Nasledujúci text vznikol na podnet článku o ateizme, ktorý sa objavil 25. októbra vo štvrtkovej prílohe SME TV Oko. Týmto zároveň ďakujeme autorovi za poskytnutie priestoru na vyjadrenie, a za dovolenie publikovať tento text na našom portály. PDF verzia tu.
Ateizmus môže mať viacero definícii. Z akej vychádzate vy?
Nemyslím si, že by ateizmus mal viacero definícií. Ateizmus je jednoducho “bezbožnosť”, ale keďže toto slovo má v slovenskom jazyku dosť negatívny význam, lepší preklad by asi bol “absencia viery v božstvá”. Problém so samotným termínom vzniká skôr z činnosti ateistov. Keďže sa často nevyjadrujeme len k témam týkajúcim sa náboženstva, ale aj k ľudsko–právnym, morálnym a iným otázkam, čo je skôr oblasť humanistického hnutia.
Prednedávnom sa pre tento prístup začal šíriť názov “Ateizmus+”, ktorý chce poukázať, že by sme sa ako ateisti nemali zameriavať na náboženstvá samotné, ktoré spôsobujú rôzne problémy vo svete, ale aj na veci ako práva žien, morálku ako celok, rasizmus, sexizmus, sociálne otázky atď. ale hlavne skeptické myslenie a vedu, ktoré nám môžu pomôcť tieto problémy vyriešiť. To ale nič nemení na tom, že ateizmus znamená jednoduchú absenciu viery v božstvá, čo je pravda aj o väčšine ateistov, ktorí o svojej neviere nerozprávajú a nezaujíma ich problematika náboženstiev.
Najdôležitejšie je asi uvedomiť si, že každý veriaci človek je ateista, čo sa týka vzťahu k iným božstvám ako jeho. Istou výnimkou je deizmus, keďže ten nedáva bohu/bohom žiadne vlastnosti, a tak vlastne zahŕňa akúkoľvek definíciu, ale na druhej strane deisti odmietajú konkretizovanie boha, keďže je podľa nich, ako aj podľa ateistov, absolútne nemožné, v prípade jeho existencie, na základe súčasných vedomostí vedieť, aký by prípadný boh alebo viaceré božstvá boli. Ateisti narozdiel od deistov nevidia žiadny pádny dôvod prečo by boh existovať mal.
Ako a kedy vznikla myšlienka vášho portálu, prečo ste ho založili – prečo majú ateisti potrebu sa združovať?
Tak ako som spomenul v predchádzajúcej odpovedi, väčšina ateistov jednoducho neverí a nerieši náboženstvá. Sú však medzi nami takí, čo vidia koľko zla náboženstvá spôsobujú, a rozhodli sme sa, že nebudeme len sedieť, ale pokúsime sa s tým niečo urobiť. A samozrejme jedinec sám ťažko niečo ovplyvní v takejto širokej a komplikovanej téme, z čoho vyplynulo, že skôr či neskôr sa ľudia s podobným názorom začali spájať, čo je bežné v každej oblasti života. V minulosti by takéto iniciatívy boli ťažké, ale v dobe internetu by bola zbabelosť vycúvať a nechať to tak.
Portál a facebookovskú stránku ateisti.sk sme založili iba tento rok v apríli, no mali sme svojho predchodcu ateizmus.sk, ktorým sme sa inšpirovali. Tento portál už neexistuje, aj doména prepadla, preto máme novú a za ateisti.sk stoja iní ľudia. Človek, ktorý ho predtým vytvoril už na to nemal čas, a tak portál zrušil. Našťastie sa vďaka tomuto človeku zachovali články, ktoré nám na začiatok dosť pomohli, za čo mu patrí vďaka. Momentálne je nás 5. Sme aktívni hlavne na FB stránke, kde zverejňujeme novinky, články, videá (dokonca aj otitulkované jedným z adminov), ale máme aj najväčšiu zbierku vtipných obrázkov o viere a ateizme z SK/CZ stránok.
Inšpirovali vás pri tom iniciatívy ateistov v zahraničí?
Nemôžem hovoriť za každého, ale myslím, že väčšinu ľudí inšpirovali ľudia ako Richard Dawkins, Sam Harris, Christopher Hitchens a ďalší, ktorí tejto problematike “zasvätili” (pekná ukážka ako sa náboženské termíny dostali do bežného života) celý, alebo podstatnú časť svojho života, a pomohli aj ďalším ateistom (alebo ako Christopher Hitchens označoval sám seba “antiteistom”) nabrať odvahu snažiť sa niečo zmeniť. Na Slovensku to samozrejme trvalo všetko trochu dlhšie, tak ako väčšina vecí, ale nakoniec sa našlo dosť ľudí, čo si povedali, že to nenechajú tak, a pokúsia sa zanechať po sebe lepší svet.
Čo vám v diskusii o Bohu, náboženstve, cirkvi a ateizme na Slovensku chýba, čo by ste chceli zmeniť?
Asi najzákladnejšou vecou je, že na Slovensku sú náboženstvá, ale hlavne cirkvi, v podstate “nedotknuteľné”. Väčšina ľudí prijíma kritizovanie a prípadné zosmiešňovanie ich viery veľmi citlivo, čo je čiastočne pochopiteľné, ale je potreba aby si uvedomili, že každá idea musí byť v slobodnej spoločnosti vystavovaná kritike. Na Slovensku sa žiaľ často človek, čo otvorene kritizuje náboženstvá, dostáva do pozície akéhosi provokatéra, čo nie je pre pokrok zdravé, najmä keď sú jeho argumenty relevantné. Každá časť verejného života by mala byť vystavovaná kritike, inak uviazneme na mŕtvom bode. Smutné je, že keď sa cirkvi vyjadrujú k verejným otázkam, tak sa to berie ako normálne, niekedy si to dokonca ľudia vyžadujú, ale opačne to už nefunguje. A zatiaľ čo argumenty veriacich a cirkví bývajú väčšinou čisto emocionálne, sú akceptované, ale keď ateista vysloví svoj názor podložený argumentami, tak sa na neho znesie práve spŕška emócií zo strany veriacich.
Ďalšou je odluka cirkvi od štátu. Je absolútne nezmyselné, aby sa z daní všetkých obyvateľov financovali cirkvi, ktoré v podstate nevytvárajú žiadnu hodnotu, a už rozhodne nie pre všetkých. Cirkvi by mali byť financované výlučne z peňazí príslušníkov danej cirkvi. Tiež sme za zrušenie protiústavných a pre SR jednostranne nevýhodných zmlúv s Vatikánom, ktoré dávajú jednej cirkvi množstvo nadpráv a robia z nej štát v štáte. Najdôležitejšia vec čo je treba zmeniť v diskusii je potreba ukázať, že viera človeka nemôže byť braná ako pádny argument proti alebo za niečo, ale že musí byť založená na faktoch a racionalite, či už sa to týka homosexuálov, plánovaného rodičovstva, interrupcii, eutanázie atď.
Ateisti pri snahe zapojiť sa do diskusie často čelia kritike, že nikomu neprináleží mandát oficiálnej reprezentácie ich názoru. Na druhej strane jediná nenáboženská svetonázorová organizácia v SR zlučujúca sekulárnych humanistov Spoločnosť Prometheus má aj napriek snahe zapojiť sa do diskusie vyčítané, že nemá dostatok členov. Aj keď občania “bez vyznania” sú druhou najpočetnejšou skupinou na Slovensku, spoločnosť ich spravidla ignoruje.
Je verejné hlásenie sa k ateizmu v súčasnosti na Slovensku spoločensky nepríjemné alebo naopak bezproblémové?
Záleží od okolia daného človeka. Často majú ateisti vôbec problém pred svojím okolím priznať, že nimi sú. Najčastejšie je to spôsobené tlakom zo strany rodiny. Náboženstvo je v podstate dedičná vec, veľmi zriedka stretnete niekoho, kto má iné náboženstvo ako jeho rodičia (omnoho častejšie stretnete človeka, ktorý sa napriek náboženskej výchove stal ateistom). A pokiaľ je človek od malička vedený k viere, a následne si vlastným výskumom a rozumom uvedomí, že je nezmyselná, má problém verejne to priznať, pretože sa obáva reakcie zo strany rodiny a priateľov, ktoré často nebývajú najpriateľskejšie. Žiaľ, nekončí to len na úrovni rodiny, a často sa človek pri vyjadrovaní k problematike viery stretne s osobnými, najmä slovnými útokmi, čo veľa ľudí odrádza, aby o svojom ateizme hovorili.
Horšie to majú ateisti žijúci na dedinách. Tu je to akosi zakorenené viacej vďaka tomu, že ľudia sa navzájom poznajú a potom osočujú, ak sa niekto previní napr. nechodením do kostola. To sa tu proste nenosí a tak ľudia tam nejdú ani tak z presvedčenia ako z nejakého zachovania svojho statusu. Alebo ako sa vtipne hovorí, že tam chodia “pre pokoj v rodine”. Viera v boha je stále veľmi nadhodnotená a táto iracionalita je vnímaná v našej spoločnosti ako cnosť. Treba ale objektívne povedať, že veriacich ľudí ubúda. Dokazujú to aj štatistiky posledného sčítania obyvateľstva.
Všimol som si, že internetové iniciatívy slovenských ateistov sú spravidla anonymné, resp. bez mien a bližších údajov o tom, kto ich prevádzkuje. Dá sa za tým vidieť určitá opatrnosť a obava (vid´prechádzajúca otázka)?
Často je to ten prípad, nie je to však pravidlom. Čo sa týka napríklad Facebooku, tak v ateistických skupinách alebo v skupinách zameraných na diskusie týkajúce sa náboženstva, ľudia vystupujú pod vlastnými menami. Samozrejme, väčšina ľudí sa im radšej vyhne, kvôli dôvodom, ktoré som už spomínal v predchádzajúcej odpovedi. Existuje ale dosť blogerov a autorov, ktorý s verejným vystupovaním problém nemajú. Ale nemyslím si, že je to len problém ateistov. Nielen na Slovensku sa ľudia na internete skrývajú za rôznymi prezývkami, kvôli rôznym dôvodom. Pravda je, že na Slovensku je táto prax omnoho rozšírenejšia.
Aké argumenty proti náboženstvu sú podľa vás efektívne? Má zmysel vyvracať náboženské dogmy poznatkami modernej vedy?
Jeden z najznámejších argumentov je napríklad ten, že náboženstiev boli a sú na svete milióny, a každá cirkev alebo sekta o sebe tvrdí, že len ona má pravdu, že len jej boh (resp. bohovia) je skutočný, že len jej kniha je svätá atď. Efektívne argumenty sú, aj keď to tak nemusí na prvý pohľad vyzerať. Pravda je, že starší človek, ktorý nemá naučené praktiky skeptického a racionálneho myslenia už ťažko zmení svoje presvedčenie, čo sa s postupujúcim vekom len zhoršuje. To je ale psychologická vec, a na to by ste sa mali radšej spýtať psychológov. Ale netýka sa to len náboženstva, ale aj politického smeru, postoju k spoločenským otázkam atď. Avšak mladší ľudia, ktorí neboli úplne indoktrinovaní svojou rodinou a okolím, si môžu práve vďaka takýmto článkom a diskusiám vytvoriť svoj názor, a bez toho aby som preháňal, je táto diskusia na základe validných argumentov drvivo na strane ateistov, o čom sa môžete presvedčiť sledovaním kopy diskusií medzi ľuďmi ako Richard Dawkins, Sam Harris, Christopher Hitchens a biskupmi, rabínami, metafyzikmi.
Ďalšia pravda je, že náš mozog je iracionálny, a akceptuje veci, ktoré mu pomôžu prežiť do ďalšie dňa, bez toho, či mali k tomu prežitiu nejaký úspech alebo nie. A tak keď sa veriaci človek modlí, a potom sa mu jedna z tých modlitieb vyplní, tak je mu ťažko vyhovoriť, že je to len náhoda. Čo sa týka dogiem, tak je to len o tom, že ľudia ktorí boli od malička vedení k ich akceptácií majú problém prijať, že to tak nie je. Je to, ako by ste v dospelosti stále verili, že Ježiško nosí na Vianoce darčeky, pretože vás rodičia odmalička “chránili” pred inými názormi, a keď vám potom začne niekto tvrdiť, že to tak nie je, tak to nebudete chcieť akceptovať, napriek tomu, že sa vám napríklad žiadne darčeky pod stromčekom neobjavia. Poviete si, že ste si ich nezaslúžili. Je ešte horšie, že aj väčšina vašeho okolia verí, že Ježiško darčeky nosí, a ten čo tvrdí, že nie, a má k tomu pádne argumenty, sa stáva outsiderom.
Často si ľudia myslia, že bez viery, by nemali dôvod žiť, že by nedokázali zvládať ťažké životné situácie atď., čo absolútne nie je pravda, a práve poznatky modernej vedy, ale aj jednoduché racionálne uvažovanie, to ukazujú (a v neposlednom rade aj mnohí ateisti, ktorí s tým problém nemajú). Diskusie a články o náboženstve môžu pomôcť človeku vybudovať si skeptické a racionálne myslenie, ktoré sa dá aplikovať na každú oblasť života, a vedie k jeho zlepšeniu.