Jeden zo základných princípov vedeckého skúmania nám pomáha rozpoznávať veci pravdivé od pravdepodobných až nepravdivých. Pre tých, ktorí tento vedecký nástroj nepoznajú pripájam definíciu z wikipédie:
Occamova britva (Occam, W.) je princíp ekonómie myslenia, podľa ktorého sa súcna nemajú zmnožovať, ak to nie je nevyhnutné (Entia non sunt multiplicanda praeter necessitatem).
Z toho vyplýva, že esencie (podstaty) sú zbytočné a iluzórne súcna, pretože poznanie sa vytvára len na základe skúsenosti a logiky.
Occamova britva sa dá interpretovať dvoma mierne odlišnými spôsobmi. Prvý možno popísať takto:
Ak pre nejaký jav existuje viacero vysvetlení, je lepšie uprednostniť to najmenej komplikované.
Užšie chápanie Occamovej britvy sa týka časti jednej teórie:
Ak nejaká časť teórie nie je pre dosiahnutie výsledkov nevyhnutná, do teórie nepatrí.
Príklad: Gravitačná sila je v skutočnosti polovičná než podľa Newtonova zákona, a zvyšok spôsobujú inak neviditeľní a nemerateľní trpaslíci, ktorí telesá postrkujú tak, aby sa zdanlivo chovali podľa Newtonovho zákona. Trpaslíci však s postrkovaním prestanú v roku 2042, čo bude znamenať koniec známych fyzikálnych zákonov. Occamova britva z nespočetného množstva takýchto alternatívnych teórií vyberá práve Newtonov zákon, ktorý žiadnych trpaslíkov nepotrebuje.
Tento jednoduchý princíp je vo vedeckom svete všeobecne uznávaným nástrojom vedeckej práce a netreba ho zbytočne spochybňovať. Logických súdov s použitím práve Occamovej britvy na tému „boh“, bolo už nesmerne veľa a nie je mojím cieľom duplikovať tu názory niekoho iného. Nie som ani fyzik ani astronóm ani teológ. Budem klásť len jednoduché otázky a Occamova britva nech rozsekne pravdu od lži.
Vráťme sa 13,7 miliárd rokov dozadu v čase do tajomného počiatku vesmíru. Na misku váh pravdivosti položme vedeckú teóriu Big Bangu a dogmu o Bohu stvoriteľovi.
Nepôjdem do detailov, lebo nie sme vedecká konferencia, ale povedzme si o big bangu čo najjednoduchšie, čo o ňom vieme. Zo stavu vesmíru, aký teraz pozorujeme, z jeho zákonitostí o teplote, hustote a jeho rozpínaní, vedci retrospektívne uvažujú, že vesmír v prvopočiatku smeruje do jedného bodu, ktorý nazývame singularita a v tomto bode bol vesmír nekonečne hustý. Tento bod sa nazýva aj horizont udalosti, za ktorým neexistuje nič fyzikálne. Ani čas ani priestor. Dalo by sa povedať, že ak vaša myšlienka letí smerom do minulosti vesmíru, zastane práve na horizonte udalostí. Vedci vo výskumnom stredisku v švajčiarskom CERNe jasne a vedecky popísali javy, ktoré sa diali v práve vzniknutom vesmíre v prvých stotisícinách sekundy po jeho vzniku. Všimnite si prosím ten časový údaj. Od tohto momentu vesmír pozorujeme priamo či nepriamo, popisujeme jeho zákonitosti. Vyslovujeme teórie, ktoré sú vedecky merateľné a poznateľné. Samozrejme toho, čo o vesmíre vieme, je zatiaľ menej ako toho čo, o vesmíre nevieme, ale máme jednu istotu: vesmír je vedecky skúmateľný! Čo ale nevieme, nuž samozrejme je to tá prvá stotisícina sekundy po big bangu, neviem kauzálne dokázať singularitu. Isté fyzikálne poznatky odporujú big bangu alebo s ním nie sú v úplnom súlade, viď. wikipédia: Problém horizontu, Plochosť, Magnetické monopoly, Chýbajúca hmota, Temná energia, Vek guľovitých kláštrov… Treba ale dodať, že zosúladenie týchto nezrovnalostí je v súčasnosti prácou mnohých vedeckých kapacít.
Na druhú misku váh si môžeme položiť boha. Bežného nešpecifikovaného reprezentanta všetkých svetových náboženstiev, ktorý urobil simsalabim a veci sú také, aké sú. V prípade boha sa musíme uspokojiť len s tvrdením, že proste existuje. Okrem toho, že existuje, má aj isté vlastnosti, čo ho pre vedecký pohľad robí oveľa prístupnejším. Je vševedúci, všemohúci a všadeprítomný. To sú hlavné esá božej existencie. Treba však dodať, že sú v úplnom rozpore zo zásadami obecnej logiky. Napr. „Dokáže všemohúci boh stvoriť kameň, ktorý nezdvihne?“ Veľmi známe tvrdenie, ktoré nám jasne ukazuje, že všemohúcnosť neexistuje. Ale budiž, možno boh nie je logický, aj keď z toho ako veriaci by som mal strašný strach, lebo nelogický boh môže kľudne aj pápeža poslať do pekla. No ale o to mi nejde. Pozrime sa na boha ako stvoriteľa a položme si otázku. Ako boh existuje za horizontom udalostí, za ktorým neexistuje nič? Ak pripustíme, že boh existoval aj za horizontom udalostí, ako mohol existovať v ničote bez času a priestoru? Ako sa mohla v ňom zrodiť akákoľvek myšlienka, keď myslenie je predsa proces? Veď funkciou každého procesu je predsa čas, v ktorom plynie, ale pred horizontom udalostí žiadny čas neplynul. A už sa ani nepýtam, akým nástrojom myslí boh, keď zjavne nemá mozog. Nejaké božie astrálne myslidlo by k svojej existencii samozrejme potrebovalo nejaký priestor. Ten pred horizontom udalostí tiež neexistoval, tak ako v ňom dokázal boh aj s myslidlom existovať?
Upozorňujem, že slovo zázrak nebude stačiť, lebo to by som potom mohol tvrdiť, že mi americká vláda dlhuje miliardu dolárov. Keď sa ma spýtajú, ako je to možné, odpoveď, že je to zázrak, im asi sotva bude stačiť na vyplatenie príslušnej čiastky na môj účet. Nerobme preto zo seba bláznov. Povedzme, že boh záhadným spôsobom nejako existuje mimo čas a priestor. Jeho samotnou podstatou je potom jednoznačne ničota v absolútnej a konečnej forme, lebo prítomnosť akéhokoľvek elementu ako myšlienka alebo skutok by vytýčili hranice priestoru a času a potom by sa už nenachádzal mimo nich a tým pádom sa cyklus nezmyselností uzatvára. Ako boh so samotnej ničoty seba samého, stvoril teda vesmír? Kde sa zobrala jeho vôľa niečo tvoriť, kde sa vzala energia, ktorú na to potreboval? Ako boh vedel, ako skonštruovať funkčný model vesmíru, keď neexistovali žiadne poznatky ani skúsenosti pomocou, ktorých by dokázal stvoriť hoci len papierovú loďku? Ak je boh vševedúci, znamená to, že jeho poznatky tu boli teda ešte pred ním, aby ich on potom mohol použiť na svoj boží zámer? Alebo tu všetky poznatky boli vždy a boh s nim, ale večnosť je predsa funkciou času a čas pred horizontom udalostí neexistoval. Žiadne predtým ani žiadne potom.
Jedna nezmyselná otázka za druhou. Aký je rozdiel medzi bohom a veľkým špagetovým monštrom, ktoré pred horizontom udalostí malo rovnaké šance na existencii alebo lepšie povedané na neexistenciu ako boh? Hlavne ak pripustím, že napriek všetkej nezmyselnosti za to všetko môže boh v nefyzikálnom čase a priestore (ale toto je už hodne veľká hlúposť, ktorú som tu napísal), ako vieme, že v tomto čase a priestore tu miesto boha nebola prvá suprestruna, ktorá vznikla úplne spontánne a postavila hranice singularity a tým aj big bangu. Superstruny sa vedecky skúmajú, a čo boh?
Nepripomína vám náhodou boh malých neviditeľných a nemerateľných škriatkov, ktorí posunujú predmety tak, aby to tvorilo polovicu newtonowskej gravitačnej sily? A čo Occamova britva? Komu podreže krk?
PS: Superstruna od nás zároveň nič nechce a jej pradávna existencia je dnes úplne zanedbateľná. Tak aby niekoho nenapadlo sa klaňať tlmiču na vlakovom kolese.
mám niekoľko otázok vyplyvajúcich z článku:
1.) V argumentoch predpokladáš, že Boh je vševed, všemocný, vše…, presahuje naše chápanie pretože je nad našim rozumom (aspoň tak to uvádzajú náboźenstvá). No v protiargumentoch už kladieš otázky vyvracajúce jeho chápanie. Nemyslíš, že tvoje argumenty a protiargumenty sú trochu nezlúčiteľné? V protiargumentoch už upúšťaš od predpokladov.
2.) Termíny “večný” a “všadeprítomný” znamenajú, že nie je obmedzený ani časom a ani priestorom, takže ku svojej existencii nepotrebuje žiaden priestor ani čas. Život trvá, má trvanie, má začiatok a koniec, Boh nežije, Boh proste je. (“Ak pripustíme, že boh existoval aj za horizontom udalostí, ako mohol existovať v ničote bez času a priestoru?”) -> tu si znova upustil od predpokladu
3.)” Ako sa mohla v ňom zrodiť akákoľvek myšlienka, keď myslenie je predsa proces? Veď funkciou každého procesu je predsa čas, v ktorom plynie, ale pred horizontom udalostí žiadny čas neplynul.”
“…vesmír v prvopočiatku smeruje do jedného bodu, ktorý nazývame singularita a v tomto bode bol vesmír nekonečne hustý. Tento bod sa nazýva aj horizont udalosti, za ktorým neexistuje nič fyzikálne. Ani čas ani priestor.”
Zdôrazňuješ, že “funkciou každého procesu je čas” a zmena nie je proces? Zo singularity vznikol vesmír, teda priestor a čas. Ale veď vznikanie je tiež proces. Ako teda mohol vzniknúť čas keď pri jeho vznikaní bol čas už potrebný?
A takýchto otázok by som mal dosť. Pozri, viem že asi nie si vedec ako ani ja nie. Čiže neočakávam ani žiadne vedecké vysvetlenia. Len mi je proti srsti (neber to ako urážku) ten tvoj primitivizmus v argumentovaní, kde silou mocou “prekrúčaš” v odpovedi otázku. Bezurážky. Mierim na to, že ja vidím nelogickosť v niektorých tvojích odôvodneniach. Asi už z môjho komentára vyplynulo, že som veriaci. Nemám nič proti ateizmu. Je to každého osobná vec. Každý méme svoje dôvody. ALe je tu jedna vec, ktorá ma na ateizme zaráža. Prečo na svoju stranu staviate vedu “v boji” proti viere? Čo ma veda spoločné s existenciou alebo neexistenciou Boha, s jeho dokazovaním? Veď náboženstvá učia o Bohu ako o niečom nadprirodzenom, neuchopiteľnom ľudským rozumom. Ateisti v takéto nadprirodzeno neveria, veriaci zasa áno. Veda do tejto sféry nedokáže zasiahnúť. Veď o čo vie vedec viac povedať o existencii alebo neexistencii Boha v porovnaní so mnou či s tebou? To, že sú nejaké superstruny alebo Big Bang k tejto veci nič nehovorí. Ja ako veriaci tiež uznávam vedecké teórie a teším sa z každého nového zistenia, či už ide o vznik a vývoj vesmíru alebo nie.
A čo sa týka Occamovej britvy, tak ide tiež len o vedecké hľadisko a nehovorí nič o tom, či je “odrezaná” časť nejakej teórie pravdivá alebo nepravdivá. Iba? źe je v tejto problematike nepotrebná a tak sa môže vylúčiť. Považovať za akúsi konštantu, ktorá nemá žiaden vplyv v danej problematike. (“Ak nejaká časť teórie nie je pre dosiahnutie výsledkov nevyhnutná, do teórie nepatrí.”)
Ide tu len o čo najjednoduhšie vysvetlenie danej veci.
(“Ak pre nejaký jav existuje viacero vysvetlení, je lepšie uprednostniť to najmenej komplikované.”)
Ahoj,
co sa tyka hodnoty clanky, tak s tebou v podstate suhlasim. Je pisani prilis jednoducho, kazdopadne sam neviem, ci by som ho vedel napisat odbornejsie.
Kazdopadne co sa tyka veda verzus boh a nabozenstva, tak tento spor tu realne existuje. Samozrejme nie vo vsetkych oblastiach ale minimalne co sa tyka verohodnosti biblie a jej vykladov. Napr. ci uz Stvorenie podla biblie verzus evolucia, vierohodnost existencie Jezisa Krista a jeho bozskost verzus historicke texty atd. Musis uznat, ze viera a veda vziadnom pripade nexistiju vedla seba bez konfliktu.
ale je rozdiel nabozenstvo a boh, samozrejme ze nabozenstva maju konflikty s vedou, ale veda moze len vyvratit nabozenske ucenia ale NIE EXISTENCIU BOHA, a niektore veci co nabozenstva ucia myslim ze v sucasnej dobe s tymi poznatkami co uz mame dokaze ich spravnost rozoznat obycajny zdravy rozum, ani ja neuznavam vsetko co ma ucili alebo co hovoria a co kazu z mojho nabozenstva,
a co sa tyka Biblie tak ako to ty opisujes napr stvorenie sveta a evolucia, tak by si sa mal trosku viac oboznamit so sucasnou situaciou nabozenstiev, uz vsetky nabozenstva (teda aspon tie vacsie nabozenstva) uznavaju zistenia vedy (aj tu evoluciu co spominas), alebo si naozaj myslis, ze vsetci ludia, ktori veria v boha su taki hlupi a slepi (napr. veria v doslovny vyklad biblie) a nechcu vidiet realitu odkryvanu vedou?
rozdiel v dnesnej dobe medzi teizmom a ateizmom je ten, ze teizmus okrem vedeckych zisteni ponuka este nieco naviac, mimo dosahu vedy, pretoze mnohym ludom nestacia vedecke zistenia, ale nie v tom zmysle, ze by im neverili, naopak uznavaju ich, len nestacia pokryt vsetky ich “ocakavania” a “potreby” (obsahovo, nie rozsahovo), ateisti naopak nepotrebuju ziadne naviac, otazka, ktoru nedokaze zodpovedat veda je ci je to “naviac” skutocnost alebo vymysel
“uz vsetky nabozenstva (teda aspon tie vacsie nabozenstva) uznavaju zistenia vedy ” tak to ťa ja oboznámim s tým, že sa trošku mýliš http://www.youtube.com/watch?v=UYvt7IAIQKk&feature=player_embedded
ďalej čo dáva navyše? tie výmysly, ktorými kŕmia ľudí? povedz mi čo je pekné na klamstve? podľa mňa je úprimnejšie povedať “ja neviem” ako vymyslieť si niečo, prijať si to za pravdu a potom ňou kŕmiť ostatných a ak neveria tak vyhrážať sa nekonečným zatratením. Radšej žiadna nádej ako falošná!
a s tou Bibliou, Biblia nie je bonboniéra aby si si z nej vyberal čo sa ti hodí, ak to robíš tak si heretik (z gréckeho αιρεσις, hairesis v preklade svojvoľný výber), buď ju berieš doslovne alebo sa nemáš právo hlásiť za kresťana. Takéto zmýšľanie je podľa mňa zbytočný medzistupeň medzi vierou a ateizmom… veľa ľudí si myslí, že budem veriť v niečo “vyššie” a ak náhodou existuje tak si takto spravím u neho “očko”, to je ale omyl a navyše to je opovážlivé spoliehanie na Božie milosrdenstvo (je to prvý hriech proti duchu svätému)
“podľa mňa je úprimnejšie povedať “ja neviem” ” odkial beries istotu ty, ze nie je ziadny boh? nabozenstva ponukaju navyse, ze tu nie je len materialny svet, a skus ty presvedciat proti existencii Boha slovom “ja neviem” ci tu je – to je medzistupen medzi ateizmom a vierou
a kto, kde hovori o zatrateni pri neviere, nemozes ty verit zasa ze ak jeden jedinec z radov nejakeho nabozenstva (trebars aj papez) nieco vyhlasi tak to tak aj skutocne je a vsetci stupeci nabozenstva sa mame tak aj spravat alebo tomu verit, to je len tvoja mylna domnienka a preto si myslis, ze veriaci su slepe ovecky, ale my nejdeme za tym co niekto hovori ale tym comu verime, co si myslime ze je spravnea to je kazdeho osobna zalezitost
tu definiciu krestana si kde nasiel, na wikipedii? hlupost! to som zvedavy kto take nieco hovori, mozno niekoho stara mat co nema info o sucasnej vede a jej poznatkoch a tak sa nema ako dozvediet ine moznosti o vzniku sveta alebo im nerozumie; “krestan” znamena nasledovnik Krista, si precitaj z Biblie casti od Mareka, Matusa, Lukasa a Jana kde o nom pisu a citaj co teda kaze Kristus nasledovnikom ake veci, ak tam najdes ze krestan musi brat doslova celu Bibliu no tak to si frajer, to dostanes aj Nobelku a ja sa stanem ateistom
a ja si z Biblie nevyberam co sa mi paci, ja len niektore veci chapem inak ako ty kedze pre mna nieco znamenaju – to budes hovorit aj niekomu co bude citat Ezopove bajky a brat si z nich moralne ponaucenia aby tie pribehy bral doslovne a ze Ezop ucil ze zvierata rospravaju tak nech si z toho nevybera co si mysli ze je dobre lebo to nie je bonboniera?
“veľa ľudí si myslí, že budem veriť v niečo “vyššie” a ak náhodou existuje tak si takto spravím u neho “očko” ” – v tom s tebou suhlasim
a nabozenstva su na pozdvihnutie a posilnenie ducha a duchovneho zivota a nie na skvalitnovanie toho hmotneho tym ze si tu budu presadzovat vlastne pravdy o hmotnom svete co iduce proti vede- to si bohuzial niektori exoti neuvedomuju a je ich aj pomerne dost (nemyslim teraz teba a ani ateistov ale niektorych veriacich, a hlavne tych z historie cirkvi, cirkevnych hodnostarov)
Ved ak Boh existuje a je nami nepochopitelny a stvoril vsetko a dal nam rozum, tak preco by bol proti tomu aby sme chapali svet, preco by bol proti vede. A ja som rad, rovnako ako aj ty, s kazdym novym vedeckym poznatkom pretoze nedovoluje robit z Boha obmedzenu hracku, ktoru si mozme predstavovat ako chceme a ako sa nam zapaci.
Ty nechápeš, že ja nehovorím (aspoň ja osobne) že boh na 100% neexistuje? ALE sú tu dôvody (logické a faktické) prečo neverím, že existuje a že biblia nie je jeho dielom, preto sa prikláňam k tomuto názoru. Nedá sa dokázať, že neexistujú upíri ale zato ak rozmýšlam a hladám dôkazy tak prídem na to že to je vysoko nepravdepodobné.
Keď nemáte dôkazy o tom, že existuje a nedá sa dokázať tak sa s týmto nepchajte všade a snažte sa sabotovať pokrok vžitými dogmami napríklad o duši, pozri sa napríklad ako viera vie mariť pokrok momentálne s výskumom kmeňových buniek. V podstate ja ti nemusím dokazovať že neexituje, zlaté pravidlo znie, že čo je prehlasované bez dôkazu, môže byť odmietané bez dôkazu. Možno sa pýtaš prečo vlastne potom existuje táto stránka, odpoveď je tu http://ateisti.sk/k-motivacii-bojovnych-ateistov/
Táto debata nejak nemá význam, naozaj, lebo mne sa zdá, že o svojej viere nemáš dosť informácií a si ju prispôsobuješ ako sa ti hodí, veď skús si prečítať raz bibliu a snažiť sa z nej nevyberať čo sa ti hodí, garantujem že sa ti to nepodarí, to čo si napísal o nevyberaní je trápny alibizmus (Matúš 5:18) …. ale ešte jednu otázku mám, aký je rozdiel medzi nedokázateľným a neexistujúcim?
PS: Ešte ma napadlo, celkom dobre nevieru vystihol Bertrand Russell http://www.youtube.com/watch?v=bDJ4NOrnnPk&feature=plcp