Od malička som vychovávaný v kresťanskej viere a všetko čo k tomu patrí. To znamená krst, chodenie do kostola, prvé sv. prijímanie, birmovka. Keď som bol malý, strašne som plakával v nedeľu, pretože sa mi nechcelo ísť do kostola. Nevnímal som to ako nejaké „rozprávanie s Bohom“ (ako mi to bolo vtláčané na náboženstve), ale skôr ako zabíjanie času a zbytočné […]
Od malička som bol vedený k viere v boha. Nič mi nebolo vysvetľované. Proste boh bol vždy a vždy bude. Ja v neho musím veriť, lebo ma stresce, a hotovo. Možno to takto fungovalo a funguje aj inde, neviem. A preto je pre mňa nedeľa najhorším dňom v týždni. Dokonca aj teraz, keď už do
Rád by som sa s vami podelil o moje skúsenosti s náboženstvom a cirkvami. Priznám sa bez užitia práva útrpného na mojej osobe, som ateista. V prítomnosti kresťanov to čisto z pasie niekedy hrám na pohana. Hrozím im Perúnom a Thorom, keď mám náladu. Avšak o dosť radšej s nimi vediem debaty. Síce sú epické a v
Pamätám si na to, ako keby to bolo včera a pritom to bolo pred 9 rokmi. Bol som vtedy len tretiačik a pani katechétka ma vyhodila za dvere. Pre mňa to bol z jej strany nepochopiteľný zločin a vtedy ešte hriech. Napriek tomu, že moji rodičia sa hlásia ku kresťanskému náboženstvu, nikdy sa ma nesnažili
