Dobrovoľná viera?

Od detstva som bola vychovávaná v kresťanskej viere. Samozrejme, že som bola pokrstená. Žijem v silno veriacej rodine, obe babky sú silno nábožné. Jedna z nich stále chodieva do kostola, čítava čítania v kostole, robí tam kvety, varí na fare a podobné veci. Ako malá som k nej dosť často chodievala (chodievam k nej doteraz, no už nie tak často) a samozrejme, že ma so sebou vždy brala do kostola. V kostole som trávila cez víkendy mnoho času, no nikdy som to nejak nevnímala. Na omšiach som nikdy nedávala pozor (veď ktoré sedemročné decko vie o čom to ten kňaz vraví?), a za to mi babka často dohovárala. Vždy mi vravela, aký je Boh úžasný, že on mi so všetkým pomôže, ak v neho budem veriť. Ale aj tak ma to tam nebavilo. Čas strávený v kostole som brala ako zbytočne premrhaný (dokonca som v ňom raz aj zaspala ). Toto isté presvedčenie mi bolo vštepované aj od druhej babky, taktiež silno veriacej. Keď som bola u nej a v nedeľu som mala ísť do kostola, vždy som sa rozplakala, že sa mi nechce alebo som si vymýšľala rôzne výhovorky, prečo tam nechcem ísť (no aj tak ma vždy donútila ísť tam, a vraj slobodná viera). Doma som mala to isté, no tam som si nedovolila mame papuľovať, že sa mi nechce ísť a tak som vždy (aj keď nasilu) išla.

Jasné, že v škole som chodila na náboženstvo. Nikdy som tam z vlastnej vôle chodiť nechcela, no mama povedala a to muselo byť pre mňa „sväté”. Aj ona sama mi povedala: ,,Veď všetci sme kresťania, tak budeš aj ty a bodka!” Tak som to tam nejako prežila. Nikdy som však nedávala pozor a ani necítila nejaké „Božie naplnenie” alebo ako to mám nazvať. Proste som neverila, že niečo také ako Boh existuje, ale tento názor som si nechávala pre seba (bála som sa výsmechu ostatných detí, lebo všetky chodili na náboženstvo a v Boha verili, teda aspoň to vraveli…aké hlúpe! Poviete si, ale 7-8 ročné decko berie svet inak). V tretej triede som ako „správna” kresťanka išla na prvé sväté prijímanie. Nebrala som to však ako nejaké „prijatie Ježiša”, ale skôr ako niečo, keď mám možnosť navliecť sa do krásnych, drahých šiat, dostať veľa darčekov a peňazí a mať super oslavu. Omieľala som tam všetky tie modlitby, išla som na spoveď, i keď som ju ani najmenej nebrala úprimne. Vravela som si, že keď idú všetci na prijímanie tak musím aj ja.

Týždeň po prijímaní sme museli každý deň chodiť do kostola, čo bola riadna otrava. Po tom týždni ma už väčšinou rodičia aj babky púšťali do kostola samú. Takmer nikdy som tam však nešla – radšej som sa išla niekam prejsť a doma som potom povedala, že som tam bola. Nikdy mi Boh nedával zmysel. Keď som mala tých 12-13 rokov začalo ma to štvať, že ostatní v neho veria, modlia sa k nemu a tak. Začala som teda o náboženstve čítať literatúru, dokonca aj bibliu (ale nie celú, prestalo ma to baviť), išla som na biblickú olympiádu (súťaž vo vedomostiach z dopredu vybraných častí biblie), ale aj tak som nič ako „Božie naplnenie” nikdy nepocítila. Biblia sa mi zdala nepresná a príliš nereálna, s veľkým množstvom nezmyslov, a olympiádu som brala z čisto vedomostného hľadiska. Začala som sa aj modliť, no netrvalo mi dlho a pochopila som, že to nemá zmysel.

Asi pred polrokom som sa začala zaujímať o úplne iný druh literatúry a začala som sa zaujímať o úplne iné veci než dovtedy. Zaujal ma vesmír, fyzika, biológia, Darwinova teória… a čím ďalej sa týmto zaoberám tak konečne chápem, ako sa všetko deje bez potreby Boha. Postupne sa zo mňa stala ateistka, dala som si „záväzok”, že zistím, ako to všetko funguje. Pochopila som, že zázraky sa nedejú, modlitby sú nanič. Veda všetky „zázraky” dokáže totiž vysvetliť. De facto ateistkou som sa stala po prečítaní knihy od Richarda Dawkinsa – Delúzia Boha (naozaj skvelá kniha).

Takže teraz mám 15 a nehanbím sa za to, že som ateistka a že v Boha neverím. Dokonca som zistila, že niekoľko mojich známych sú tiež ateisti. Kamarátky to vzali každá ináč – reakcia prvej ma veľmi milo prekvapila – pridala sa ku mne a tiež je ateistka. Ďalšie tri sú veriace, takže keď som im to povedala, odbili ma vetou, že je to moja vec. No a ešte jedna mi povedala, že v Boha verí, lebo v neho veria rodičia (ó aké neočakávané). S rodinou to však bude horšie. Stále som im o svojom presvedčení nepovedala a mám z toho dosť strach (ako som písala v prvej časti sú silno veriaci). A momentálne mi nedá pokoj jediná vec: mám ísť na birmovku z donútenia, bez vlastného presvedčenia alebo mám povedať, že som ateistka a na birmovku ísť nechcem a riskovať, že sa pohádam asi s celou rodinou? Budúci rok (ak by som na ňu išla) by ma čakali „stretká” s animátorkami (tie čo tam na to dozerajú), ktoré nemajú vlastný názor a ich odpoveď na všetko je ,,Boh to tak chce”… To ma teda úprimne neláka a viem si predstaviť omnoho lepšie využitý voľný čas, než takto.

Keď si vezmete všetko, čo ste si prečítali položme si teraz otázku: ,,Je viera naozaj dobrovoľná?”… Môj názor je, že určite nie. Odmalička je takmer všetkým deťom vsugerovávaná myšlienka, že Boh existuje (veď to dieťa nemá šancu urobiť si vlastný názor). Napríklad aj môj 6-ročný brat raz, keď som kvôli niečomu plakala, prišiel za mnou a povedal mi: ,,Neboj sa, stačí sa pomodliť a Pán Boh to všetko vyrieši, on ti pomôže”. Toto povie 6-ročné dieťa?! Veď on nemá ani predstavu o svete, len kopíruje to, čo mu bolo vtlačené do hlavy. Osobne dúfam, že sa čoskoro spamätá.

Marianna

16 thoughts on “Dobrovoľná viera?”

  1. Je viera naozaj dobrovoľná?

    ak v Boha neveris,, vykasli sa na birmovku. skor alebo neskor sa to tvoja rodina aj tak dozvie a ak si to rozmyslis, birmovku mozes absolvovat hocikedy (aspon u evanjelikov to tak s konfirmaciou je)

    ku dobrovolnosti viery- zjavne dobrovolna je, pokial neveris. kazdy si urobi vlastny zaver a rozhodne sa, ci mu viera zato stoji. mozes tu vieru cloveku akokolvek vtlacat do hlavy, ak (ako tvrdis) nema nic do seba, nebude problem ju z tej hlavy dostat 🙂

    1. Na birmovku sa chodi Len kvoli darcekom a peniazom nie kvoli bohu a to minimalne u 70% deti. Takze rascej su ticho a podplateni ako dat svoj nazor najavo. Korupcia id mala podporovana v kostole. Cize zase cele zle

  2. až na pár maličkostí vidím v tomto článku seba ja som na birmovku nakoniec nešiel bolo to chvílu dosť dusné doma hlavne u starkej ale prežiť sa to dalo a aj sa prežilo 🙂 ak tam nechceš ísť tak ťa nikto nútiť nemôže, hlavne sa o tom porozprávať s rodičmi

  3. Myslím, že tvoj názor na animátorov môže byť unáhlený, sám robím animátora (občasného), aj keď ešte nemám birmovku (minulý rok, keď som mal začať s prípravou, som ešte nebol kresťan). Ja a moji “kolegovia” sa snažíme zisťoval čo najviac o viere a o Bohu, aby sme dávali lepšie odpovede než to, čo prezentuješ (Boh to chce). Ak chceš, môžeš ma nejako skontaktovať (odpíš mi na koment, atď.) a môžeme pokecať.

    Inak ma trocha zarazilo, že keď si bola staršia, tak ťa do kostola nevodili a poslali ťa samú, to tam oni nešli? Trocha pokrytecké… a aj ten ich prístup, celkovo… Neviem čím to je, ale pradoxne to, že rodičia do mojej viery nezasahovali, ma k nej priviedlo.

  4. Tvoj článok ma veľmi zaujal. Akoby som čítal svoj vlastný životopis, až na malé odchýlky. Som už trochu staršieho dáta narodenia, ale plne sa stotožňujem s tvojimi názormi. Rozdiel je len v tom, že mňa nikto nenútil chodiť do kostola, zrejme preto, lebo vtedy boli pri moci komunisti a chodiť do kostola nebolo práve “moderné”. Krst som “vraj” absolvoval, prijímanie určite, o tom aspoň viem. No na birmovku ma už nedostali. Dnes som už dávno ženatý a moja manželka je silo veriaca. Každú nedeľu chodíme do kostola. Ja si tam nejako tú hodinku odtrpím. Robím to len pre pokoj v rodine. A tak sa klameme vlastne navzájom. Všetci sme spokojní. Alebo všetci nie?

    1. Pre “pokoj v rodine” chodí do kostola drvivá väčšina ľudí žijúcich v nábožensky založených rodinách a podobné príbehy ako tento sú veľmi časté… a je to od teba obeta, nie povinnosť tam chodiť, manželka by si to mala vážiť 😉 snáď to ona tiež nejako vyrovnáva napr. chodením s tebou na futbal alebo niekde kde to ju nebaví 🙂

  5. Mariannka, viac-menej si opísala moje pocity. Od malička nútenie chodiť do kostola, v nedeľu dvakrát, veď predsa poobede sú aj litánie či krížová cesta… Čo tam potom, že v telke idú rozprávky, alebo že iné deti sú vonku a hrajú sa. Táto “dobrovoľná” cesta k Bohu ma priviedla k používaniu vlastného rozumu a zaujímavej literatúre. Aký je z toho záver? I keď som vyrastala v silno katolíckom prostredí a absolvovala všetky sviatosti (okrem vysviacky, samozrejme 🙂 ), obmedzovanie mojej osobnej vôle a rozhodovania malo presne opačný účinok a zo mňa sa stal ateista (chvalabohu).

  6. Ja mám taký istý problém, rozdiel je len v tom, že ja som evanjelička. Mám ísť na konfirmáciu, rok som už chodila na prípravu ešte ma čaka asi polrok, no teraz som už zarytá ateistka, keď som na tú prípravu išla nerozmýšlala som nad tým, jednoducho to tak bolo… Ja sa verejne priznávam k tomu, že som ateistka. Moji rodičia až taký zarytý kresťania niesú, ocovi je jedno, či budem mať nejakú konfirmáciu alebo nie, no mame to až tak jedno nieje. Ja som sa snimi už na túto tému rozprávala, ale povedali, že sa to tak robí, takže to budem robiť aj ja…. A ďalšie tie kecy, o tom že čo pár starých kresťansky založených babičiek v dedine povie… a čo na to povie moja starká…. Mame ide len o názory iných… čo na to povedia…. a potom tie kecy, že nebudem môcť mať svadbu v kostole…. ja svadbu v kostole nechcem…. Tá hodina v kostole ma zabíja, minule som si tam dokonca dala slúchadlá a počúvala hudbu, lebo z tých kecov mi je zle… Skúšala som si dať ako motiváciu aj to, že dostanem peniaze, ale ja to nedokážem urobiť ani kvôli tým peniazom.Rozmýšľam, že sa dám vyhodiť ( prestanem chodiť do kostola a na učenie…) Je to dobrý nápad? 😛

  7. 6 mesiacov pomerne intenzívneho hľadania v rôznych publikáciach mi neprinieslo žiadnu zhodu medzi kresťanstvom a katolicizmom. Katolicizmus je ľudské náboženstvo (telesné úkony, tradícia…) a kresťanstvo je nasledovanie Krista a Jeho učenia. Nepliesť si prosím ;-).

  8. Ja to mám doma tiež podobné len rozdiel je v tom že ja som to doma aj povedala že nechcem birmovku, lenže ja tam musím ísť na silu…hodinu do mňa dneska za to hučali, vraj stale neviem čo chcem lebo som decko…je to úplná hlúposť…a vraj sami sa máme rozhodnúť

    1. Tak kompromituj svoju birmovku, nesprav test, alebo trebarz naopak si naštuduj a skús prevalcovat argumentami. Je na tebe. Ale v každom prípade sa nenechaj manipulovať a raz tak či tak tvoji rodičia budú musieť prijať fakt, že neveríš v boha.

  9. “Dobrovoľná viera?”
    Urcite Nie,.. Uz krstom skoro po narodeni dietata su porusene jeho ludske prava.
    JE TO NEETICKE A AMORALNE. Jedine baptisti ktori krstia az v dospelosti, sa chovalu ferovo a nepachaju nasilie na bezbrannych detoch.
    “… krst by mal byť prístupný výhradne tomu, kto osobne a vedome vyzná svoju vieru.[1]…”

  10. Krst je jedná VEĽkÁ blbosť …
    To že sme boli narodený a namočený do čistej vody je blbosť čo si niekto vymislel aby bol “Slávny”.
    Ja verím v seba a žijem ako chcem.

  11. Moja mama je silno veriaca aj ked sa tak nespráva a len to o sebe vraví. Ja som chodil dokonca aj na cirkevnú školu, mám aj birmovku a brávala ma na všelijaké púte.. Mohol by som o tom napísat aj celý článok.. A furt to do mňa vštepovala a ja som to mal odmalička vryté. Jednoducho ako sa hovorí: “stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou”. A ja som tomu aj veril a až teraz som si uvedomil že to bolo len na základe strachu, ktorým manipulujú ludí. Musíš verit lebo ak nie pojdes do pekla, pribehy o tych ktory prestali verit a zomreli a neviem co..Proste človeku to dá klapky na oči a čokolvek čo neni podla ich pravidiel je niečo zlé a hriešne.. Bránia človeku naozaj žit tento život a len sa pripravujú na život po smrti.. Tak načo sme sa potom narodili? Jednoducho to nedáva zmysel.. Som rád že mi padli klapky z očí a rastiem v iných smeroch.. Venujem sa sebarozvoju, čítam motivačné knihy a snažím sa zlepšiť svoju realitu a nelietať v oblakoch..

  12. Wau asi som našla spriaznenú “dušu” som na tom rovnako. Proste tomu neverím nemá to logické vysvetlenie. Ak sa budeš nudiť môžme si popísať.

Comments are closed.

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies