Veriaci pomerne často argumentujú vierou velikánov vedy, čím sa často účelne dopúšťajú klamstva. Pekným príkladom je Albert Einstein, ktorý nebol veriacim podľa žiadnej definície veriaceho, napriek tomu ho stále veriaci uvádzajú ako príklad vedca, ktorý mal veriť v boha…
„Prečo mi píšete že boh má potrestať Angličanov? Neudržiavam priateľský vzťah ani s bohom ani s Angličanmi, iba s hlbokou ľútosťou pozorujem ako boh tresce tak veľa svojich detí za ich početné hlúposti, ktoré možno prisudzovať zodpovednosť iba jemu samému.. Podľa môjho názoru, jediné čo by ho mohlo ospravedlniť, je iba jeho neexistencia.“ (citát z Einsteinovho listu Edgarovi Mayerovi – 2.1.1915)
A tu je ďalší Einsteinov názor, ktorý si môžete overiť na stránke Wikicitáty: „Zdá sa mi že idea osobného boha je antropologický koncept, ktorý nemôžem brať vážne. Takisto si neviem predstaviť nejakú vôľu alebo cieľ mimo ľudskej sféry… Veda bola obvinená z podrývania morálky, ale toto obvinenie je nespravodlivé. Ľudské etické správanie by malo byť založené na pochopení, vzdelaní a sociálnych väzbách a potrebách; žiadny náboženský základ nie je potrebný. Človek by na tom bol dosť biedne keby musel byť ovládaný strachom z trestu a nádejou na odmenu po smrti.“ Pozoruhodné, že takéto názory už veriaci zrejme nečítajú. Nepáči sa mi, keď niekto cituje cudzie výroky a pojmom z nich dáva celkom odlišný význam, než myslel autor.
Uvádzam ďalšie príklady: Jacques Monod (Nobelova cena za objavy genetickej syntézy enzýmov a vírusov) – z jeho myšlienok: „Život a evolúcia nemajú žiadny konečný cieľ. Ak veríme v stvoriteľa – ak cítime potrebu tejto viery, tak je to v podstate z možného dôvodu, aby sme videli cieľ nášho života. A prečo by boh musel zvoliť tento mimoriadne komplikovaný mechanizmus (evolúciu)? Prečo nestvoril človeka priamo, ako verilo klasické náboženstvo? Boj o život a likvidácia slabšieho je hrozný proces, proti ktorému sa búri celá naša moderná etika.. Som prekvapený, keď kresťan háji myšlienku, že toto je proces, ktorý ustanovil boh, aby dosiahol evolúciu” Monod bol ateista, ktorý jasne videl, ako chcú veriaci interpretovať evolúciu, ktorú ešte nedávno popierali, vo svoj prospech.
Bertrand Russell (Nobelova cena, ako uznanie za mnohostranné a významné diela, kde bojuje za humanitné ideály a slobodu myslenia) – citát z jeho eseje: „Pozval by som ktoréhokoľvek kresťana na detské oddelenie nemocnice, aby pozoroval utrpenie, ktoré tu deti znášajú a potom trval na svojom, že tieto deti sú tak morálne spustnuté, že si svoje utrpenie zasluhujú… na to aby sa človek toto odvážil povedať, musí sa stať rovnako krutým, ako boh, v ktorého verí.“
Richard Feynman (Nobelova cena za základné práce v kvantovej elektrodynamike): „Boh bol vynájdený na vysvetlenie tajomstiev, boha vždy vynájdu na vysvetlenie tých vecí, ktoré ešte nechápu.. preto ho necháme stvoriť vesmír, lebo si to ešte celkom nedokážeme vysvetliť.“
zhrnieš sem pár výrokov a potom povieš, že je čudné, že veriaci ich nečítajú?
argument viery nie je to, že v to veril niekto iný, ani keby to bol vedec. sám by si si mohol urobiť jasno v tom, čo je argument. ak toto niekto vypotí, je to len obrana na to, že podľa Vás, inteligentných a vzdelaných, veda jasne nepodporuje existenciu Boha.
Len tak.. mám chuť na anekdotu:
Prišli ľudia s otázkou o Bohu za študentmi filozofie a oni ich poslali preč so slovami: ,,O Bohu? My, na filozofii? Tu nikoho veriaceho nenájdete. To choďte na fakultu fyziky.”
pointa článku nebola nič dokazovať, článok vyvracia argumenty veriacich, ktorí ľúbia argumentovať špekuláciami ohľadom viery napr. Einsteina, ktorý bol jednoznačne ateista
Einsteinov postoj súhrnne, najlepšie čo som našiel, opisuje článok:
https://coelsblog.wordpress.com/2013/04/08/einstein-the-atheist-on-religion-and-god/
Einstein sa len nerád označoval za ateistu, pretože bol ohúrený krásou sveta (k čomu sa ateizmus nevyjadruje, je len negáciou antropomorfného teizmu), čo je skôr v súlade s panteizmom, do ktorého sa aj ja sám radšej zaraďujem.
Odhliadnuc od perličiek kto čo povedal, náboženstvo je v zásadnom rozpore s vedou už len preto, že 1.) verí, že všetko utrpenie máme kvôli jedeniu zo stromu poznania (a to je veľmi podozrivý bod).
2.) Evolúcia znamená, že všetky vlastnosti života – aj mentálne – sú z rozmnožovania – ako by teda mohlo existovať duchovno s vlastnosťami života bez rozmnožovania, ako Boh či duchovia?
Podľa mňa je veda protichodnou filozofiou abrahámovských náboženstiev – 3.) miesto úpadku po dokonalom stvorení hovorí o vzostupe ľudstva z úbohosti, 4.) hľadá stroj v duchovi, zatiaľ čo viera ducha v stroji.
5.) Náboženstvo upokojuje naše mysle, a Jacques Monod povedal: “Vo vede je sebauspokojenie smrťou. Osobná spokojnosť je smrť vedca. Kolektívna sebestačnosť je smrťou výskumu. Je to nepokoj, úzkosť, nespokojnosť, utrpenie mysle, ktoré živia vedu.”
6.) Veda odstraňuje nevedomosť a s ňou aj mystickosť, božské chápanie javov – ako povedal Hippocrates: “Ľudia si myslia, že epilepsia je božská jednoducho preto, že nemajú potuchy, čo spôsobuje epilepsiu. Ale verím, že jedného dňa pochopíme, čo spôsobuje epilepsiu, a v tom momente prestaneme veriť, že je to božské. A tak je to so všetkým vo vesmíre.” Viete ako na vás pôsobí presne poznaný jav? Ako mechanizmus. Kto už je len presvedčený o plnej mechanickosti sveta a zároveň verí v Boha (ako v mechanizmus)? Robert G. Ingersoll povedal: “Nikto nevyvodzuje Boha z prostého a známeho, z toho, čomu sa rozumie, ale z komplexu, neznámeho a nepochopiteľného. Našou neznalosťou je Boh – čo vieme, je veda.”
7.) Lenže čo keby bol Boh skutočný, tak ako všetko ostatné? Viera by nemala zmysel, keby bol Boh poznaný – “Väčšina bosoriek neverila v bohov. Vedeli, že bohovia existujú, samozrejme. Občas s nimi mali dočinenia. Ale neverili v nich. Poznali ich príliš dobre. Bolo by to ako veriť v poštára.” — Terry Pratchett, Bosorky na cestách