urobiť okamžite. Nerobíme to len preto, čo o dušiach veria kresťania ako Vy. V skutočnosti niekoľko štátov urobilo tento výskum ilegálnym. Ak niekto experimentuje s blastocystami napríklad v Južnej Dakote, riskuje niekoľko rokov života vo väzení.

Morálna pravda je tu očividná: každý, kto cíti, že záujmy blastocysty môžu byť nad záujmami dieťaťa s poranením miechy má svoje morálne zmysly oslepené náboženskou metafyzikou. Súvislosť medzi náboženstvom a „morálkou“ – tak často hlásaná a tak zriedka demonštrovaná – je tu úplne klamná, tak ako je tomu kedykoľvek keď náboženská dogma prevládne nad morálnou argumentáciou a skutočným súcitom.

Robiť dobro pre Boha

A čo všetky tie dobré veci, čo ľudia urobili v mene Boha? Nemožno poprieť, že mnohí ľudia viery prinášajú heroické obete, aby zmiernili utrpenie iných ľudských bytostí. Ale je nevyhnutné veriť v čokoľvek bez dostatočných dôkazov preto, aby sa takto správali? Ak by súcit skutočne závisel od náboženského dogmatizmu, ako by sme mohli vysvetliť prácu sekulárnych doktorov vo vojnami najspustošenejších oblastiach rozvojového sveta? Mnoho lekárov je motivovaných jednoducho zmierňovaním ľudského utrpenia, bez akéhokoľvek pomyslenia na Boha. Hoci niet žiadnych pochýb, že kresťanskí misionári sú tiež motivovaní túžbou zmierňovať utrpenie, dospievajú k tejto úlohe zaťažený nebezpečnou a rozdeľujúcou mytológiou. Misionári v rozvojových krajinách premrhajú mnoho času a peňazí (nehovoriac o dobrej vôli nekresťanov) konvertovaním ľudí v núdzi, šíria nepresné informácie o antikoncepcii a pohlavne prenosných chorobách a utajujú presné informácie. Hoci misionári robia mnoho vznešených vecí a nesú pritom veľké riziko, ich dogmatizmus stále šíri ignoranciu a smrť. V protiklade dobrovoľníci zo sekulárnych organizácií ako sú Lekári bez hraníc neplytvajú žiadny čas na to aby ľuďom vykladali o panenskom zrodení Ježiša. Rovnako nehovoria ľuďom v subsaharskej Afrike – kde skoro štyri milióny ľudí každý rok zomierajú na AIDS – že použitie kondómu je hriešne. O kresťanských misionároch je známe, že hlásajú hriešnosť používania kondómov v dedinách, kde žiadne iné informácie o kondómoch nie sú dostupné. Tento druh piety je genocídny. Ak tomu môžete veriť, Vatikán v súčasnosti nesúhlasí s používaním kondómov ani aby zabránil prenosu HIV od jedného manželského partnera k druhému. Kolujú fámy, že pápež prehodnocuje tento postoj. Kardinál Javier Lozano Barragan, prezident pontifikálnej rady pre zdravotnú starostlivosť, vyhlásil vo vatikánskom rádiu, že jeho úrad v súčasnosti vykonáva hlbokú vedeckú, technickú a morálnu štúdiu na túto tému. Ani nehovoriac, ak sa po týchto zbožných zvažovaniach zmení cirkevná doktrína, nebude to znamením toho, že viera je múdra, ale že jedna z jej dogiem sa stala neobhájiteľnou.

Môžeme sa tiež pýtať, len tak mimochodom, čo je morálnejšie: pomáhať ľuďom čiste preto, že ste znepokojení ich utrpením, alebo im pomáhať, lebo si myslíte, že Vás stvoriteľ sveta za to odmení? Matka Tereza je dokonalým príkladom spôsobu, akým môže mať dobrý človek pomáhajúci druhým, svoju morálnu intuíciu vyšinutú náboženskou vierou. Christopher Hitchens to hovorí s jeho charakteristickou priamočiarosťou:

(Matka Tereza) nebola priateľkou chudobných. Bola priateľkou chudoby. Povedala, že utrpenie je darom od Boha. Strávila svoj život odporom proti jedinej známej liečbe na chudobu, ktorou je posilnenie postavenia žien a ich emancipácia zo stavu dobytka povinného k reprodukcii.

Hoci v tomto bode zásadne súhlasím s Hitchensom, nemožno popierať, že Matka Tereza bola veľkou silou súcitu. Je zjavné, že bola pohnutá utrpením ľudských bytostí a urobila veľa, aby prebudila ostatných k vnímaniu skutočnosti tohto utrpenia. Problémom však je, že jej súcit bol smerovaný strmými múrmi jej náboženského dogmatizmu. Vo svojej reči pri preberaní Nobelovej ceny povedala:

Najväčším ničiteľom mieru je potrat… Mnoho ľudí si robí veľa, veľa starostí o deti v Indii, o deti v Afrike, kde ich dosť veľa umiera, možno na podvýživu, hlad a tak ďalej, ale milióny umierajú zámerne z vôle matky. A toto je najväčší ničiteľ mieru dnes. Lebo ak matka môže zabiť svoje vlastné dieťa – čo bráni mne aby som

zabila vás a vám, aby ste zabili mňa – nie je nič medzi. Ako diagnóza problémov sveta sú tieto poznámky šokujúco scestné. Ako morálne stanovisko nie sú o nič lepšie. Súcit Matky Terezy bol veľmi zle kalibrovaný, ak ju zabíjanie trojmesačných plodov trápilo viac ako všetko ostatné utrpenie, ktorého bola na tejto zemi svedkom. Kým potraty sú škaredá realita a všetci dúfame v prielom v antikoncepcii, ktorý zníži potrebu po nich, človek môže rozumne pochybovať, či väčšina potratených plodov akejkoľvek miere trpí pri svojej deštrukcii. Človek o tom ale nemôže pochybovať pri miliónoch mužov, žien a detí, ktoré musia vydržať utrpenie vojny, hladomorov, politického mučenia alebo duševných chorôb. Práve teraz milióny cítiacich ľudí trpia nepredstaviteľnými fyzickými a duševnými súženiami za okolností kde súcit Boha nikde nevidno. A súcit ľudských bytostí často kríva vďaka absurdným predstavami o hriechu a spasení. Ak Vás trápi ľudské utrpenie, potraty by mali byť na Vašom zozname veľmi nízko.

Kým potraty zostávajú v Spojených štátoch absurdnou štiepiacou témou spoločnosti, „morálne“ stanovisko cirkvi je dnes naplno a strašne manifestované v Salvadore. V Salvadore je dnes potrat ilegálny za každých okolností. Neexistujú ani výnimky pre znásilnenie a incest. Vo chvíli, keď sa v nemocnici zjaví žena s perforovanou maternicou signalizujúcou pokútny potrat, je pripútaná k nemocničnému lôžku a s jej telom sa narába ako s miestom zločinu. Súdni lekári sú rýchlo na scéne, aby preskúmali jej maternicu a kŕčok. Dnes si tam ženy odpykávajú vo väzeniach tridsaťročné tresty za ukončenie svojich tehotenstiev. Predstavte si toto v krajine, ktorá rovnako stigmatizuje používanie antikoncepcie ako hriech voči Bohu. A toto je presne druh politiky, ktorú by sme prijali, ak by sme súhlasili s hodnotením svetového utrpenia podľa Matky Terezy. Vskutku, salavadorský arcibiskup viedol na podporu tohto prístupu aktívnu kampaň. Jeho úsiliu pomáhal pápež Ján Pavol II, ktorý počas jeho návštevy v Mexico City v roku 1999 vyhlásil, že „cirkev musí hlásať Evanjelium života a hovoriť s prorockou silou proti kultúre smrti. Kiež by sa kontinent nádeje stal aj kontinentom života!“

Samozrejme, že stanovisko Cirkvi k potratom nevenuje biologickým detailom o nič viac pozornosti ako jej venuje skutočnosti ľudského utrpenia. Odhaduje sa, že 50 percent všetkých ľudských počatí končí spontánnym potratom, zvyčajne bez toho, aby žena vôbec vedela o svojom tehotenstve. V skutočnosti 20 percent všetkých spoznaných tehotenstiev končí prirodzeným potratom. Je tu zjavná pravda, ktorá volá po uznaní: ak Boh existuje, je tým najaktívnejším zo všetkých potratárov.

Sú ateisti zlo?

Ak máte pravdu, keď veríte, že náboženská viera ponúka jedinú skutočnú bázu pre morálnosť, potom by ateisti mali byť menej morálni ako veriaci. Vlastne, mali by byť úplne amorálni. Sú? Páchajú členovia ateistických organizácií viac násilných skutkov ako je ich podiel? Klamú, podvádzajú a kradnú nad mieru členovia Národnej akadémie vied, z ktorých 93% odmieta ideu Boha? Môžeme sa bez preháňania spoľahnúť, že tieto skupiny sa správajú aspoň tak dobre ako všeobecná populácia. A predsa sú ateisti najhanobenejšia menšina v Spojených štátoch. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že byť ateistom je dokonalá prekáža pre uchádzanie sa o zvolenie do vysokej funkcie (kým byť čiernym, moslimom alebo homosexuálom nie je).

Nedávno sa tisícové davy v moslimskom svete zhromaždili, aby pálili európske veľvyslanectvá, vydávali hrozby, brali rukojemníkov, dokonca vraždili ľudí na protest voči dvanástim karikatúram zobrazujúcim proroka Mohameda, ktoré boli najprv uverejnenú v dánskych novinách. Kedy boli posledné ateistické nepokoje? Existujú kdekoľvek na tejto zemi noviny, ktoré by váhali uverejniť karikatúry o ateizme zo strachu, že by na oplátku boli unesení alebo zabití ich novinári? Kresťania ako Vy bez výnimky deklarujú, že obludy ako Adolf Hitler, Jozef Stalin, Mao Ce Tung, Pol Pot a Kim Ir Sen vyrástli z lona ateizmu. Hoci je pravda, že takíto ľudia niekedy sú nepriateľmi organizovaného náboženstva, nikdy nie sú osobitne racionálni. Hitlerov ateizmus sa zdá byť značne prehnaný. Vo svojej reči 12. apríla 1922 povedal:

Moje pocity ako kresťana ma smerujú k môjmu pánu a spasiteľovi ako bojovníka. Smerujú ma k mužovi, ktorý, kedysi v samote obklopený pár nasledovníkmi rozpoznal týchto židov tým, čím sú, a zhromaždil mužov, aby proti nim bojovali. A kto, v božej pravde, nebol najväčší ako trpiteľ, ale ako bojovník. V bezhraničnej láske ako kresťan a ako človek, čítam v pasáži, ktorá nám hovorí ako pán nakoniec povstal vo svojej moci a zastavil pohromu aby vyhnal z chrámu háveď zmijí a vreteníc. Aký ohromný bol jeho boj za svet proti židovskému jedu. Ako kresťan mám tiež povinnosť k mojim vlastným ľuďom.

V skutočnosti verejné stanoviská týchto mužov sú často preludy v predmetoch tak rôznorodých ako rasa, ekonomika, národná identita, pochod histórie a morálne nebezpečenstvá intelektualizmu. Problém s takýmito tyranmi nie je, že odvrhnú dogmu náboženstva, ale že prijmú iné život ničiace mýty. Väčšinou sa stávajú centrom kvázi náboženského kultu osobnosti, vyžadujúceho nepretržité používanie propagandy na svoje udržanie. Je rozdiel medzi propagandou a poctivým šírením informácií, ktoré (vo všeobecnosti) očakávame od liberálnej demokracie. Tyrani, ktorí orchestrujú genocídy alebo spokojne predsedajú vyhladovaniu svojich vlastných ľudí, majú tiež sklon byť hlboko idiosynkratickí (svojrázni, zvláštni, osobití) ľudia a nie šampióni racionálna. Kim Ir Sen napríklad vyžadoval, aby postele v jeho viacerých obydliach boli situované presne päťsto metrov nad hladinou mora. Jeho periny museli byť naplnené najjemnejším predstaviteľným páperím. Aké najjemnejšie páperie si môžme predstaviť? Zdá sa, že pochádza z brady vrabca. Sedemstotisíc vrabcov bolo potrebných na naplnenie jedinej periny. Vzhľadom na hĺbku jeho ezoterických starostí môžeme dumať, aký racionálny muž Kim Ir Sen skutočne bol.

Zvážme holokaust: antisemitizmus, ktorý postavil nacistické tábory smrti, bol priamym dedičstvom stredovekého kresťanstva. Po stáročia videla kresťanská Európa Židov ako najhorší druh heretikov a pripisovala každé spoločenské zlo ich kontinuálnej prítomnosti medzi veriacimi. Kým nenávisť voči Židom sa v Nemecku prejavila prevažne v sekulárnej podobe, jej korene boli náboženské a explicitne náboženská démonizácia európskych Židov pokračovala počas celého obdobia. Samotný Vatikán pokračoval v krvných hanopisoch vo svojich novinách ešte v roku 1914. Hanobenie vočí Židom pozostáva z tvrdenia, že Židia vraždia nežidov, aby získali ich krv pre svoje náboženské rituály. Toto obvinenie je stale veľmi rozšírené v moslimoskom svete. A katolícka aj protestantská cirkev majú hanebnú históriu komplicstva s nacistickou genocídou.

Osvienčim, sovietske gulagy a vražedné polia Kambodže nie sú príklady toho, čo sa stane, keď sa ľudia stanú príliš racionálnymi. Naopak, tieto hrôzy svedčia o nebezpečenstvách politického a rasového dogmatizmu. Je čas, aby kresťania ako ste Vy, prestali predstierať, že racionálne odmietnutie Vašej viery znamená slepé prijatie ateizmu ako dogmy. Človek nemusí prijať nič bez dostatočných dôkazov, aby dospel k záveru, že panenské narodenie Ježiša je absurdná idea. Problém s náboženstvom – rovnako ako s nacizmom, stalinizmom alebo akoukoľvek inou totalitárnou mytológiou – je problém dogmy samotnej. Nepoznám žiadnu spoločnosť, ktorá by niekedy v ľudských dejinách trpela preto, že jej ľudia príliš túžili po dôkazoch na podporu svojich vnútorných presvedčení.

KÝM VY veríte, že skončiť s náboženstvom je nemožný cieľ, je dobré si uvedomiť, že veľká časť rozvinutého sveta ho už skoro dosiahla. Nórsko, Island, Austrália, Kanada, Švédsko, Švajčiarsko, Belgicko, Japonsko, Holandsko, Dánsko a Veľká Británia patria medzi najmenej religiózne spoločnosti na svete. Podľa Správy o ľudskom rozvoji Organizácie spojených národov (2005) sú tiež najzdravšie, ako to dokazuje ich priemerná doba života, gramotnosť, príjem na hlavu, úroveň vzdelania, rovnosť pohlaví, počet vrážd a detskú úmrtnosť. Pokiaľ ide o problém kriminality v Západnej Európe, je z veľkej časti produktom imigrácie. Sedemdesiat percent väzňov napríklad vo francúzskych väzeniach sú moslimovia. Moslimovia Západnej Európy väčšinou nie sú ateisti. V protiklade päťdesiat národov, ktoré sú v rebríčku indexu ľudského rozvoja OSN najnižšie sú neotrasiteľne religiózne.

Iné analýzy vykresľujú ten istý obraz: Spojené štáty sú medzi vyspelými krajinami unikátne úrovňou svojej náboženskosti – sú tiež unikátne svojim vysokým výskytom vrážd, potratov, tehotenstiev mladistvých, sexuálne prenosných chorôb a detskou úmrtnosťou. To isté porovnanie platí aj v rámci Spojených štátov samotných: južné a stredozápadné štáty charakteristické najvyššou mierou religiozity sú obzvlášť premorené vyššie uvedenými indikátormi spoločenskej dysfunkčnosti, kým pomerne sekulárne štáty severovýchodu sa blížia európskym normám.

Hoci afiliácia k politickej strane v USA nie je perfektným indikátorom religiozity, nie je žiadnym tajomstvom, že “červené štáty” sú primárne červené v dôsledku obrovského politického vplyvu konzervatívnych kresťanov. Ak by existovala silná korelácia medzi kresťanským konzervativizmom a zdravím spoločnosti, mali by sme očakávať nejaké jej známky v červených štátoch Ameriky. Nevidíme ich. Z dvadsiatich piatich miest s najnižším výskytom násilných zločinov je 62 percent v “modrých” štátoch a 38 percent v “červených”. Z dvadsiatich piatich najnebezpečnejších miest je 76 percent v červených štátoch a 24 percent v modrých. V skutočnosti tri z piatich najnebezpečnejších miest v USA sú v nábožnom štáte Texas. Dvanásť štátov s najvyššou mierou vlúpaní je červených. Dvadsať päť z dvadsiatich deviatich štátov s najvyšším výskytom krádeží je červených. Z dvadsiatich dvoch štátov s najvyšším výskytom vrážd je červených sedemnásť.

Samozrejme, takéto korelačné dáta neodpovedajú na otázku kauzality – viera v Boha môže viesť z spoločenskej disfunkčnosti, spoločenská dysfunkčnosť môže posilňovať vieru v Boha, oba faktory sa môžu navzájom posilňovať, alebo oba môžu prameniť z hlbšieho zdroja problémov. Ale aj ponechajúc bokom otázku príčiny a následku, tieto štatistiky dokazujú že ateizmus je kompatibilný so základnými ašpiráciami občianskej spoločnosti: konzekventne tiež dokazujú, že široko prítomná viera v Boha nezaisťuje zdravie spoločnosti. Krajiny s vysokou úrovňou ateizmu sú tiež najcharitatívnejšie v zmysle percenta ich bohatstva, ktoré dávajú na sociálne programy a percenta, ktoré dávajú na pomoc rozvojovým krajinám. Pochybný vzťah medzi

kresťanskou doslovnosťou a kresťanskými hodnotami ukazuje aj rozpor s ďalšími kritériami sociálnej rovnosti. Vezmime napríklad pomer platov manažérov najvýznamnejších firiem k platu ich priemerných pracovníkov: v Británii je to 24:1, vo Francúzsku 15:1, vo Švédsku 13:1, v Spojených štátoch amerických, kde 80 percent obyvateľov očakáva, že v Súdny deň budú predvolaní pred Boha, je to 475:1. Zdá sa, že mnoho tiav očakáva, že ľahko prekĺznu cez oko ihly.

Kto dáva dobro do „Dobrej knihy“?

Dokonca aj keby viera v Boha mala jasný pozitívny vplyv na ľudské správanie, stále by to nedávalo dôvod veriť v Boha. Človek môže veriť v Boha len ak si myslí, že Boh skutočne existuje. Aj keby ateizmus viedol priamo do morálneho chaosu, neznamenalo by to, že kresťanská doktrína je pravdivá. Islam môže mať v takom prípad pravdu. Alebo všetky náboženstvá môžu fungovať ako placebo. Ako popis univerza môžu byť úplne chybné, ale napriek tomu užitočné. Dôkazy ale naznačujú, že sú rovnako chybné a nebezpečné.

Keď hovoríte o dobrých dôsledkoch Vašej viery na ľudskú morálku, operujete príkladom náboženských liberálov a umiernených veriacich. Liberáli a umiernení majú ale sklon hovoriť o pozitívnych dôsledkoch svojej viery a nie o tom, že veria v Boha kvôli pravdivosti niektorých biblických proroctiev alebo preto, že zázraky spomínané v Evanjeliách sú presvedčivé. Takíto veriaci často hovoria, že veria v Boha, pretože to „dáva zmysel ich životu“. Keď tsunami zabila niekoľko stotisíc ľudí deň po Vianociach 2004, mnohí konzervatívni kresťania videli katastrofu ako dôkaz Božieho hnevu. To Boh iste poslal ďalšiu kódovanú správu o zle potratov, modloslužobníctva a homosexuality. Hoci považujem túto interpretáciu vecí za totálne odpudivú, prinajmenšom má tú cnosť, že v rámci istej sady predpokladov je rozumná. Liberáli a umiernení na druhej strane odmietajú vyvodzovať o Bohu na základe jeho skutkov akékoľvek závery. Boh zostáva absolútnym mystériom, je to len zdroj útechy kompatibilný s najdevastujúcejším zlom. Po ázijskom tsunami sa liberáli a umiernení sa navzájom napomínali pozerať na Boha „nie ako na silu, ktorá pohla vlnu, ale ako na ľudskú odpoveď vlne“. Myslím, že asi môžeme súhlasiť, že kedykoľvek sú nafúknuté telá mŕtvych vytiahnuté na breh, sme svedkami benevolencie ľudskej a nie Božej. V deň, keď bolo naraz viac ako stotisíc detí vytrhnutých z náručia ich matiek a ľahostajne utopených, liberálna teológia sa musí postaviť voči tomu, čo predstavuje: najčírejšiu zo smrteľných pretvárok. Teológia hnevu má omnoho viac intelektuálneho hodnoty. Ak Boh existuje a má záujem o záležitosti ľudí, jeho vôľa nie je nepreniknuteľná. Jediná nepreniknuteľná vec tu je, že tak mnoho inak racionálnych mužov a žien dokáže poprieť nezmierniteľnú hrôzu týchto udalostí a považovať to za vrchol morálnej múdrosti.

SPOLU s väčšinou kresťanov veríte, že smrteľníci ako Vy nemôžu odmietnuť morálnosť Biblie. Nemôžeme napríklad povedať, že Boh urobil chybu, keď utopil väčšinu ľudstva v potope v Genesis, lebo toto je len spôsob ako sa to javí z nášho obmedzeného pohľadu. Ale predsa máte pocit, že ste v stave posudzovať, že Ježiš je Syn Boží, že Zlaté pravidlo je vrchol morálnej múdrosti a že Biblia samotná neprekypuje lžami. Používate svoju vlastnú morálnu intuíciu na autentikáciu múdrosti Biblie – a v nasledujúcej chvíli tvrdíte, že my, ľudské bytosti, nemôžeme nijak spoliehať na našu vlastnú intuíciu, aby nás správne viedla svetom a namiesto nej musíme závisieť od predpisov Biblie. Používate Vašu vlastnú morálnu intuíciu na rozhodnutie, že Biblia je vhodná garancia Vašich morálnych intuícií. Vaše vlastné intuície sú stále primárne a vaše odôvodňovanie je cirkulárne.

MY rozhodujeme, čo je dobré v Dobrej knihe. My čítame Zlaté pravidlo a posudzujeme ho ako brilantný destilát mnohých z našich morálnych impulzov. A potom narazíme na ďalšie z Božích učení o morálke:

ak muž počas svadobnej noci zistí, že jeho nevesta nie je panna, na prahu dverí jej otca ju musí ukameňovať na smrť (Deuteronómium 22:13-21).

Ak sme civilizovaní, odmietneme to ako najodpornejšie predstaviteľné šialenstvo. Aby sme tak urobili, musíme uplatniť našu vlastnú morálnu intuíciu. Viera, že Biblia je slovo Božie nám vôbec v ničom nepomôže. Máme pred sebou jednoduchú voľbu: môžeme viesť o morálke konverzáciu na úrovni dvadsiateho prvého storočia – konverzáciu v ktorej využijeme všetky vedecké pohľady a filozofické argumenty, ktoré boli nazhromaždené za posledné dve tisícročia ľudských rozpráv, alebo sa môžeme uzavrieť do konverzácie z prvého storočia, ako je uchovaná v Biblii. Prečo by ktokoľvek volil druhý prístup?

Božia dobrota

Niekde na svete muž uniesol dievčatko. Čoskoro ju znásilní, bude mučiť a zavraždí. Ak sa ukrutnosť tohto druhu nedeje presne v tejto chvíli, stane sa v priebehu niekoľkých hodín alebo maximálne dní. Takúto istotu môžeme vyvodiť zo štatistických zákonov, ktoré riadia životy šiestich miliárd ľudských bytostí. Štatistiky tiež naznačujú, že rodičia tohto dievčatka veria – tak ako Vy – že všemocný a vše milujúci Boh dohliada na nich a ich rodinu. Majú pravdu, že tomu veria? Je dobré, že tomu veria?

Nie.

V tejto odpovedi je obsiahnutý celý ateizmus. Ateizmus nie je filozofia. Nie je to dokonca ani svetonázor: je to jednoducho prijatie očividného. V skutočnosti by termín „ateizmus“ ani nemal existovať. Nikto sa nemusí identifikovať ako „nie-astrológ“ alebo „nie-alchymista“. Nemáme pojmy na ľudí, ktorí pochybujú o tom, že Elvis je stále nažive alebo o tom, že mimozemšťania prešli galaxie len aby obťažovali farmárov a ich dobytok. Ateizmus nie je nič iné, ako zvuky, ktorí robia rozumní ľudia v prítomnosti neopodstatnených náboženských presvedčení. Ateista je jednoducho človek, ktorý verí, že 260 miliónov Američanov (87 percent populácie USA) tvrdiacich, že „nikdy nezapochybovali o existencii Boha“ by mali mať povinnosť predložiť dôkazy jeho existencie – a vzhľadom na neúnavnú deštrukciu nevinných ľudských bytostí, ktorej sme dennodenne po celom svete svedkami samozrejme aj dôkazy Božej benevolencie. Ateista je človek, ktorý verí, že vražda jediného dievčatka – aj keby sa stala raz za milión rokov – vrhá pochybnosť na ideu benevolentného Boha.

Príklady Božieho zlyhania pri ochrane ľudstva sú všadeprítomné. Mesto New Orleans bolo nedávno zničené hurikánom. Viac ako tisíc ľudí zahynulo, desiatky tisíc prišli o všetky svoje pozemské statky a skoro milión bol presídlený. Môžeme s istotou tvrdiť, že skoro každá osoba žijúca v New Orleans vo chvíli úderu kurikánu Katrina zdieľala Vašu vieru vo všemocného, vševedúceho a milosrdného Boha. Ale čo robil Boh kým Katrina devastovala ich mesto? On určite počul modlitby tých prestarnutých mužov a žien, čo unikli pred stúpajúcou vodou do bezpečia ich podkroví, len aby tam boli pomaly utopení. Toto boli ľudia viery. Boli to dobrí muži a ženy, ktorí sa modlili po celý ich život. Máte odvahu pripustiť to, čo je zjavné? Títo úbohí ľudia zomreli hovoriac k imaginárnemu priateľovi.

Samozrejme, bolo množstvo varovaní, že búrka „biblických rozmerov“ zasiahne New Orleans a že ľudská reakcia na vyvíjajúcu sa katastrofu bola tragicky neadekvátna. Ale ona bola nemiestna len vo svetle vedy. Náboženstvo neposkytlo pre reakciu vôbec žiadnu bázu. Včasné varovania o trase Katriny boli vytiahnuť z nemej Prírody meteorologickými výpočtami a satelitnými zobrazeniami. Boh o svojich plánoch nepovedal nikomu. Keby sa obyvatelia New Orleansu mali spoľahnúť len na milosť Božiu, nevedeli by o tom, že sa blíži vražedný hurikán až kým by nezacítili prvé poryvy vetra na svojich tvárach. A predsa, ako Vás vôbec neprekvapí, prieskum uskutočnený The Washington Post zistil, že 80 percent tých čo Katrinu prežili tvrdia, že hurikán len posilnil ich vieru v Boha.

Keď hurikán Katrina devastoval New Orleans, skoro tisícka šiítskych pútnikov bola ušliapaná na smrť na moste v Iraku. Títo pútnici mocne verili v Boha Koránu. Ich život bol iste organizovaný okolo neoddiskutovateľných faktov o jeho existencii: ich ženy pred Ním chodili zahalené, ich muži regulárne zabíjali jeden druhého kvôli rivalizujúcim interpretáciám Jeho slova. Bolo by pozoruhodné ak by len jediný čo prežil túto tragédiu stratil svoju vieru. Je pravdepodobnejší, že tí čo prežili si predstavujú, že boli ušetrení vďaka Božej milosti.

Je čas aby sme uznali bezhraničný narcisizmus a sebapodvod zachránených. Je načase aby sme uznali aké nedôstojné je pre preživších namýšľať si, že boli ušetrení milujúcim Bohom, kým ten istý Boh utopil batoľatá v ich kolískach. Keď raz prestanete obaľovať realitu trpiaceho sveta náboženskými fantáziami, vtedy zacítite až vo svojich kostiach aký drahocenný je život – a, samozrejme, aké nešťastie je, že milióny ľudských bytostí trpia tie najkrutejšie konce ich šťastia bez akejkoľvek príčiny.

ČLOVEK sa čuduje, aká obrovská a bezdôvodná by musela byť katastrofa, ktorá by otriasla svetovou vierou. Holokaust to nedosiahol. Nedosiahla to ani genocída v Rwande, dokonca ani s kňazmi mávajúcimi mačetami medzi páchateľmi. Päťsto miliónov ľudí zomrelo v dvadsiatom storočí na kiahne, mnoho z nich boli deti. Božie cesty sú, vskutku, nevyspytateľné. Zdá sa, že akýkoľvek fakt, bez ohľadu na to ako nešťastný, možno zosúladiť s náboženskou vierou.

Samozrejme, ľudia všetkých vier sa pravidelne navzájom uisťujú, že Boh nie je za ľudské utrpenie zodpovedný. Ale ako inak môžeme rozumieť tvrdeniu, že Boh je rovnako vševedúci ako aj všemocný? Toto je samozrejme odveký problém obrany Boha a mali by sme ho považovať za vyriešený. Ak Boh existuje, buď preto, aby zastavil tie najšialenejšie pohromy nemôže nič urobiť, alebo nemá záujem. Takže Boh je buď impotentný, alebo zlý. Teraz môžete byť v pokušení urobiť nasledujúcu piruetu: Boha nemožno posudzovať ľudskými morálnymi štandardami. Ale videli sme, že ľudské morálne štandardy sú presne tie, čo na prvom mieste používate na zadefinovanie Božej dobroty. A ktorýkoľvek Boh ktorý by sa Osobne zaoberal niečím tak triviálnym ako je manželstvo homosexuálov alebo meno, ktorým má byť oslovovaný počas modlitieb nie je až tak nepoznateľný.

Je tu samozrejme ešte druhá možnosť, a tá je aj najracionálnejšia, aj najmenej nechutná – biblický Boh je len fikcia, práve tak ako Zeus a tisícky ďalších mŕtvych bohov ktorých dnes väčšina duševne zdravých ľudských bytostí ignoruje. Môžete dokázať, že Zeus neexistuje? Samozrejme, že nie. A predsa, predstavte si, že by sme žili v spoločnosti, v ktorej by ľudia každoročne míňali desiatky miliárd dolárov zo svojho osobného príjmu na obete pre bohov na Olympe, v ktorej by vláda míňala ďalšie miliardy na podporu inštitúcií venujúcich sa týmto bohom, kde by pohanským chrámom šli ďalšie bezpočetné miliardy daňových úľav, kde by zvolení úradníci robili všetko možné aby brzdili lekársky výskum z úcty k Ilias a Odysee, a kde by každá diskusia o verejnej politike bola rozvracaná vrtochmi starodávnych autorov, ktorí písali dobre, ale ktorí nevedeli dosť o povahe skutočnosti ani na to, aby držali svoje exkrementy ďaleko od svojho jedla. Bola by to hrozná mislokácia našich materiálnych, morálnych a intelektuálnych zdrojov. A predsa, toto je presne tá spoločnosť, v ktorej žijeme.Toto je žalostne iracionálny svet, na tvorbe ktorého Vy a Vaši priatelia kresťania tak neúnavne pracujete.

Je strašné, že my všetci zomrieme a stratíme všetko, čo milujeme. Je dvojnásobne strašné že tak mnoho ľudských bytostí tak nezmyselne trpí počas svojho života. Tak veľa z tohto utrpenia možno priamo pripísať náboženstvu, náboženskej nenávisti, náboženským vojnám, náboženským tabu a náboženskému vyčerpávaniu nedostatkových zdrojov. To je to, čo robí poctivú kritiku náboženskej viery morálnou a intelektuálnou nevyhnutnosťou. Nanešťastie vyjadrenie takejto kritiky vytláča neveriaceho na okraj našej spoločnosti. Len tým, že je ateista v kontakte s realitou, zdá sa byť hanebne mimo kontakt s fantazijným životom svojich susedov.

Sila proroctva

Často sa hovorí, že je rozumné veriť v Bibliu ako slovo Božie, pretože mnoho udalostí spomínaných v Novom zákone potvrdzuje proroctvá Starého zákona. Ale položte si otázku, aké ťažké bolo pre autorov Evanjelií vyrozprávať príbeh Ježišovho života tak, aby potvrdzoval proroctvá Starého zákona? Nebolo by v silách ktoréhokoľvek smrteľníka napísať knihu, ktorá potvrdzuje predpovede predchádzajúcej knihy? V skutočnosti, na základe textových dokladov vieme, že autori Evanjelií urobili presne to.

Autori Lukáša a Matúša napríklad tvrdia, že Mária počala ako panna, opierajúc sa na grécky preklad Izaiáša 7:14. Hebrejský text Izaiáša však používa výraz ´alma, čo znamená jednoducho „mladá žena“ bez akýchkoľvek implikácií panenstva. Zdá sa isté, že dogma o panenskom narodení a veľa z následnej úzkosti kresťanského sveta zo sexuality, je len produktom nepresného prekladu z hebrejčiny. Ďalšia rana proti doktríne o panenskom počatí je, že ďalší evanjelisti o ňom nepočuli. Marek a Ján sa zdajú byť znepokojení obvineniami o Ježišovej nelegitímnosti, ale nikdy sa nezmieňujú o jeho zázračnom pôvode. Pavol sa zmieňuje o Ježišovi ako o „narodenom zo semena Dávidovho podľa tela“ a „zrodenom zo ženy“ bez toho, aby sa akokoľvek odvolával na Máriine panenstvo.

A evanjelisti urobili aj ďalšie akademické chyby. Matúš 27: 9-10 napríklad vyhlasuje, že napĺňa výrok ktorý pripisuje Jeremiášovi. Výrok sa v skutočnosti objavuje v Zachariášovi 11: 12-13. Evanjeliá takisto priamo protirečia navzájom samy sebe. Ján nám hovorí, že Ježiš bol ukrižovaný deň predtým ako bolo jedené pašiové jedlo: Marek hovorí, že to bolo deň potom. Ako môžete vo svetle takýchto diskrepancií veriť, že Biblia je dokonalá vo všetkých svojich častiach? Čo si myslíte o moslimoch, mormonoch a sikhoch, ktorí ignorujú podobné protirečenia v ich svätých knihách? Hovoria tiež veci ako „ Duch svätý má oko len pre podstatu a nie je viazaný slovami“ (Luther). Robí Vás to čo len trošku náchylnejšieho prijať ich sväté písma ako perfektné slovo stvoriteľa sveta?

KRESŤANIA PRAVIDELNE tvrdia, že Biblia predpovedá historické udalosti. Napríklad Deuteronomium 28:64 hovorí, „Hospodin ťa rozptýli medzi všetky národy od jedného konca po druhý koniec zeme” Ježiš v Lukášovi 19:43-44 hovorí, “Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán a zrovnajú ťa so zemou, i tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznal čas svojho navštívenia.” Očakáva sa od nás, aby sme verili, že tieto vyhlásenia predpovedajú následnú históriu Židov s takou tajomnou špecifickosťou, že musíme prijať ich nadprirodzené vysvetlenie.

Len si predstavte, aké dych vyrážajúco špecifické by bolo proroctvo, keby bolo skutočne produktom vševedúcna. Keby Biblia bola taká kniha, robila by o udalostiach ľudstva perfektne presné predpovede. Očakávali by sme, že bude obsahovať pasáž ako napríklad: Koncom dvadsiateho storočia ľudstvo vyvinie globálne prepojený systém počítačov – ktorého princíp som určil v Leviticuse – a tento systém bude nazvaný internet”. Biblia nič také neobsahuje. V skutočnosti neobsahuje jedinú vetu, ktorá by nemohla byť napísaná mužom alebo ženou žijúcou v prvom storočí. To by Vás malo znepokojovať. Kniha napísaná vševedúcou bytosťou by mohla obsahovať kapitolu o matematike, ktorá by po dvoch tisícročiach nepretržitého používania bola stále najbohatším zdrojom matematického poznania. aké ľudstvo kedy dosiahlo. Namiesto toho Biblia neobsahuje žiadnu formálnu diskusiu o matematike a má niekoľko očividných matematických chýb. Na dvoch miestach napríklad Dobrá kniha hlása, že pomer obvodu kruhu k jeho priemeru je 3:1 (Prvá kniha kráľov 7:23-26 a Druhá kniha kronická 4:2-5). Ako aproximácia konštanty Pí to nie je nijak impresívne. Desiatková expanzia Pí pokračuje do nekonečna – 3,1415926535… – a moderné počítače nám ju dnes umožňujú vypočítať do akéhokoľvek stupňa presnosti si želáme. Ale aj Egypťania, aj Babylončania zaokrúhľovali Pí na niekoľko desatinných miest niekoľko storočí predtým ako boli napísané najstaršie knihy Biblie. Biblia nám ponúka zaokrúhlenie ktoré je aj na štandardy starovekého sveta biedne. Ako by nikoho nemalo prekvapiť, verní našli spôsoby ako aj toto racionalizovať, ale tie racionalizácie nemôžu ukryť zjavnú nedostatočnosť Biblie ako zdroja matematického náhľadu. Môžeme absolútne bezpečne povedať, že ak by grécky matematik Archimedes napísal príslušné pasáže Prvej knihy kráľov a Druhej knihy kronickej, text by niesol omnoho väčšie dôkazy autorovej “vševedúcnosti”.

Prečo Biblia nehovorí nič o elektrine, alebo o DNA, alebo o skutočnom veku a veľkosti vesmíru? A čo trebárs o liečbe rakoviny? Keď raz plne pochopíme biológiu rakoviny, toto porozumenie bude ľahké zosumarizovať na niekoľkých stranách textu. Prečo tieto strany alebo niečo aspoň vzdialene im podobné, nenachádzame v Biblii? V tejto samej chvíli dobrí, zbožní ľudia strašlivo umierajú na rakovinu, a mnoho z nich sú deti. Biblia je veľmi hrubá kniha. Boh mal dosť miesta na to, aby nás do drobného detailu informoval ako máme držať otrokov a obetovať širokú škálu zvierat. Pre niekoho, kto stojí mimo kresťanskej viery je úplne fascinujúce, aká obyčajná môže byť nejaká kniha a predsa byť považovaná za produkt vševedúcnosti.

Zrážka vedy a náboženstva

Hoci je nevyhnutné, aby dnes vedci poctivo hovorili o konflikte medzi vedou a náboženstvom, dokonca aj americká Národná akadémia vied deklarovala tento konflikt ako iluzórny:

“Korene zdanlivého konfliktu medzi niektorými náboženstvami a evolúciou je nedorozumenie o kritických rozdieloch medzi náboženskými a vedeckými spôsobmi poznania. Náboženstvá a veda odpovedajú na odlišné otázky o svete. Či existuje zmysel vesmíru alebo zmysel ľudskej existencie nie sú otázky pre vedu. Náboženské a vedecké cesty poznania hrali a budú hrať významné úlohy v ľudskej histórii… Veda je cesta poznania prírodného sveta. Je obmedzená na vysvetľovanie prírodného sveta prírodnými dôvodmi. Veda nemôže povedať nič o nadprirodzene. Či Boh existuje alebo nie, je otázka voči ktorej je veda neutrálna. “

Toto vyhlásenie je úžasné pre jeho nedostatok poctivosti. Samozrejme, vedci žijú v nepretržitom strachu zo straty verejných fondov, takže NAV mohla jednoducho vyjadriť len surovú hrôzu z davu platiačov daní. Pravda však je, že konflikt medzi náboženstvom a vedou je nevyhnutný. Úspech vedy často prichádza na úkor náboženských dogiem: udržiavanie náboženských dogiem vždy ide na úkor vedy. Naše náboženstvá nielen jednoducho hovoria o “účele ľudského bytia”. Tak ako veda, každé náboženstvo zaujíma špecifické stanoviská o tom, aký svet je. Tieto stanoviská sa tvária ako fakty: stvoriteľ sveta môže počuť (a občas odpovie na vaše modlitby), duša vstupuje do zygoty v momente počatia, ak neveríš správnym veciam o Bohu, budeš v pekle strašne trpieť. Takéto tvrdenia sú v bytostnom konflikte s tvrdeniami vedy, lebo sú to tvrdenia založené na biednych dôkazoch.

V najširšom slova zmysle veda (science – z latinského scire, “vedieť”) reprezentuje naše najlepšie úsilie spoznávať pravdu o našom svete. Nepotrebujeme teraz rozlišovať medzi “tvrdou” a “mäkkou” vedou, alebo medzi prírodnými vedami a vetvami spoločenských vied ako história. Je napríklad historickým faktom, že 7. decembra 1941 Japonci bombardovali Pearl Harbor. Táto skutočnosť následne vytvára časť svetonázoru vedeckej racionality. Človek veriaci, že sa to stalo v iný deň alebo že bomby v skutočnosti zhodili Egypťania by vzhľadom na existujúce dôkazy musel veľa vysvetlovať. Jadrom vedy nie je kontrolovaný experiment alebo matematické modelovanie: jej jadrom je intelektuálna poctivosť. Je načase, aby sme uznali základnú črtu ľudského diskurzu: keď zvažujeme pravdivosť výroku, buď sa púšťame do poctivého hodnotenia dôkazov a logických argumentov, alebo nie. Náboženstvo je tá oblasť života, k ktorej si ľudia predstavujú, že sa na ňu vzťahujú nejaké iné štandardy intelektuálnej integrity.

VEZMITE do úvahy súčasné diskusie Rímskokatolíckej cirkvi o doktríne limba (prázdnota, ničota). Tridsať špičkových teológov z celého sveta sa nedávno zišlo vo Vatikáne, aby diskutovali, čo sa stane deťom, ktoré zomrú bez podstúpenia posvätného rituálu krstu. Katolíci od stredoveku verili, že takéto deti idú do stavu limbo, kde sa navždy tešia z toho čo Sv. Tomáš Akvinský označil ako “prirodzené štastie”. Toto bolo ale v rozpore s názorom Sv. Augustína, ktorý veril, že tieto nešťastné detské duše strávia večnosť v pekle.

Hoci limbo nemá žiadnu oporu v písme a nikdy nebolo oficiálnou doktrínou Cirkvi, po stáročia bolo významnou zložkou katolíckej tradície. V roku 1905 sa zdalo, že ho pápež Pius X plne potvrdil: “Deti ktoré zomrú bez krstu idú do limba, kde sa neradujú z Boha, ale ani netrpia.” Teraz sa veľké mysle Cirkvi zhromaždili, aby celú záležitosť prehodnotili.Dokážeme si vôbec predstaviť projekt ktorý by bol intelektuálne zúfalejší ako toto? Len si predstavte aké to musia byť diskusie. Je čo len najmenšia možnosť, že by niekto predložil dôkazy naznačujúce večný osud nepokrstených detí po smrti? Ako môže akýkoľvek vzdelaný človek považovať toto za čokoľvek iné než za smiešne, hrôzostrašné a nepredstaviteľné plytvanie časom? Keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že toto je tá istá inštitúcia, ktorá vyprodukovala a ukrývala elitnú armádu obťažovateľov detí, celý podnik začína púšťať skutočne diabolskú auru vymrhanej ľudskej energie.

KONFLIKT medzi vedou a náboženstvom možno zredukovať do jednoduchej skutočnosti ľudského poznania a prejavu: buď má osoba pre to čomu verí dobré dôvody, alebo ich nemá. Ak by existovali dobré dôvody veriť že Ježiš sa narodil z panny, alebo že Mohamed odletel do neba na okrídlenom koňovi, tieto predstavy by sa nevyhnutne stali súčasťou nášho racionálneho popisu univerza. Každý uznáva, že spoliehať na “vieru” pri

rozhodovaní o špecifických otázkach historického faktu je smiešne – teda aspoň dovtedy, kým sa konverzácia nestočí ku knihám ako je Biblia alebo Korán, na zmŕtvychvstanie Ježiša, na Mohamedovu konverzáciu s archanjelom Gabrielom alebo akúkoľvek inú náboženskú dogmu. Je čas aby sme uznali, že viera nie je nič viac ako licencia ktorú si navzájom dávajú nábožní ľudia aby mohli veriť vtedy, keď zlyhávajú argumenty.

Kým silne veriť bez dôkazov je považované za známku bláznovstva alebo hlúposti v každej inej oblasti života, viera v Boha si v našej spoločnosti stále udržiava ohromnú prestíž. Náboženstvo je jediná oblasť nášho diskurzu v ktorej je považované za vznešené predstierať istotu vo veciach, o ktorých si nemôže byť istá žiadna ľudská bytosť. Svoje hovorí, že táto aura vznešenosti sa týka len tých náboženstiev, ktoré stále majú dostatok veriacich. Ktokoľvek prichytený pri tom, že by uctieval Poseidóna, hoci aj na mori, by bol považovaný za vyšinutého. Pravdupovediac, dostávam protestujúce emaily od ľudí, ktorí vo všetkej vážnosti veria, že Poseidon a bohovia gréckej mytológie sú reálni.

Skutočnosť života

Celý komplexný život na Zemi sa vyvinul z jednoduchších životných foriem v priebehu miliárd rokov. Toto je skutočnosť ktorá už viac nie je predmetom inteligentnej debaty. Ak pochybujete, že sa ľudské bytosti vyvinuli zo skorších druhov, môžete rovnako pochybovať o tom, že slnko je hviezda. Zaiste, slnko nevyzerá ako bežná hviezda, ale my vieme, že je to hviezda ktorá je zhodou okolností relatívne blízko k Zemi. Predstavte si Váš potenciál utŕžiť hanbu, keby Vaša náboženská viera spočívala na predpoklade že slnko vôbec nie je hviezdou. Predstavte si milióny kresťanov v Spojených štátoch míňajúcich každý rok stovky miliónov dolárov na boj proti bezbožným astronómom a astrofyzikom. Predstavte si ich ako vášnivo presadzujú, aby sa ich neopodstatnené predstavy o slnku vyučovali na amerických školách. Toto je presne situácia v ktorej ste dnes vo vzťahu k evolúcii.

Kresťania, ktorí pochybujú o pravdivosti evolúcie sú náchylní hovoriť čosi ako „Evolúcia je len teória, nie fakt.“ Takéto vyhlásenia prezrádzajú seriózne neporozumenie spôsobu, akým sa s pojmom „teória“ narába vo vedeckej debate. Vo vede musia byť fakty vysvetlené v referencii na iné fakty. Tieto veľké vysvetľujúce modely sú „teórie“. Teórie predpovedajú veci a v princípe môžu byť testované. Fráza „evolučná teória“ ani v najmenšom nenaznačuje, že evolúcia nie je fakt. Človek môže hovoriť o „teórii infekčných chorôb“ alebo „teórii gravitácie“ bez toho aby spochybňoval choroby alebo príťažlivosť ako prírodné fakty.

Stojí za povšimnutie, že človek dnes môže v Amerike získať titul PhD. v ktorejkoľvek vedeckej disciplíne len preto, že cynicky používa jazyk vedy na racionalizáciu žiarivých nezrovnalostí v Biblii. Zdá sa, že pár kresťanov urobilo práve toto: niektorí dokonca dostali svoje tituly z uznávaných univerzít. Niet pochýb, že ďalší pôjdu v ich stopách. Pokiaľ títo ľudia sú technicky „vedci“, ako vedci sa nesprávajú. Jednoducho nie sú súčasťou poctivého skúmania prírody a univerza. Ich vyhlásenia o Bohu a zlyhaniach darwinizmu ani v najmenšom neznamenajú že existuje vedecký spor o evolúcii. V roku 2005 bol v 34 krajinách uskutočnený prieskum merajúci percento dospelých, ktorí akceptujú evolúciu. Spojené štáty v ňom skončili tridsiate tretie – hneď nad Tureckom. Medzitým americkí stredoškolskí študenti pravidelne končia v testoch matematiky a vied horšie ako študenti z ktorejkoľvek európskej alebo ázijskej krajiny. Tieto dáta sú jednoznačné: budujeme civilizáciu ignorancie.

Tu je to čo vieme: Vieme, že vesmír je omnoho starší ako čo tvrdí Biblia. Vieme, že všetky komplexné organizmy na Zemi, vrátane nás, sa vyvinuli z iných organizmov v priebehu miliárd rokov. Dôkazy tohoto sú totálne zdrvujúce. Niet pochýb že rôznorodý život ktorý okolo nás vidíme je vyjadrením genetického kódu zapísaného v molekule DNA, že DNA podstupuje náhodné mutácie a že niektoré mutácie zvyšujú šancu organizmu na prežitie a reprodukciu v danom prostredí. Tento proces mutácií a prírodného výberu dovolil izolovaným populáciám jednotlivcov krížiť sa a v priebehu veľmi dlhých časových úsekov a vytvárať nové druhy. Niet pochybnosti, že aj ľudský druh sa vyvinul týmto spôsobom z ne-ľudských predkov. Z genetických dôkazov vieme, že máme spoločného predka s ľudoopmi a opicami a že tento predok pre zmenu zdieľal predka s netopiermi a lietajúcimi lemurmi. Existuje široko rozvetvený strom života, ktorého základnému tvaru a charakteru dnes veľmi dobre rozumieme. Z tohoto dôvodu neexistuje vôbec žiadny dôvod veriť že individuálne druhy boli stvorené v ich dnešných podobách. Ako proces evolúcie začal je stále záhadou, ale to ani v najmenšom nenaznačuje, že je pravdepodobné, že niekde na dne toho všetkého číha božstvo. Každé poctivé čítanie biblického výkladu stvorenia tvrdí, že Boh stvoril všetky zvieratá a rastliny tak ako ich vidíme dnes. Niet pochybností, že sa v tom Biblia mýli.

Mnohí kresťania ktorí chcú spochybniť pravdivosť evolúcie dnes hlásajú čosi nazývané inteligentný dizajn (ID). Problém s ID je, že to nie je nič viac ako program politickej a náboženskej advokácie maskovaný za vedu. Keďže viera v biblického Boha nenachádza oporu v rastúcom vedeckom porozumení sveta, teoretici ID konštantne vsádzajú na oblasť vedeckej ignorancie.

Obhajoba ID nastúpila naraz na mnohých frontoch. Ako bezpočetní teisti pred nimi, nadšenci ID pravidelne tvrdia, že samotný fakt, že vesmír existuje, dokazuje existenciu Boha. Argumentujú viac-menej takto: všetko, čo existuje má dôvod, priestor a čas existujú, priestor a čas teda museli byť zapríčinení niečím, čo stojí mimo priestoru a času – a jediná vec, ktorá stojí mimo priestoru a času a predsa si uchováva moc tvoriť je Boh. Mnohí kresťania ako ste Vy považujú tento argument za presvedčivý. A predsa, aj keby sme mu uznali jeho primárne predpoklady (z ktorých každý vyžaduje omnoho viac diskusie ako kedy ID teoretici pripustia), konečný záver nenasleduje. Kto môže povedať, že jediná vec, ktorá mohla spustiť vznik priestoru a času je vyššia bytosť? Aj keby sme pripustili, že náš vesmír jednoducho musel byť namodelovaný dizajnérom, neznamenalo by to, že týmto dizajnérom je biblický Boh, alebo že On schvaľuje kresťanstvo. Ak by bol inteligentne dizajnovaný, náš vesmír by mohol bežať ako simulácia na superpočítači mimožemšťanov. Alebo by mohol byť dielom zlého Boha, alebo dvoch bohov hrajúcich sa hru na preťahovanie lanom s väčším vesmírom.

Ako zdôraznili mnohí kritici náboženstva, téza o stvoriteľovi prináša okamžitý problém nekonečného regresu. Ak Boh stvoril vesmír, kto stvoril Boha? Tvrdiť, že Boh je z definície nestvorený si jednoducho žiada otázku. Akákoľvek bytosť schopná stvoriť komplexný svet musí byť sama o sebe komplexná. Ako opakovane pozoroval biológ Richard Dawkins, jediný prirodzený proces o ktorom vieme, že je schopný produkovať bytosti, ktoré sú schopné dizajnovať veci, je evolúcia.

Pravdou je, že nikto nevie ako a prečo vznikol vesmír. Nie je jasné, či o vzniku vesmíru vôbec vieme koherentne hovoriť, keďže taká udalosť môže nastať len vo vzťahu k času – a potom už hovoríme o zrodení samotného časopriestoru. Fyzik Stephen Hawking napríklad popisuje vesmír ako 4-dimenzionálny uzavretý metafold bez začiatku a konca. Podobne ako povrch gule. Každá intelektuálne poctivá osoba uzná, že nevie prečo vesmír existuje. Vedci samozrejme svoju ignoranciu v tomto bode bez váhania priznávajú. Veriaci nie. Jednu z monumentálnych irónií náboženského diskurzu možno vychutnať vo frekvencii s ktorou sa ľudia viery vystatujú svojou pokoru a zároveň zatracujú vedcov a ďalších neveriacich pre ich intelektuálnu aroganciu. V skutočnosti niet nehanebnejšieho svetonázoru vo svojej arogantncii ako je svetonázor nábožensky veriaceho: stvoriteľ sveta má o mňa záujem, oceňuje ma, miluje ma, a po smrti ma odmení; moja dnešná viera odvodená z písma zostane najlepším vyhlásením pravdy až do konca sveta; každý kto so mnou nesúhlasí strávi večnosť v pekle… Priemerný kresťan, v priemernom kostole, počúvajúc priemernú nedeľnú omšu dosiahol vo vedeckom diskurze jednoducho nepredstaviteľný stupeň arogancie – a to sa vyskytlo pár extraordinárne arogantných vedcov.

VIAC AKO 99 PERCENT druhov ktoré kedy chodili, lietali alebo sa plazili po tejto Zemi je dnes vyhynutých. Táto skutočnosť sama o sebe zjavne vylučuje inteligentný dizajn. Keď sa pozeráme na prírodný svet, vidíme mimoriadnu rôznorodosť, ale nevidíme optimálny dizajn. Vidíme nadbytočnosť, regresie a nie nevyhnutnú komplikovanosť; vidíme fascinujúce chyby, ktoré vedú k utrpeniu a smrti. Vidíme nelietavých vtákov a hady s panvou. Vidíme druhy rýb, mlokov a kôrovcov ktoré majú nefunkčné oči, lebo po milióny rokov pokračovali vo vývoji v tme. Vidíme veľryby, ktorým počas fetálneho vývoja narastú zuby len aby boli v dospelosti reabsorbované. Ak Boh stvoril všetky druhy života na Zemi “inteligentne, sú takéto črty nášho sveta úplným mystériom; žiadna z nich nie je prekvapujúca vo svetle evolúcie.

Biológovi J.B.S.Haldanovi sa pripisuje výrok, že ak existuje Boh, má “mimoriadnu náklonnosť pre chrobáky”. Človek by dúfal, že tak devastujúce pozorovanie raz navždy zatvorí knihu kreacionizmu. Pravda pritom je, že hoci dnes poznáme okolo 350 tisíc druhov chrobákov, zdá sa, že Boh má ešte väčšiu náklonnosť k vírusom. Biológovia odhadujú, že na každý druh zvieraťa na Zemi pripadá najmenej desať línií vírusov. Mnohé vírusy sú samozrejme benígne a niektoré mohli zohrať dôležitú úlohu pri vzniku komplexných organizmov. Ale vírusy zvyknú používať organizmy ako ste Vy a ja ako svoje požičané genitálie. Mnohé z nich napadajú naše bunky aby ich zničili, zničiac v procese nás celých – strašlivo, nemilosrdne, neúnavne. Vírusy ako HIV, rovnako ako široké spektrum baktérií, možno pozorovať ako sa vyvíjajú priamo pod našimi nosmi a na škodu nás všetkých získavajú odolnosť voči antivirálnym liekom a antibiotikám. Evolúcia predpovedá aj vysvetľuje tento fenomén – kniha Genezis nie. Ako môžete veriť, že náboženská viera ponúka najlepší výklad týchto skutočností, alebo že z nich vyplýva nejaký hlbší, sucitný účel nejakej vševedúcej bytosti?

Naše vlastné telá sú svedectvom výstrednosti a nekompetentnosti stvoriteľa. Ako embryá vytvárame chvosty, žiabrové oblúky a celý kožuch z vlasov podobný ako u opíc. Našťastie väčšina z nás tieto pôvabné doplnky stratí ešte pred narodením. Túto bizarnú sekvenciu tvarov je možné pohotovo interpretovať v evolučných a genetických termínoch: je však úplným tajomstvom ak by sme boli produktom inteligentného dizajnu. Muži majú močovovú rúru, ktorá vedia priamo cez prostatu. Prostata má počas života sklon zväčšovať sa. Následne, ako môže dosvedčiť väčšina mužov nad šesťdesiatku, prinajmenšom jeden dizajn na Božej zemi necháva veľa po čom túžiť. Panva žien nebola dizajnovaná tak inteligentne, ako by mohla, aby slúžila zázraku zrodenia. V dôsledku toho každý rok stovky tisíc žien trpia na predĺžený a sťažený pôrod, ktorý vedie k pretrhnutiu známemu ako pôrodnícka fistula. Ženy v rozvojových krajinách ktoré trpia na tento stav sa stávajú neschpnými udržať moč a sú často odvrhnuté svojimi manželmi a vylúčené zo svojich komunít. Populačný fond OSN odhaduje, že s fistulou dnes žijú viac ako dva milióny žien. Liečba pôrodníckej fistuly je jednoduchý zákrok, nie modlitba. Zatiaľ čo mnoho ľudí po celom svete je presvedčených, že modlitba lieči širokú škálu chorôb, napriek tomu, čo indikuje najlepší vedecký výskum. Je zvláštne, že sa verí, že modlitba funguje iba pri chorobách a zraneniach, ktoré sú sebalimitujúce. Nikto napríklad seriózne neverí, že modlitba spôsobí dorastenie amputovanej končatiny. Prečo nie? Salamandre to bežne zvládajú, predpokladáme, že bez modlitby. Ak boh odpovedá na modlitby, aspoň niekedy, prečo občas nevylieči amputovanému človeku, ktorý si to zaslúži? A prečo ľudia viery neočakávajú, že v takom prípade bude modlitba fungovať. Existuje šikovná stránka, ktorá sa venuje tejto záhade www.whywontgodhealamputees.com .

Príkladov neinteligentného dizajnu je v prírode toľko, že by sa len ich zoznamom dala popísať celá kniha. Dovolím si už len jeden príklad. Ľudský dýchací a zažívací trakt zdieľajú malé potrubie v hrtane. Táto črta inteligentného dizajnu len v Spojených štátoch privedie každoročne do ambulancií desiatky tisíc detí. Niekoľko stoviek z nich sa udusí. Mnohé ďalšie utrpia neopraviteľné poškodenie mozgu. Akému zmyslu pre súcit to slúži? Samozrejme že si môžeme predstaviť súcitný zmysel: možno rodičia takéhoto dieťaťa potrebovali dostať lekciu; možno Boh pripravil pre každé dieťa ktoré sa udusí vrchnáčikom z flaše špeciálnu odmenu v nebi. Problém je, že takáto predstavivosť je kompatibilná s akýmkoľvek stavom sveta. Aká hrôzostrašnosť by sa nedala takýmto spôsobom zracionalizovať? A prečo by ste mali takto uvažovať? Ako je morálne takto uvažovať?

Náboženstvo, násilie a budúcnosť civilizácie

Miliardy ľudí zdieľajú Vašu vieru, že stvoriteľ sveta napísal (alebo nadiktoval) jednu z našich kníh. Nanešťastie je mnoho kníh, ktoré predstierajú božské autorstvo a robia navzájom nezlučiteľné požiadavky o tom, ako musíme všetci žiť. Súťažiace náboženské doktríny rozbili náš svet do oddelených morálnych komunít a tieto delenia sa stali neustálym zdrojom ľudských konfliktov.

Ako odpoveď na túto situáciu mnohí rozumní ľudia obhajujú čosi čo nazývajú náboženskou toleranciou. Kým náboženská tolerancia je určite lepšia ako náboženská vojna, tolerancia nie je bez jej problémov. Náš strach z toho, že vyprovokujeme náboženskú nenávisť nás odsúdil k tomu, že si neželáme kritizovať myšlienky, ktoré sú čoraz maladaptívnejšie a očividne smiešne. Uložil nám tiež povinnosť klamať samým sebe – opakovane a na najvyššej úrovni diskurzu – o kompatibilite medzi náboženskou vierou a vedeckou racionalitou. Naše súťažiace náboženské istoty prekážajú zrodeniu naliehavej životaschopnej globálnej civilizácie. Náboženská viera – viera, že je Boh, ktorému záleží akým menom je nazývaný, viera, že Ježiš sa ide vrátiť na Zem, viera, že moslimskí martýri idú priamo do raja – je na nesprávnej strane eskalujúcej vojny ideí.

Náboženstvo zvyšuje stávku o ktorú v ľudských konfliktoch ide omnoho vyššie ako to môže dokázať tribalizmus, rasizmus alebo politika. Je to jediná forma myslenia v štýle my – oni, ktorá vrhá rozdiely medzi ľuďmi do polohy večnej odmeny a večného trestu. Jedna z pretrvávajúcich patológií ľudskej kultúry je tendencia vychovávať deti tak, aby sa báli a demonizovali iné ľudské bytosti na základe náboženskej viery. Následne viera inšpiruje násilie prinajmenšom na dvoch frontoch. Po prvé, ľudia často zabíjajú iných ľudí, lebo veria že to od nich žiada stvoriteľ sveta. Islamský terorizmus je súčasným príkladom tohto druhu správania. Po druhé, omnoho väčšie počty ľudí upadli do vzájomných konfliktov, lebo definujú svoju morálnu komunitu na základe náboženskej príslušnosti: moslimovia držia s inými moslimami, protestanti s protestantmi, katolíci s katolíkmi. Tieto konflikty nie sú vždy explicitne náboženské. Ale bigotnosť a nenávisť, ktoré komunity navzájom oddeľujú, sú často produktom ich náboženských identít. Konflikty, ktoré vypadajú ako motivované úplne pozemskými vecami preto majú často svoje hlboké korene v náboženstve. Boje, ktoré zamorili Palestínu (židia verzus moslimovia), Balkán (ortodoxní Srbi verzus katolícki Chorváti, ortodoxní Srbi verzus bosnianski a albánski moslimovia), Severné Írsko (protestanti verzus katolíci), Kašmír (moslimovia verzus hinduisti), Sudán (moslimovia verzus kresťania a animisti – dlhotrvajúca vojna odlišná od súčasnej genocídy odohrávajúcej sa v regióne Darfour), Nigéria(moslimovia verzus kresťania), Etiópia a Eritrea (moslimovia verzus kresťania), Pobrežie Slonoviny (moslimovia verzus kresťania), Sri Lanka (sinhálski budhisti verzus tamilskí hinduisti), Filipíny (moslimovia verzus kresťania), Irak a Irán (šiíti verzus suniti) a Kaukaz (ortodoxní Rusi verzus čečenskí moslimovia, moslimskí Azerbajdžanci verzus katolícki a ortodoxní Arméni) sú len niektoré nedávne prípady.

A predsa, hoci sú náboženské štiepenia na našom svete tak úplne zjavné, mnohí ľudia si stále predstavujú, že náboženské konflikty sú spôsobené nedostatkom vzdelania, chudobou alebo politikou. Väčšina neveriacich, liberálov a umiernených si očividne myslí, že v skutočnosti nikto nikdy neobetuje svoj život, alebo životy iných, v mene svojej náboženskej viery. Takí ľudia jednoducho nevedia, čo to znamená byť si istý rajom.

Následne ani nemôžu veriť že niekto si rajom je istý. Je dobré si spomenúť že únoscovia 11. septembra boli vysokoškolsky vzdelaní ľudia zo strednej triedy, ktorí nemali žiadnu zrejmú skúsenosť politického útlaku. Čo však mali, bol značný čas, ktorý strávili v ich mešitách rozprávajúc sa o neprávostiach neveriacich a rozkošiach ktoré čakajú martýrov v raji. Koľko viac architektov a inžinierov ešte musí napáliť do stien v rýchlosti štyristo míľ za hodinu než si pripustíme že násilie džihádistov nie je len záležitosťou vzdelania, chudoby alebo politiky? Pravda – dosť udivujúco – je takáto: v roku 2006 môže mať jednotlivec dostatočné intelektuálne a materiálne zdroje na to, aby skonštruoval atómovú bombu a stále pritom môže veriť že v raji dostane sedemdesiat dva panien. Západní sekularisti, liberáli a umiernení sú v pochopení tohto veľmi pomalí. Dôvod ich zmätenosti je jednoduchý: nevedia, aké to je naozaj veriť v Boha.

ZVÁŽME V STRUČNOSTI kam nás na globálnej scéne vedú nezhodujúce sa náboženské istoty. Zem je dnes domovom asi 1.4 miliardy moslimov, z ktorých mnohí veria že jedného dňa Vy aj ja alebo konvertujeme na islam, alebo budeme žiť poddaní moslimského kalifátu, alebo budeme zabití pre našu nevieru. Islam je dnes najrýchlejšie rastúca viera v Európe. Pôrodnosť medzi európskymi moslimami je tri krát vyššia ako u ich nemoslimských susedov. Ak bude súčasný trend pokračovať, Francúzsko bude prevažne moslimskou krajinou za dvadsaťpäť rokov – a to ak by bola imigrácia bola zastavená hneď zajtra. V Európe moslimské komunity často prejavujú malý sklon osvojiť si sekulárne a občianske hodnoty hostiteľských krajín, a predsa tieto hodnoty využívajú až na doraz, keď požadujú toleranciu pre svoju mizogýniu, antisemitizmus a pre náboženskú nenávisť, ktorá je pravidelne kázaná v ich mešitách. Nútené manželstvá, vraždy cti, trestné skupinové znásilnenia a vražedná averzia k homosexuálom sa dnes stali črtami inak sekulárnej Európy, pozornosť islamu. Ženy majú zneuctiť svoje rodiny v prípade, ak odmietnu dohodnuté manželstvo, chcú rozvod, spáchajú neveru, dokonca aj keď sú znásilnené alebo sa stanú obeťami sexuálneho útoku. Ženy v týchto situáciách sú často zavraždené vlastnými otcami, manželmi alebo bratmi, niekedy v spolupráci s inými ženami. Vraždy zo cti sú skôr kultúrny ako náboženský fenomén a nie je unikátny len pre moslimský svet. Jeho praktizovanie však nachádza značnú podporu v islame, keďže toto náboženstvo jasne považuje ženy za majetok mužov a považuje neveru za ťažký zločin. V moslimskom svete žena, ktorá nahlási, že bola znásilnená, podstupuje riziko obvinenia z nevery. Veď nakoniec pripustila, že mala sex mimo manželstva.

Politická správnosť a strach z rasizmu urobila mnohých Európanov váhavými klásť odpor hrozivému náboženskému odhodlaniu extrémistov medzi nimi. S niekoľkými málo výnimkami sa zdá, že jediné verejné osobnosti, ktoré majú odvahu hovoriť poctivo o hrozbe ktorú dnes pre európske spoločnosti islam predstavuje, sú fašisti.Toto nevypadá dobre pre budúcnosť civilizácie.

Idea, že islam je “mierumilovné náboženstvo unesené extrémistami” je rozprávka. A dnes je to rozprávka obzvlášť nebezpečná pre moslimov, ktorí sa jej oddávajú. Vôbec nie je jasné ako by sme mali v našom dialógu s moslimským svetom pokračovať, ale klamanie samých seba eufémizmami nie je odpoveď. Dnes je v zahraničnopolitických kruhoch považované za samozrejmosť, že skutočnú reformu nemožno moslimskému svetu vnútiť zvonka.

Ale je dôležité pochopiť prečo je to tak – je to tak, lebo väčšina moslimov je úplne pomätená svojou náboženskou vierou. Moslimovia majú sklon vidieť otázky verejnej politiky a globálnych konfliktov v termínoch ich afiliácie s islamom. A moslimovia, ktorí nevidia svet takto riskujú, že budú onálepkovaní ako odpadlíci a zavraždení inými moslimami. Ale ako môžeme niekedy dúfať v rozumný dialóg moslimským svetom, keď sami nie sme rozumní? Nič nedosiahne tým, že jednoducho vyhlásime, že “všetci uctievame toho istého Boha”. My všetci neuctievame toho istého Boha a nič nepotvrdzuje tento fakt lepšie ako história náboženských krviprelievaní. Šiíti a suniti nedokážu ani v rámci islamu uctievať toho istého Boha tým istým spôsobom, kvôli čomu sa navzájom vraždia už celé stáročia.

Zdá sa hlboko nepravdepodobné, že delenia v našom svete uzdravíme cestou medzináboženského dialógu. Zbožní moslimovia sú rovnako ako Vy presvedčení, že ich náboženstvo je perfektné a že akýkoľvek odklon vedie priamo do pekla. Pre reprezentantov veľkých náboženstiev je samozrejme ľahké príležitostne sa stretnúť a zhodnúť sa na tom, že na Zemi by mal byť mier, alebo že súcit je spoločné pradivo, ktoré spája všetky viery sveta. Ale nijak sa nedá utiecť pred skutočnosťou, že ľudské náboženské predstavy unikátne určujú čo si myslíme o účele mieru, ako aj čo máme na mysli pod termínom “súcit”. Na svete sú milióny – možno stovky miliónov – moslimov, ktorí by uprednostnili smrť predtým, aby umožnili Vašej verzii súcitu položiť nohu na Arabský polostrov. Ako by mohol medzináboženský dialóg, hoc aj na najvyššej úrovni, uzmieriť svetonázory, ktoré sú fundamentálne nekompatibilné a v princípe imúnne voči revízii? Pravdou je, že skutočne záleží na tom v čo miliardy ľudských bytostí veria a prečo tomu veria.

Záver

Jedna z najväčších výziev pred ktorými stojí civilizácia v dvadsiatom prvom storočí je aby sa ľudia naučili hovoriť o svojich najhlbších osobných veciach – o spirituálnych skúsenostiach, etike a nevyhnutnosti ľudského utrpenia – spôsobmi, ktoré nie sú flagrantne iracionálne. Zúfalo potrebujeme verejný diskurz ktorý podporí kritické myslenie a intelektuálnu poctivosť. Nič viac nestojí v ceste takémuto projektu ako rešpekt ktorý vzdávame náboženskej viere.

Som prvý ktorý pripúšťa, že šance na eradikáciu náboženstva v našej dobe nevyzerajú dobre. Ale to isté sa dalo povedať aj o úsilí o zrušenie otroctva koncom osemnásteho storočia. Ktokoľvek kto v Spojených štátoch v roku 1875 s istotou hovoril o eradikácii otroctva, sa určite javil ako niekto kto mrhá časom – a mrhá ním nebezpečne. Analógia nie je perfektná, ale je sugestívna. Ak niekedy prekročíme naše náboženské poblúznenie, budeme sa pozerať nazad na toto obdobie ľudskej histórie s hrôzou a údivom. Ako bolo možné, že ľudia v dvadsiatom prvom storočí verili takým veciam? Ako bolo možné, že dovolili svojim spoločnostiam stať sa tak nebezpečne fragmentovanými kvôli prázdnym predstavám o Bohu a raji? Pravdou je, že niektoré z Vašich najopatrovanejších náboženských predstáv sú tak zahanbujúce ako boli tie, čo ešte v roku 1859 (v tom istom roku keď Darwin uverejnil Pôvod druhov) poslali poslednú otrokársku plachetnicu na plavbu do Ameriky.

Je zjavné, že nadišiel čas aby sme sa naučili napĺňať svoje emocionálne potreby bez toho, aby sme prijímali absurdné predstavy. Musíme nájsť spôsoby ako sa odvolať na silu rituálov a vyznačovať tie prechody v každom ľudskom živote, ktoré si vyžadujú hĺbku – narodenie, manželstvo, smrť – bez toho, aby sme si klamali o podstate reality. Len potom sa stane prax výchovy našich detí, aby verily, že sú kresťania, moslimovia alebo židia takou bláznivou obscénnosťou, akou je. Len potom budeme mať šancu zahojiť najhlbšie a najnebezpečnejšie trhliny v našom svete.

NEPOCHYBUJEM, že Vaše prijatie Krista viedlo niektorým veľmi pozitívnym zmenám vo Vašom živote. Možno dnes milujete iných ľudí špôsobom, ktorý ste si nikdy nepredstavovali ako možný. Mohli ste dokonca zakúsiť pocit blaženosti pri modlení. Neželám si zhadzovať žiadne z týchto skúseností. Pripomenul by som len, že miliardy iných ľudských bytostí v každej dobe a na každom mieste zažili podobné skúsenosti – ale mali ich keď mysleli na Krišnu, alebo Allaha, alebo Budhu, pri produkcii umenia alebo hudby, alebo pri kontemplácii nad nádherou prírody. Niet pochýb o tom, že ľudia môžu mať hlboko transformatívne skúsenosti. A niet pochýb o tom, že tieto skúsenosti môžu nesprávne interpretovať a ďalej sa klamať o podstate reality. Samozrejme že máte pravdu, keď veríte, že na živote je viac ako jednoducho chápanie štruktúry a obsahu univerza. Ale to nerobí neodôvodnené a neodôvodniteľné závery o jeho štruktúre a obsahu o nič viac hodnými rešpektu.

Je dôležité uvedomiť si, že rozdiel medzi vedou a náboženstvom nie je vec vylúčenia našej etickej intuície a spirituálnych skúseností z konverzácie o svete: je to záležitosť poctivosti v tom, čo môžeme na ich základe rozumne vyvodiť. Existujú dobré dôvody veriť že ľudia ako Ježiš a Budha nehovorili nezmysly keď hovorili o našej ľudskej kapacite pretransformovať naše životy vzácnymi a nádhernými spôsobmi. Ale každé poctivé skúmanie etiky alebo kontemplatívneho života vyžaduje tie isté štandardy rozumnosti a sebakritickosti, ktoré sa vzťahujú na každý intelektuálny diskurz.

Ako biologický fenomén je náboženstvo produktom kognitívnych procesov ktoré majú hlboké korene v našej evolučnej minulosti. Niektorí vedci špekulovali o tom, že náboženstvo samo mohlo zohrať dôležitú úlohu v sociálnom stmeľovaní veľkých skupín predhistorických ľudí. Ak je to pravda, môžeme povedať, že náboženstvo poslúžilo dôležitému účelu. To však neznamená, že dôležitému účelu slúži aj dnes. Koniec koncov, nič nie je prirodzenejšie ako znásilnenie, ale nikto by neargumentoval, že znásilnenie je dobré alebo kompatibilné s občianskou spoločnosťou, lebo možno dávalo evolučné výhody našim predkom. Že nám náboženstvo mohlo v minulosti poslúžiť niektorými dôležitými funkciami nevylučuje možnosť, že dnes je najväčšou zábranou budovania globálnej civilizácie.

TENTO LIST je produktom zlyhania – zlyhania mnohých brilantných útokov na náboženstvo, ktoré mu predchádzali, zlyhanie našich škôl v ohlásení, že Boh je mŕtvy spôsobom, ktorému môže rozumieť každá generácia, zlyhania médií kritizovať beznádejné náboženské istoty našich verejných činiteľov – veľkých a malých zlyhaní ktoré držali skoro každú spoločnosť na tejto Zemi v blúznení dve na tri o Bohu a opovrhovaní tými, ktorí blúznia odlišne.

Neveriaci ako ja stoja pri Vás, v nemom úžase nad moslimskými hordami, ktoré volajú po smrti celých národov. Stojíme však aj v nemom úžase nad Vami – nad Vašim popretím hmatateľnej reality, popretím utrpenia, ktoré vytvárate v službe Vašim náboženským mýtom, a Vaším upínaním sa k imaginárnemu Bohu. Tento list bol vyjadrením tohto úžasu – a snáď aj trochy nádeje.

DESAŤ KNÍH KTORÉ DOPORUČUJEM

1. The God Delusion (Boží blud) od Richarda Dawkinsa
2. Breaking the Spell (Prelomenie kúzla) od Daniela C. Dennetta
3. Misquoting Jesus (Nesprávne citovaný Ježiš) od Barta D. Ehrmana
4. Kingdom Coming (Prichádzajúce kráľovstvo) od Michelle Goldberg
5. The End of Days (Koniec dní) od Gershoma Gorenberga
6. Freethinkers (Voľnomyšlienkári) od Susan Jacoby
7. Extraordinary Popular Delusions and the Maddness of Crowds (Mimoriadne populárne delúzie a šialenstvo davov) od Charlesa Mackaya
8. Why I am not a Christian (Prečo nie som kresťanom) od Bertranda Russella 9. God, the Devil, and Darwin (Boh, diabol a Darwin) od Nialla Shanksa 10. Atheism: The Case Against God (Ateizmus: Prípad proti bohu) od Heorgea H. Smitha

Preložil Juraj Mesík http://www.jetotak.sk/autonomna-zona/sam-harris , Preklad upravil a doplnil peet_7@azet.sk

boh, dogma, fanatizmus, kresťanstvo, kritické myslenie, naboženstvo