V našej ústave sa píše, že „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Táto veta sa však nedodržiava. Cirkvi sú financované štátom, náboženstvo je v školách, v zdravotníctve, v armáde, v celej štátnej správe a politici neustále prizývajú cirkevných predstaviteľov protiústavne k moci. Jedným z hlavných dôvodov, prečo je to tak, sú zmluvy so Svätou stolicou, ktoré sú pre Slovensku republiku jednostranne nevýhodné a dávajú Rímsko-katolíckej cirkvi významné nadpráva.
Vatikánske zmluvy nám boli vnútené bez vedomia a súhlasu občanov. Prvý a hlavný dokument je Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (č. 326/2001 Z. z.), ktorá má zásadný význam pre činnosť katolíckej cirkvi, je politickým a právnym fundamentom presadzovania jej záujmov. Podnet k jej vypracovaniu dal V. Mečiar, vtedy predseda vlády SR. V júli 1997 bola zriadená Zmiešaná komisia na prípravu Základnej zmluvy, ktorá bola podpísaná vo Vatikáne 24.11.2000. Proces jej tvorby bol pred verejnosťou utajovaný, lebo išlo o zmluvu, ktorá jednostranne znevýhodňuje Slovensko a podriaďuje ho Vatikánu. Základná zmluva je jednostranne nevypovedateľná a jej súčasťou je požiadavka prijatia ďalších 4 čiastkových zmlúv. Diktuje SR obrovské inštitucionálne a budúce finančné povinnosti bez akéhokoľvek konkrétneho a merateľného vzájomného prospechu a ohrozuje tým samotné základy demokracie. Stala sa pre Slovensko záväznou a nadradenou slovenským zákonom, nie je však nadradená Ústave SR a ústavným zákonom.
Druhý dokument je Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky (č. 648/2002 Z. z.), ktorá bola podpísaná 21. 8. 2002. Na základe čl. 1 tejto zmluvy bol zriadený Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR, čo je vlastne osobitná diecéza na čele s ordinárom, ktorý má na starosti armádu, políciu a väzenstvo. Podľa čl. 10, SR zabezpečí finančné a materiálne potreby klerikov, ale aj činnosť ordinariátu, kostol, kúriu ordinára a primerané miesta bohoslužieb. Duchovní pôsobiaci v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR sú v služobnom pomere v štruktúrach OS a OZ, majú prepožičané vojenské hodnosti a poberajú služobný príjem podľa platových predpisov pre dôstojníkov armády, resp. polície od príslušného ministerstva. Cirkev je tu „štát v štáte“ a dôstojníci ordinariátu majú privilegované postavenie voči ostatným vojakom a dôstojníkom napriek tomu, že dôstojnícke hodnosti majú iba prepožičané. Aj v tomto prípade sa nadraďuje cirkevné právo nad právo svetské.
Tretí dokument je Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní (č. 394/2004 Z. z.), ktorej prijatie vyplynulo z čl. 13 ods. 9/ „Základnej zmluvy“. Platnosť nadobudla 9.7.2004. Táto zmluva je pre katolícku cirkev veľmi dôležitá, lebo jej aplikovaním má neobmedzené možnosti ideologicky pôsobiť na mladú generáciu a na jej výchovu. Zmluva obsahuje ustanovenia o zriaďovaní katolíckych škôl rôznych stupňov, zavedenie povinne voliteľného predmetu katolícke náboženstvo v základných a stredných školách. SR sa v zmluve zaviazala, že nebude požadovať, aby katolícke školy uskutočňovali také výchovné a vzdelávacie programy, ktoré nezodpovedajú katolíckej viere.
Štvrtým dokumentom mala byť Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí. Táto zmluva bola pre KDH taká dôležitá, že riskovalo roztržku vo vládnej koalícii, nakoniec však nebola podpísaná. Prijatie tejto zmluvy by rozdelilo občiansku verejnosť de facto i de iure na dobrých občanov – katolíkov, ktorí majú „svedomie“, a na občanov druhej kategórie, medzi ktorých by boli zaradení všetci tí, ktorí „svedomie“ nemajú a nie sú toho správneho vierovyznania. Iniciátori zmluvy, jej spracovatelia a predkladatelia bezohľadne presadzujú katolicizmus ako štátne náboženstvo. Ak by tento návrh zmluvy bol prijatý, výklad práva na výhradu vo svedomí sa bude vykonávať neobmedzene a bezbreho.
Slovenská republika sa v čl. 20 ods. 1/ „Základnej zmluvy“ zaviazala uzavrieť osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi. Táto zmluva tiež zatiaľ nebola uzavretá. Všetky uvedené dokumenty sú priamym prejavom politického klerikalizmu v modernej slovenskej spoločnosti, ktoré majú za úlohu vnútiť všetkým občanom SR ideológiu katolicizmu, a to aj prostredníctvom a za pomoci štátu.