Od malička som vychovávaný v kresťanskej viere a všetko čo k tomu patrí. To znamená krst, chodenie do kostola, prvé sv. prijímanie, birmovka. Keď som bol malý, strašne som plakával v nedeľu, pretože sa mi nechcelo ísť do kostola. Nevnímal som to ako nejaké „rozprávanie s Bohom“ (ako mi to bolo vtláčané na náboženstve), ale skôr ako zabíjanie času a zbytočné skoré vstávanie a aj tak si myslím, že decko do 10 rokov ani nevie, o čom ten farár melie.
Nikdy som nedával najavo svoje názory o viere, pretože som žiadne nemal. Jednoducho som bol tak vychovávaný a nezamýšľal som sa nad tým, veď som bol na to ešte moc mladý. Postupom času okolo 13-14 roka som si začal uvedomovať, že je to hlúposť, nedávalo mi to význam. Žiadne vnútorné naplnenie sa nekonalo a začal som vidieť o čom to všetko je (toto opíšem v 2. bode) Vtedy som sa začal o to zaujímať, čítal som rôznu literatúru a chcel som tomu porozumieť. (Dokonca aj bibliu. Samozrejme nie celú, prestalo ma to baviť.) Uvedomil som si, že som nemám žiadny dôvod aby som veril v Boha až sa zo mňa postupne stal ateista a človek, ktorý sa snaží za všetkým nájsť racionálne vysvetlenie a stal som sa niekým, kto sa nebojí povedať, že napríklad pocit deja-vu (pocit, že sa vám už niečo stalo/že ste to už niekde videli) zrejme nebude obraz z minulého života a zrejme to ani neznamená, že váš život ide tou správnou cestou akou sa dostanete k spáse, ale pravdepodobnejšie je, že ide o časový sklz v prijatí informácie v jednej z hemisfér.
Po prijímaní sa našťastie cesty do kostola skončili. Rodina bola spokojná, malý kresťan prijal Ježiška. Nebolo to kvôli vlastnej vôli a nešlo absolútne o nejaké prijatie (samozrejme symbolické) Ježiša Krista, ale išlo len o „Celá rodina bola pokrstená / mali prijímanie / birmovku budeš mať aj ty. Čo by si o nás potom pomysleli?“ Presne, čo by si o nás pomysleli? Čo si to dovolili nedať dieťa na prvé sväté prijímanie? To dieťa už nikdy nebude mať plnohodnotný život. Popravde si nepamätám, žeby mi toto niečo dalo do života. Nezapôsobilo to na mňa tak, žeby som sa stal nejakým extra veriacim, no sú aj také deti, ktoré tomu naozaj veria. Všetkým tým hlúpostiam úprimne veria, pretože sú v takom veku, keď uveria hocičomu. Práve táto manipulácia je na tom to najhoršie. Uvediem príklad: Môj bývalý spolužiak mal vtedy akurát brata v tom veku, keď sa pripravoval na prvé sv. prijímanie a hral vtedy nejakú hru (myslím, že NHL) na PC a nedarilo sa mu. Začal nadávať do boha a podobne. Malý brat za ním prišiel a povedal mu „Keď sa pomodlíš k Bohu, on ti pomôže a zariadi aby sa ti darilo a dáš gól.“ Toto povedalo 9 ročné dieťa s úplnou vážnosťou. Takto zmanipulované dieťa sa možno z toho dostane a možno nie. Po prvom svätom prijímaní príde tak 6 rokov voľna, kedy má dieťa možnosť si spraviť vlastný názor. A keď ho už má, už to dávno nie je o viere, ale zase o rodine o peniazoch a o „braní sa v kostole“.
Opäť som to zbadal, keď brat išiel na birmovku. Už zase spomínané „čo by si mysleli“, nebolo to o viere, z jeho strany to bolo o peniazoch (ktoré sa po birmovke dostávajú od rodiny, a ktoré 15 ročné dieťa s radosťou príjme aj za cenu otráveného roka) a hlavne pokoj od rodiny. Minimum detí chce ísť na birmovku z vlastnej vôle, a aj to je väčšinou s argumentom „chcem sa brať v kostole“. Osobne som ich poznal veľa (celkovo nás tam bolo tak 120-130) a viem o 5, ktorí tam išli kvôli svojmu presvedčeniu. V mojej skupine bolo dokonca niekoľko ateistov. (Dobrá bilancia, nie?)
Toto ma hnevalo ale aj tešilo. Hnevalo v tom zmysle, že si oni myslia, ako deťom záleží na tom, aby išli „Ježišovou cestou“ a ako je ich viera populárna, a tešilo z toho dôvodu, že keďže to bolo deckám jedno, zrejme sa niečo zmenilo a je dosť možné, že v budúcnosti bude takýchto „kresťanov“ menej a menej.
Keď prišla birmovka na mňa, začalo ma to hnevať, museli sme chodiť do kostola (teda, ja som musel len klamať, či som tam naozaj bol), musel som chodiť na hlúpe stretká s ešte hlúpejšími animátorkami (tak tam volajú osoby, ktoré majú na starosť tie stretká, ktoré tlačia tie bludy do hlavy), ktoré nemali svoj vlastný názor, okrem názoru „lebo to tak Boh chce“ a ktorým som dokázal zamotať hlavu len jednou logickou otázkou.
Uvediem príklad: Brali sme tému Adam a Evu a rozprávajúci had. „Samozrejme, že to nemôžeme brať akože tam naozaj bol rozprávajúci had a ani, že zjedli jablko,“ povedala animátorka. „Keď tam teda nebol had a nezjedli jablko, tak čo sa stalo ?“ Spýtal som sa. „No ide tam o to, že spravili ľudia prvý hriech“ (ó, aké neotrepané!) „No, dobre, ale aký ? Veď ste práve povedali, že tam nebolo jablko a ani žiadny had.“ Po tejto vete sa na seba dívali tak 10 sekúnd a zistili, ako sa nepríjemne zamotali do tých bludov, čo vraveli. Potom, keď nevedeli čo povedať, povedali „To nie je podstatné“.
Ide o to, že vedia o tých hlúpostiach v biblii a hlavne v knihe Genesis a tak sa to snažia nejako obísť, ale ako vidíte, veľmi im to nejde.
Takže máte obraz o tom, aké to bolo, keď ste tam museli chodiť od septembra do júna.
Keď sme boli už skoro na konci tejto „prípravy“ pýtali sa, čo nám to dalo do života. Úprimne, čo má toto deckám vo veku 15-16 rokov dať? Je to úplne zbytočné, decká ich nepočúvajú a viac by im dalo, keby im rozprávali niečo užitočné do života. Naozaj si viem predstaviť veľa iných lepších vecí, čo by im dalo viac a v tom je problém, že veriaci si často myslia, že to najpodstatnejšie v živote je poznať Boha a na reálne hodnoty sa často zabúda. (Nenarážam na peniaze, aby sme sa vyhli zbytočným nedorozumeniam.)
Tento článok by som chcel uzavrieť tým, či je viera naozaj dobrovoľná. Zamyslite sa nad tým. Narodíte sa, ste pokrstený – na váš názor sa ohľad neberie (nemáte ho), máte prvé sväté prijímanie – na váš názor sa ohľad neberie (väčšinou ho stále nemáte), máte birmovku – na váš názor sa ohľad neberie (aj keď ho už dávno máte). Aj keď nám bolo na stretkách hovorené, že je to naša voľba (stále vravím o birmovke, pretože to je to obdobie, keď dieťa už je schopné si o tom spraviť mienku), no nie je tomu tak. Dieťa nemá šancu si svoj názor presadiť, aby nevznikli rozpory a hádky s rodinou.
A ešte by som chcel nasadiť takého chrobáka do hlavy – na to aby niekto mohol mať birmovku, na konci musel zaplatiť 5 €. Nie je to veľká čiastka, no vynásobte si to 130timi. Ušetrím vám čas – je to 650. Keď som sa pýtal načo im tie peniaze sú, odpovedali, že na výzdobu. (Pamätám si, že som videl dve hrdličky vystrihnuté z papiera.) Nechcel som to ani ďalej zisťovať, kde tie peniaze skončili no mám pocit, že vo výzdobe to nebolo. Počul som aj verziu, že sa to rozdelilo dobrovoľným animátorom (chcem zvýrazniť dobrovoľný, pretože toto nie je ich práca, za ktorú by mohli dostávať plat).